Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/282/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232952
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112232952.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody

vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 eur. V podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ
v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č.
4280910 navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a
nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č.:4280910 dlžníkom: Y. Y. X.. XX.X.XXXX, ( povinnou). Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 15204/2011. . Exekútor postupoval
podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §-u 44 ods. 1 Exekučného
poriadku a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Nitra ) - pritom ho požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom,

ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 3.9.2009 a podal
postupom podľa ust. §-u 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Navrhovateľ legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda , že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním

prejednávaná:
- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( v skutočnosti súd nemá inú legálnumožnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby, nového exekútora rozhodnúť a teda do konania
nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie).

Nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom ,
konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ustanovením §-
u 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. : I. ÚS 41/02, III.ÚS 117/02,

I ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho
práv a spôsobenej škody sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
11.10.2010 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková
škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou

vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému
sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, celkom sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu
v peniazoch vo
výške 719,16 eur si navrhovateľ uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôveryvprávoaspravodlivériešenieveciavyvolanierizíkohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávky.
Výpočet nároku navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu

teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 403 dní.

Navrhovateľ postupoval podľa ust. §-u 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tohto

návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2014 k podanému návrhu uviedol, že návrh považuje
za právne neopodstatnený a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných

podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Poukázal
na zmätočnosť podania nakoľko v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
sú zmätočne označení povinní, sú odlišné dátumy narodenia, nie sú uvedené sp.zn. príslušných
exekučných konaní , ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku

škodyvjednotlivýchprípadoch,navrhovateľnepredložilanijedenrelevantnýdôkaz,ktorýbypreukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, uviedol časť
dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša navrhovateľ sám. Tiež odporca poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Jednak navrhovateľ namieta „ nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. K uvádzaným prieťahom v konaní poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky,
ktoré podnikol na ich odstránenie . Navrhovateľ ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahyv príslušných konaniach predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody boli odporcovi doručené dňa 23.4.2012 a už dňa
27.9.2012 bol okresnému súdu doručený predmetný návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po

uplynutí šesťmesačnej lehoty ale skôr. Z ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Odporca mal za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého

prerokovanie sám požiadal.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č.. 514/2003 Z.z. ustanovuje
nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci:
l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Odporca k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonomustanovenejlehoteuviedol, žeodporcapripúšťa,že vniektorýchjednotlivýchprípadochmohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu , najmä v prípadoch ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne

nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, tak, aby v tejto lehote rozhodol aj trovách exekúcie pôvodného súdneho
exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho
exekútora.Vzhľadomnapovahuúkonu(rozhodnutieozmenesúdnehoexekútora)zákonomustanovenú
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s

rozhodnutím i iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. V
tejto súvislosti poukázal na ust. §-u 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný

súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To
znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve

nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po
trochrokochodmomentuuplynutia30dňovejlehotyoddoručenia návrhunazmenusúdnehoexekútora.
Vzhľadomnatietoskutočnostiodporcavzniesolnámietkupremlčaniaprikaždomuplatnenomnároku,pri
ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom

23.4.2009. ( t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu konkrétne domáha
náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175 eur. Navrhovateľom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov

nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré

boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez
namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové.
Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „ udržiavanie“ systému. Tu ide o tiežo činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v
takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.
Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný systém.

Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu
účelové. Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené
a uplatňovať si 175 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany

navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať
vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných návrhov, ťažkosti pri jej vyčíslení
a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Je potrebné
uviesť,žeposkytovaniefinančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniu
prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy

663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše Ústavný
súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú
spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„ frustrácie ,úzkosti ,neistoty, nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a

nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento
aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011 kde je uvedené, že odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo
im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Navrhovateľ tiež neupresnil v čom a ako situácia
„ ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu
nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by

sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 23.3.2015 uviedol, že v návrhu označil osobu povinného spôsobom,
ktorý umožňuje jeho spoľahlivú identifikáciu v rámci tohto súdneho konania ako aj v rámci exekučnej
agendy vedenej príslušným exekučným súdom. Navrhovateľ označil ako dôkaz súdny spis. Nie je dôvod

na postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. Ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne navrhovateľ dňa 18.2.2009,
20.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010 a 27.9.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania.
Navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody odporca popiera. Preto nie je možné očakávať, že by

