Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208931
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213208931.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát - konateľ, proti povinnému: J.
T., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: T., Y. XXXX/XX, o vymoženie sumy 2.321,89 eura s príslušenstvom a
trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo 4. júna 2015

pod č. k. 8Er/642/2013-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2

a § 243d ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“); § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014 (ZoRK); § 39, § 52 ods. 1až 3, § 53 ods. 1, 3 a 4, §
54 ods. 1, § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); ako aj zisteným skutkovým stavom. Vzťah
medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský, vzniknutý na základe Zmluvy o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 26. 03. 2007 (veriteľom bola pôvodne E., a.s.), ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (VOP), kde v bode 11.5. je obsiahnutá rozhodcovská

doložka v znení: „V akomkoľvek spore, o akomkoľvek nároku alebo rozpore zo Zmluvy alebo v súvislosti
s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodovať
Rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré
sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava.
Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk." Mal za preukázané, že súčasťou zmluvy o
bežnom účte boli podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre

veľký počet spotrebiteľov. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, pretože doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej

bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovanú doložku považoval v zmysle
Občianskeho zákonníka za neplatnú. Uzavrel, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Oprávnenýnapadoluznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za
to, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej

mu Exekučným poriadkom. Uviedol, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že
exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy a v tomto smere poukázal na rozhodnutie
ASTURCOM a jeho nesprávny preklad do slovenského jazyka, keď správne z tohto rozhodnutia vyplýva,
že exekučný súd má povinnosť posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky vtedy, ak má pre takéto
posúdeniekdispozíciiskutkovéokolnostianiejepovinnývykonávaťcielenúprocesnúaktivitusmerujúcu

k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Uviedol, že z európskeho práva
nemožno vyvodzovať záver, že exekučný súd má povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak
pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil ich. Oprávnený má v zmysle čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne
príslušný exekučný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. V

závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011,
z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v
§ 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z.. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor
s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje

neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo
neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonná sudkyňa predložila vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že napadnuté uznesenie
považuje za vecne správne, preto odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,

4ead/ a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra
2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b/ alebo c/.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu
a tvrdení odvolateľa konštatuje, že okresný súd preukázaný skutkový stav správne vyhodnotil v

odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktorý odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje.
Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom
namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ust. § 44 ods. 2
EP ako aj ust. § 45 ods. 1, 2 ZRK a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd
prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného

Slovenskou sporiteľňou, a. s., a povinnými za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ,
pretože medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah. V predmetnom prípade medzi právnym
predchodcom oprávneného /VÚB, a. s./ a povinným bola uzavretá dňa 26. 03. 2007 Zmluva o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté služby
spojené s vedením bežného účtu a úver vo forme prečerpania na účte. Rozhodcovskú doložku

obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 11. 5 Prechodných a záverečných
ustanovení, v znení citovanom vyššie, súd prvého stupňa správne právne posúdil ako neprijateľnú
a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom
zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že

táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnýmipodmienkamivzmluve,ktorájetypizovanouzmluvou-uzatvárasavoviacerýchprípadoch
ajeobvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvynemámožnosťzmeniťčiovplyvniť,resp.niektorézozmluvných
dojednaní vylúčiť. Spotrebiteľ mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
úverovým podmienkam a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľa, t. j.
oprávneného. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. §
53 ods. 4 písm. r/ OZ a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná a bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia pre exekútora.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení ďalších noviel o rozhodcovskom konaní,
môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo

vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd záverom poukazuje na podstatnú skutočnosť, že v danom prípade podmienka písomnej
formyrozhodcovskejdoložkydodržanánebola,nakoľkoniejezrejmé,žebybolisplnenénáležitosti,ktoré
stanovuje zákon. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumentepodpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvyaoznačenieosôb,ktoréjudohodli.OprávnenýpredložilVšeobecnéobchodnépodmienkyúčinné

od 01. 07. 2007. Či však ide o obchodné podmienky, s ktorými sa mal povinný oboznámiť pri podpise
zmluvy, nemožno bez pochybností určiť, nakoľko tieto nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán
a splnenie písomnej formy nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že zmluvné strany podpísali zmluvu, v
ktorej je odkaz na obchodné podmienky. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave
formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Súd má za to, že na

platné založenie rozhodcovskej doložky nestačí iba odkaz v zmluve na obchodné podmienky, pokiaľ
tieto neboli podpísané obidvomi zmluvnými stranami. Keďže nedošlo k podpisu uvedených obchodných
podmienok obidvoma sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená nebola. Nie je možné
posúdiť, či obchodné podmienky boli súčasťou zmluvy medzi oprávneným a povinnými a či boli s
ňou technicky spojené, avšak ani z ich samotného technického spojenia by nebolo možné vyvodiť
záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a či s nimi

súhlasia. Zmluvné strany musia bezpodmienečne s obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas a na
to, aby boli pre zmluvné strany záväzné zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim Zmluvu o
splátkovom úvere známe alebo, aby boli priložené k návrhu zmluvy a podpísané obidvomi zmluvnými
stranami. V prípade sporu je potrebné predpokladanú znalosť obchodných podmienok preukázať.
Odvolací súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
nevykonateľného rozhodnutia majúceho účinky paaktu.

Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vyplývajúca z bodu
11.5 Všeobecných obchodných podmienok je neplatná a nemohla ňou byť založená právomoc
rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa uvádza, že v súvislosti s
tvrdením oprávneného v odvolaní, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom zdôrazňuje, že povinnosť súdu v každom štádiu vedenia
exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného
titulu a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle

§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z., v spojení s § 159 OSP. Ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z.
účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané
účinkami rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt
orgánov verejnej moci. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a rozhodnúť zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.