Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Harbuta

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213225249.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. O., T. XXX, zast. Mgr.
Mónikou Telkesi, advokátkou so sídlom Komárno, Župná 14, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalobkyne Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42
205 735, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno zo dňa 04. 11. 2013 č. k. 14C/34/2013-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného
Arbitrážnym súdom Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41 zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 3C/3062/2012
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

žalobkyňa sa svojim návrhom, doručeným mu dňa 30. 10. 2013 domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku zo dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 3C/3062/2012 z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. S poukazom na ust. § 40 ods. 2, § 41 ods. 1 prvá veta zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku je dôvodný. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané
v žalobe je potrebné rozhodcovský rozsudok, ako i samotné rozhodcovské konanie preskúmať, pričom

okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku by žalobkyni hrozila závažná ujma. V intenciách ust. §
40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto odložil vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa označil za
nezákonné, predčasné a hrubo zasahujúce do jeho práv priznaným mu právoplatným rozhodnutím,

keďže prelamuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku ešte pred rozhodnutím vo veci samej.
Uviedol, že výkon, resp. možnosť podania návrhu na vykonanie právoplatného exekučného titulu
žalovaným nemôže byť bez ďalšieho predpokladom odôvodňujúcim hrozbu závažnej ujmy žalobkyne.
Naviac i v prípade začatia exekučného konania voči žalobkyni, Exekučný poriadok zakotvuje inštitúty
procesnej obrany povinného (námietky proti exekúcii, odklad exekúcie), ktoré žalobkyňa môže využiť na
ochranu svojich práv a záujmov. Mal za to, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v

zákonom stanovenej lehote a zo zákonných dôvodov uvedených v ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom
konaní je predpokladom prípustnosti žaloby, a preto skutočnosť, že žaloba bola podaná za splnenia
týchto predpokladov neznamená, že je daná reálna hrozba majetkovej ujmy, resp. iný závažný dôvod,
ktorý by odôvodňoval odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Záverom označil napadnuté
uzneseniesúduprvéhostupňazanezákonné,nepreskúmateľnéabrániacemuvovýkoneprávoplatného
rozhodnutia.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podala z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a to

v zákonnej lehote na podanie takejto žaloby spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti. Toto porušenie
vzhliadla v tom, že rozhodcovská doložka tvoriaca súčasť poistnej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže nebola dojednaná individuálne. Zdôraznila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky je ničotným aktom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať nijaké právne
účinky a je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ktoré skutočnosti svedčia o tom, že napadnutý

rozsudokbudezrušený.Reálnepretohrozí,žežalovanývčasedorozhodnutiavovecisamejpodánávrh
na vykonanie exekúcie proti nej na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti
poukázala na ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu v exekúcii
je vylúčené. Uzavrela, že výkonom rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky a ktorý má byť z tohto dôvodu zrušený, by jej hrozila ujma, ktorej je možné
zabrániť len odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou, doručenou súdu prvého
stupňa dňa 30. 10. 2013 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19. 01. 2012 sp. zn. 3C/3062/2012, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
159,11 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur do 5 dní od jeho doručenia alebo v
tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Dôvody pre zrušenie tohto

rozhodcovského rozsudku oprela o ust. § 40 ods. 1 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a tieto vzhliadla v neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, v porušení zásady rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania, ako aj v porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Zároveň podala i návrh na odklad vykonateľnosti označeného rozhodcovského rozsudku
poukazujúc na to, že jeho výkonom a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo strany žalovaného jej

hrozí závažná majetková ujma. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť
vyššie označeného rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len Zákon o rozhodcovskom
konaní ), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať

zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len v prípadoch taxatívne uvedených v tomto
ustanovení pod písm. a/ až j/.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok sa stáva právoplatným. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské
konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Zákon o rozhodcovskom konaní výslovne neuvádza podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo
možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda rozhodnutie o odklade vykonateľnosti
rozhodcovskéhorozsudkuzávisíodúvahysúdu.Tovšakneznamená,žetakétorozhodnutienemusímať
zákonný podklad (článok 2 ods. 2 ústavy) a môže byť prejavom svojvôle (článok 1 ods. 1 ústavy), keďže
aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sú kladené požiadavky,

ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a článku 6 ods. 1 dohovoru.

Podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku) spočíva
v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z
hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. V podstate ide o rozhodnutie, ktoré má charakter dočasný

a najmä predbežný, ktoré môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť
rozhodnutia odložená. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo osebe nemá vplyv
na vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr, ako bude
o tomto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon súdu, ktorý rozhoduje onávrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, dáva možnosť rozhodnúť na návrh účastníka o odklade
vykonateľnosti ( § 40 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ). Základným účelom odkladu
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a teda analogicky aj rozhodcovského rozsudku je ochrana toho,

kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje ( článok 12 ods. 2 ústavy ).

Za situácie, že podľa § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní

pred súdmi, s odkazom na Občiansky súdny poriadok je potrebné pri rozhodovaní o odklade
rozhodcovského rozsudku primerane aplikovať ustanovenia tohto právneho predpisu vzťahujúce sa na
odklad vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je upravený v
Občianskom súdnom poriadku pri obnove konania ( § 233 OSP ), dovolaní ( § 243 OSP ), mimoriadnom
dovolaní ( § 243ha OSP ) a pri správnom súdnictve ( § 250c, § 250n OSP ). Dôvody odkladu
vykonateľnosti v jednotlivých prípadoch sú rôzne, pričom zmyslu a účelu odloženia vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku najbližšie zodpovedá úprava odloženia vykonateľnosti rozhodnutia v
dovolacom konaní podľa § 243 OSP. Aj keď odloženie vykonateľnosti v rámci dovolania predstavuje
vážne narušenie vlastností právoplatného rozhodnutia súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a
nimi založené právne istoty, zároveň platí, že ide o rozhodnutie dočasné a predbežné a odloženie
vykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, keď priebeh dovolacieho konania vedie k záveru,

že v ňom dovolateľ bude mať úspech a odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už
vykonanej exekúcii. Dôvody odkladu vykonateľnosti podľa § 243 OSP, ktoré taktiež nie sú zákonom
bližšie vymedzené podľa ustálenej súdnej praxi a právnej teórie môžu materiálne spočívať iba na 2
predpokladoch, a to na úvahe súdu o možnom úspechu dovolania a v zabránení / neuskutočnení výkonu
exekúcie počas dovolacieho konania. Tieto hľadiská sú preto akceptovateľné i pri rozhodovaní o návrhu

účastníka konania na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

S prihliadnutím na žalobkyňou uvádzané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, i bez bližšieho
preskúmania ich opodstatnenosti, čo vylučuje samotný charakter tohto dočasného a predbežného
rozhodnutia, nie je možné vylúčiť úspech žalobkyne v základnom konaní, ktorého dôsledkom by
bolo zrušenie sporom dotknutého rozhodcovského rozsudku. Okamžitým výkonom rozhodcovského
rozsudku by totiž mohla byť spôsobená ujma na právach žalobkyne aj v podobe nemožnosti navrátenia

do pôvodného stavu. Odložením vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sa tak predíde prípadnej
následnej reparácii už vykonanej exekúcie. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o splnení
podmienok pre vyhovenie návrhu žalobkyne na povolenie odkladu vykonateľnosti ňou označeného
rozhodcovského rozsudku a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t. j. do vyriešenia
sporných otázok uvádzaných v žalobe. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je koncipované

jasne a zrozumiteľne, pričom dáva odpovede na otázky, ktoré majú podstatný význam vo vzťahu k jeho
predmetu a zodpovedá zákonným požiadavkám, ako i základnému právu účastníka konania na súdnu
ochranu. Odvolací súd preto námietku žalovaného vo svojom odvolaní o tom, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práv, považuje za nedôvodnú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.