Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/686/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225668
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213225668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko
S., V. 3, proti odporcom: 1/ S. S., nar. XX. XX. XXXX, 2/ U. S., nar. XX. XX. XXXX, odporcovia 1/
a 2/ bydlisko S., Z., 3/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, o
určenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v časti ručiteľského záväzku,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. októbra 2014 pod č. k.
14C/42/2013-190, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti čl. III Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX a vyslovenia, že nie je ručiteľkou
v predmetných zmluvných vzťahoch, pretože zmluvy nikdy nepodpísala a splnomocnenie udelila na
uzavretieúverovýchzmlúv,vktorýchmalavystupovaťakodlžníčkaW.S.,ktoroubolauvedenádoomylu.
Prvostupňový súd v dôvodoch písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania,
vznesenú námietku premlčania, ktorou sa ako prvotnou zaoberal a dospel k záveru, že odporcovia

sa dovolali námietky premlčania, preto žalobu zamietol. K tomuto záveru dospel po vyhodnotení
vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľka ako ručiteľka už v roku 2004,
kedy udelia W. S. plnú moc, aby v jej mene zmluvy podpísala, vedela, že je ručiteľkou záväzku. Uvedenú
skutočnosť v priebehu konania potvrdila. Odporkyňa v 3/ rade produkovala dôkazy preukazujúce, že
navrhovateľka najneskôr v roku 2007 vedela, že vystupuje v daných zmluvných vzťahoch ako ručiteľka,
boli jej doručované upomienky na zaplatenie splátok. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku jej začala
preto plynúť v roku 2004, najneskôr v roku 2007 po doručení upomienky za strany odporkyne 3/, v ktorej

bolo jasne uvedené, že v zmluvnom vzťahu vystupuje ako ručiteľka. Návrh na začatie konania podala
až 06. 11. 2013, po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, preto ho zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods.1 OSP a odporcom úspešným v konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože si trovy
konania neuplatnili.

Navrhovateľkanapadlarozsudokvzákonnejlehoteodvolaním.Uviedla,žeodroku2004bolavovedomí,
že ručí kolegyni W. S., nebola prítomná pri podpise zmlúv. Keď jej začali chodiť upomienky na meno

S. S., W. S. jej povedala, že splátky sú hradené z účtu jej matky. Až v roku 2011 sa dozvedela, že ručí
na cudzom úvere. Od toho roku jej chodili upomienky, žiadali ju o platenie ako ručiteľa. Zaplatila za
odporcov 3.271,74 eura. Ďalej uviedla, že súd jej žalobu zamietol pre premlčanie nároku. Nezaoberalsa neplatnosťou splnomocnení, ktoré považovala za absolútne neplatné právne úkony, z ktorých jej
nemohol vzniknúť ručiteľský záväzok. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť.

Odporkyňa 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že celé konanie navrhovateľky
považuje za vykonštruované, od začiatku vedela, že je ručiteľkou a túto skutočnosť v priebehu konania
potvrdila.

Odporkyňa 3/ sa v celom rozsahu stotožnila so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením.

Trvala na vznesenej námietke premlčania, navrhovateľke začala plynúť premlčacia lehota od roku 2004,
kedy podpísala plnomocenstvo, najneskôr v roku 2007, kedy jej boli doručené upomienky ako ručiteľke.
Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti

§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zisteným skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky § 213 ods. 2-7 OSP
(§ 213 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214
ods. 2, § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné

rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa obmedzí len na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť dôvody na zdôraznenie
správnostipreskúmavanéhorozhodnutia.Vprípade,akúčastníkvodvolaní,ktoréhodôvodmijeodvolací
súdviazaný(§212ods.1OSP),uvedieúvahy,čiužvoväzbenaskutkovýstavaleboprávneposúdenie,s
ktorýmisaprvostupňovýsúdnezaoberal,vodôvodnenírozhodnutiauvediesvojeúvahyanázory,ktorými

sa pri rozhodovaní riadil. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu.

Odvolací súd po preskúmaní odvolania navrhovateľky zistil, že navrhovateľka podala odvolanie podľa

§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, keď namietala, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov
nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľka sa domáhala
neplatnosti zmlúv v časti ručiteľského záväzku z dôvodu absolútnej neplatnosti plnomocenstva, tvrdila,
že W. S., ktorej udelila plnomocenstvo na podpísanie zmlúv, ju uviedla do omylu. Z toho vyplýva, že
svoj nárok založila na omyle.