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred súdnym konaním prinieslo požadovaný efekt v
podobe úhrady požadovanej náhrady škody. Tvrdenie o predčasnom podaní návrhu v spojení s popretím
uplatneného nároku je čisto špekulatívne. Navrhovateľ namieta skutočnosť, že súd nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora včas. Nie je preto relevantné posudzovať, aká bola kooperácia pôvodného
súdneho exekútora so súdom pri odovzdávaní spisu. Ustanovenie § 415 Obč. zákonníka zakotvuje

všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neuškodilo. Celková doba rozhodovania
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora nemôže byť podľa názoru navrhovateľa akceptovateľná.
Nečinnosť súdu spôsobila inter alia zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov navrhovateľa (práca
navyše) v administratívnych postupoch navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. V
hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu

prác. Dôsledkom je zníženie majetku na strane navrhovateľa. Ak sa v exekučnom spise alebo v spise
predsedu súdu v sťažnostiach na postup súdu nachádza aspoň jedna urgencia, sťažnosť žiadosť
o informáciu o stave konania je nevyhnutné konštatovať , že niekto musel toto podanie spracovať,
vyhotoviť, vytlačiť, podpísať, zabezpečiť jeho doručenie súdu čím je jednoznačne a nepopierateľne
preukázaný vznik škody.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.3.2015 uviedol, že trvá na podanom návrhu.
Poukázal na to, že znalecký posudok Doc. Slašťana obsahuje vyjadrenie rozhodcovský nález- rozsudok
po jeho právoplatnosti je rovnocenným dokumentom rozsudku vnútroštátneho všeobecného súdu.Vo vyjadrení zo dňa 4.6.2015 navrhovateľ uviedol, že je nepochybné, že majetková škoda v každom
konkrétnom individuálnom prípade vykonaného rozhodnutia o zmene súdneho exekútora dosahuje

hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd konal a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne
a včas doručené dňom 6.8.2015právny zástupca navrhovateľa, neúčasť súdu neospravedlnili o
odročenie nepožiadali. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené dňa 10.3.2015, neúčasť súdu

ospravedlnil, o odročenie nepožiadal.

Dňa 20.7.2015 došiel na tunajší súd návrh na prerušenie konania zaslaný emailom.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.
11Er/593/2006 s písomným návrhom zo dňa 17.9.2012, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo
dňa 24.2.2014, s doplnením rovnopisu, s reakciou na
výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom

uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 23.3.2015,
dokladom o doručení znaleckého posudku 1/2014 odporcovi, Znaleckým posudkom č. 1/2013,
Znaleckým posudkom č. 1/2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 4.6.2015, návrhom na prerušenie
konania zaslaného emailom navrhovateľom dňa 17.7.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 11Er/593/06 vyplýva, že dňa 31.8.2006 bola doručená žiadosť
súdnehoexekútoraJUDr.SoniStodolovej,94901NitraKmeťkova25,oudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie pod č. EX 1910/2006v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 831 02

Bratislava, Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, proti povinnej: Y. Y. X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX X., X. Č..
XXX/X, o vymoženie istiny vo výške 25440,-Sk s príslušenstvom a to na základe návrhu oprávneného
a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.8.2006 sp.zn. SR
0835/06.

Okresný súd Nitra poveril súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú vykonaním exekúcie vydaným
poverením zo dňa 30.11.2006 pod č.XXXX XXXXXX * . Dňa 10.9.2009 bol Okresnému súdu v Nitre
doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal exekučný súd poveriť
vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého súdneho exekútora so sídlom 821 08
Bratislava, Záhradnícka 62. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi JUDr. Soni

Stodolovej dňa 5.11.2009 a súčasne ju vyzval, aby v lehote 14 dní predložila vyúčtovanie trov exekúcie
v predmetnej exekučnej veci, nakoľko oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor JUDr. Soňa Stodolová zaslala Okresnému súdu v Nitre dňa 29.12.2009 exekučný
spis EX 1910/2006 a svoje vyjadrenie. Navrhovateľ sa informoval o stave konania dňa 20.5.2010 a

23.9.2010.

Okresný súd Nitra dňa 11.10.2010 uznesením pod č.k. 11Er/593/2006-28 exekúciu zastavil, vyhovel
návrhu na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, pričom
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2011.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotoveného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom so sídlom 852 35 Bratislava, Dolnozemská cesta 1
vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky od spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o.. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými

postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou , či zbytočnými prieťahmi v
exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanieexekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie
rokov 2009-2012 tak ako to určil zadávateľ znaleckého posudku pre výpočet škody. Vypočítaná
škoda obsahuje štyri základné časti : zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu

informačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. V závere znaleckého posudku
znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej
analýzy mzdových náklady, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému realizoval znalecký kolektív výpočet majetkovej ujmy vzniknutej v spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

- žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:
mzdové náklady 4,15 eur, náklady na tlač, 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t.j. celkom 30,76
eura;
- žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:

mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač, 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eur, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. celkom 31,68 eura.

Zo znaleckého posudku č. 1/2013 vyhotoveného doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD vyplýva,
že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky od Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova

4, 811 09 Btatislava, zast. Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. advokát a konateľ. Úlohou znalca bolo
zistiť na základe preskúmania rozhodných prameňov práva Európskej únie zistiť, či tieto obsahujú
výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch ,t.j. či je právom Európskej únie
zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Zo záveru znaleckého posudku

je zrejmé, že jednotlivé záväzné pramene práva Európskej únie a súvisiace nezáväzné pramene
práva Európskej únie, ktoré obsahujú alebo odkazujú na ustanovenia o rozhodcovskom konaní. v tzv.
spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ, k 1:júlu 2013, neobsahujú
výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzn. Právo EÚ všeobecne a
bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých

zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, ktorý na danú vec dopadá štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného

o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa

§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie cit zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 7 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do30.11.2006 , t.j. v čase začatia
exekučného konania ( exekučné konanie začaté dňom31.8.2006 ) oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu

exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa§-u235ods.1Exekučnéhoporiadkuexekúciezačatédodňavyhláseniatohtozákonasadokončia
podľa tohto zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesť mesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa

uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,
návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o zmenu
súdneho exekútora došla na Okresný súd v Nitre dňa 10.9.2009 , pričom od podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný

návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012. Okresný súd v Nitre rozhodol o zmene
súdneho exekútora uznesením zo dňa 11.10.2010 č.k. 11Er/593/206-28.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania.

Návrh mal všetky potrebné náležitosti a pravidovosť tvrdených skutkových okolností si súd mal možnosť
overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/ vznik škody,

c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus),
d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie)

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná

ako zodpovednosť objektívna- nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť). Stačí preukázať,
že škoda ( ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu tzv. zodpovednosť za výsledok. Článok
46 ods. 3 Ústavy je ústavným základom tejto zodpovednosti „Každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo

nesprávnym úradným postupom“.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom

konkrétne spočíva škoda t.j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny

a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený , bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené práve ( iba) týmto postupom , ktorý by bol z hľadiska zmenšenia
majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok
by sa nezmenšil.

Za nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje
nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod
č. EX 1910/2006 (v návrhu uvedené nesprávne číslo EX 15204 /2011) do 30 dní odo dňa doručenia
tohto návrhu exekučnému súdu.

Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 3.9.2009 bolo rozhodnuté
až po uplynutí zákonnej lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako403 dní
a neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 11Er/593/06 mal súd za preukázané,
že návrh na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 10.9.2009. Exekučný
súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej s prípisom zo dňa 5.11.2009a vyzval ju, aby súdu v lehote 14 dní predložila vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej veci, ak si
ich uplatňuje a exekučný spis. Dňa 29.12.2009 súdny exekútor zaslal exekučnému súdu exekučný spis
a vyúčtovanie trov exekúcie. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11.19.2010 č.k. 11Er/593/2006-28

vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2011. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony
predchádzajúce vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, ktoré boli viazané na súčinnosť
pôvodného exekútora, ktorú tento poskytol súdu dňa 29.12.2009 nebolo možné podanému návrhu
skôr vyhovieť. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal , že by musel za obdobie od podania návrhu

na zmenu súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu
pohľadávky na udržiavanie a správu jeho informačného systému, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, že oprávnený žiadal
vo viacerých exekučných konaniach o zmenu exekútora, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť v tom istom

čase po predchádzajúcom vyžiadaní vyčíslenia trov exekúcie a exekučných spisov, súd dospel k záveru,
že v posudzovanom prípade bolo o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté ešte stále v primeranej
lehote. Preto nemohlo dôjsť ani k vzniku nemajetkovej ujmy tvrdenej navrhovateľom. Podľa konštantnej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné

zohľadniťvšetkyokolnostiprípadu.Dĺžkakonaniaktoráuplynulaodpodanianávrhunazmenuexekútora
do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora bola ovplyvnená aj navrhovateľom, ktorý v identickom
období podal návrhy na zmenu súdneho exekútora aj v iných exekučných konania vo vysokom počte.

Navrhovateľ nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť

navrhovateľoviškoduvuplatnenejvýškeažeexistujepríčinnásúvislosťmedzinesprávnymrozhodnutím
a vznikom škody. Naopak bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora
postupoval v zmysle zákona .

Doposiaľ ani nie je preukázané, že by navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s

rozhodovanímsúduozmeneexekútoraajnapriektomu,žesúdnerozhodoldo30dníodpodanianávrhu.

Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi škoda, že
nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej
výške, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Aj keď je súd toho právneho názoru , že neporušil pri

rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora príslušné zákonné ustanovenia, je potrebné uviesť,
že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je potrebné
preukázať vznik škody, o akú škodu ide a v akej výške je škoda a tiež kauzálny nexus, príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
potrebné v dôsledku toho skúmať, či komplexe, skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama)
príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákona spája zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijakým spôsobom preukázaná, navrhovateľ

nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol
včas, nemusel by sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam
evidencii prípadov sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi
rozhodnutím exekučného súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora. Naviac navrhovateľom
uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou vecných nákladov

spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ
neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu. Navrhovateľ pri majetkovej škode
argumentoval tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom právnych výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vynaložil 70 eur a na udržiavanie a správu informačného systému 40

eur . Navrhovateľ má v predmete podnikania- poskytovanie úverov a preto nepochybne pri tejto činnosti
musí zabezpečovať správu pohľadávok pomocou informačného systému a tiež spravovať
a udržiavať informačný systém a za týmto účelom zamestnávať pracovníkov. Na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným exekútorom navrhovateľ tvrdil, že vynaložil sumu 50 eur. Navrhovateľnepreukázal súdu v tejto časti žiadnu komunikáciu ani čoho sa administrácia týkala a tieto nepreukázal,
že exekučnému súdu by zasielal urgenciu alebo žiadosti o stave konania pri rozhodovaní o zmene
súdneho exekútora. Takto vyčíslené paušálne sumy súd preto považuje za účelové. Škodou sa rozumie

majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v
zmenšení ( úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo
potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do
predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predchádzajúceho
stavu nie je možné alebo účelné.

Navrhovateľ nepreukázal, že obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti na zmenu súdneho
exekútoraaždorozhodnutiaexekučnéhosúduzasiahlonavrhovateľanegatívne,vyvolalovňomneistotu
ako morálnu ujmu, ovplyvnilo jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo k strate legitímnych očakávaní, že
v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a vyvolalo riziko ohrozujúce konečné
vymoženie

pohľadávky. Súd nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa , že možno priamo porovnávať nemajetkovú
ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa
odvíjajúcich skutočností. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Objektívne nie
možné vždy rozhodnúť v zákonnej lehote. Je potrebné skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie

vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene súdneho exekútora nijako vzťah
medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť , že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Pôvodný exekútor mal aj mohol pokračovať

vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Z
tohto titulu nemohol navrhovateľovi vzniknúť stav právnej neistoty. Preto vzhľadom na povahu úkonu -
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora ako aj na nevyhnutnosť vykonať predtým aj iné úkony ( výzva
pôvodnému súdnemu exekútorovi vyjadrenie pôvodného súdneho exekútora aj vyčíslenie jeho trov
doručenie exekučného spisu, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie

o návrhu na zmenu súdneho exekútor v lehote ustanovenej zákonom, považovať za zbytočné prieťahy
a nesprávny úradný postup.

Podmienkyprevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocinesprávnymúradným
postupom sú stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže byť

preto daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.
Znalecký posudok č. 1/2014 predložený navrhovateľom na zaoberá iba paušálne rozborom celkových
nákladov, ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť, nezaoberá a konkrétnymi nákladmi na exekučnú vec
a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť, že by tieto náklady boli škodou vzniknutou v dôsledku
nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní. Návrh navrhovateľa súd považoval

za nedôvodný a preto nebolo potrebné sa zaoberať výškou škody, ktorú navrhovateľ preukazoval
znaleckým posudkom č. 1/2014 vyhotoveným Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Znalecký posudok
č. 1/2013 vyhotovený doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom PhD sa zoberá preskúmavaním
záväzných prameňov práva Európskej únie a súvisiacich nezáväzných prameňov práva Európskej
únie, či tieto obsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch .Súd sa

nezaoberal týmto znaleckým posudkom, pretože na základe zisteného skutkového stavu má súd
aplikovať adekvátny právny predpis. Právny rozbor týkajúci sa rozhodcovského konania nie je pre
konajúci súd záväzný.

Súdnávrhnaprerušeniekonaniazaslanéhosúduemailomdňa17.7.2015neakceptovalapretoonávrhu

na prerušenie konania nerozhodoval. O tomto návrhu nebolo potrebné rozhodovať, nakoľko návrh na
prerušenie konania bol urobený elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým
podpisom, ktorý nebol v zákonom stanovenej lehote doplnený písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa
ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p. podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným

elektronickým podpisom je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch
dní. Na podania, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené sa neprihliada. Pod pojmom „ návrh vo veci
samej „ okrem návrhu je potrebné rozumieť aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania, teda vdanom prípade i návrh na prerušenie konania ( rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.6.2015 č.k.
26Co/136/2015-247)

Pre tieto skutočnosti súd podaný návrh zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy
konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia,

aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorý m sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania.

Odporca si trovy konania uplatnil, tieto ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský

súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).