Odvolací súd v v tejto časti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 192/2008, z ktorého vyplýva
záver, že ustanovenie § 49a OZ ustanovuje, kedy je právny úkon neplatný v dôsledku omylu. Omyl má za
následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak je právny úkon podstatný. Musí ísť o taký omyl, bez
ktorého by k právnemu úkonu nedošlo a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo

o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Otázka, či ide o omyl rozhodujúci (podstatný), je vždy
otázkou posúdenia všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu. Neplatnosť právneho úkonu,
ktorý bol urobený v omyle, je relatívna (§ 40a OZ).

Zmluva, pri ktorej uzatvorení jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým

vyvolal u druhého účastníka omyl, alebo aby tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa ustanovenia §
37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnej vôle podľa ustanovenia § 39 OZ pre rozpor so zákonom. Podvodné
konanie jedného účastníka zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia §49a OZ, ktorej sa môže dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a OZ- viď rozhodnutie NS ČR 21 Cdo
826/2005).

Žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu možno považovať za dovolanie sa neplatnosti právneho
úkonu v zmysle ustanovenia § 40a OZ.

Z ust. § 40a Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust.
§ 49a OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti

právne úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ho sám spôsobil.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak nebolo vykonané v dobe v tomto
zákone stanovenej (§§ 101-110). K premlčaniu súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
dovolá premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou práva
vlastníckeho. Tým nie je dotknuté ust. § 105. Zástavné právo sa nepremlčuje skôr, než zaistená
pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a OZ nastáva dôvodným dovolaním sa tejto neplatnosti. Ide o
jednostranný právny úkon. Právo namietať relatívnu neplatnosť právneho úkonu sa premlčí za 3 roky (§
101 OZ). Táto premlčacia doba začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k uzatvoreniu právneho úkonu a to

aj pri tých právnych úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu. Márne
uplynutie 3-ročnej premlčacej doby má za následok, že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Účinky neplatnosti nastávajú až
tým okamihom, keď prejav oprávneného došiel druhým účastníkom prípadne ostatným účastníkom
právneho úkonu.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala žalobu na súd 06. 11. 2013. Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom sporení č. 2414846 bola uzavretá 26. 07. 2004, na základe ktorej odporkyňa
3/ poskytla odporcom 1/, 2/ finančné prostriedky na základe zmluvy o stavebnom sporení vo výške
300.000,-Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy a pri dodržaní zmluvných podmienok zmení na

stavebný úver č. 2414846 vo výške 195.000,-Sk. Navrhovateľka zabezpečila vzťah ručením na zmluvu
na základe plnomocenstva, zmluvu podpísal za ňu W. S. na základe plnomocenstva zo dňa 03. 06. 2004.

Premlčacia lehota ustanovená v § 101 OZ upravuje všeobecné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej
doby. Všeobecná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ide

o objektívnu možnosť vykonať právo. Toto pravidlo platí aj pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, kedy premlčacia lehota začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k urobeniu právneho úkonu, a to aj
pri úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu. Márne uplynutie lehoty
má za následok, že sa nemožno s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola
vznesená námietka premlčania. Právny úkon naďalej trpí vadou, aj keď sa naň treba pozerať ako na

platný právny úkon (R 50/1985). Odporkyňa 3/ vzniesla námietku premlčania. Prvostupňový súd sa
zaoberal vznesenou námietkou a dospel k záveru, že odporkyňa 3/ sa jej dovolala. Odvolací súd sa s
jehonázoromstotožnilarozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdil.Navrhovateľkemárne
uplynula lehota na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu urobeného v roku 2004, keď žalobu na
súd podala až v roku 2013. Pretože žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania nároku navrhovateľky,

prvostupňový súd ďalej nemohol vec meritórne prejednať, odvolací súd sa s jeho právnym záverom
stotožnil, preto sa ani on ďalej nemohol zaoberať ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateľky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta prvá, § 224 ods. 1, 2
a § 142 ods. 1 OSP a odporcom úspešným v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania, pretože takýto návrh nepodali.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.