Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715203764
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7715203764.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Z.. Z. R.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, zast.
JUDr. Miroslavom Mydlom, advokátom, so sídlom Michalovce, Sama Chalupku 2 proti žalovanej X. X.,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce z 8. septembra 2015 č.k. 5Cpr 1/2015-46

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil a žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 291,68 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žiadala určiť, že skončenie jej pracovného pomeru
rozhodnutím zamestnávateľa (žalovanej) zo dňa 6.2.2015, uznesením obecného zastupiteľstva obce

X.. 1/2015, je neplatné a žalovaná je povinná nahradiť jej mzdu a trovy konania. Keďže po podaní
žaloby žalovaná uznesenie obecného zastupiteľstva č. 1/2015 zo 6.2.2015 ďalším uznesením toho
istého obecného zastupiteľstva dňa 5.6.2015 zrušila a pracovný pomer žalobkyne takto ostal zachovaný,
vzala žalobkyňa svoj návrh späť. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p., vychádzajúc z toho, že v dôsledku správania sa žalovanej došlo k späťvzatiu návrhu po podaní
žaloby. Trovy pozostávajú zo štyroch úkonov právnej služby advokáta žalobkyne odporkyne - prevzatie

a príprava zastupovania, spísanie žaloby, písomné vyjadrenie k stanovisku žalovanej z 30.4.2015 a
späťvzatie návrhu, t.j. 4 x po 64,53 €, k tomu 4 x 8,39 € náhrada hotových výdavkov, spolu 291,68 €.

Uznesenie vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni napadla včas podaným odvolaním
žalovaná, navrhla zmeniť tento výrok a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Poukázala na to, že súdy sú príslušné na rozhodovanie sporov o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou,
teda niektorým zo spôsobov uvedených v Zákonníku práce. V prípade žalobkyne, ktorá vykonávala
funkciu hlavného kontrolóra obce došlo k skončeniu pracovného pomeru v dôsledku zániku výkonu
funkcie podľa § 18a ods. 8 písm. b/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, odvolaním. V
prípade skončenia pracovnoprávneho vzťahu hlavného kontrolóra obce zákonodarca explicitne zaviedol
osobitný dôvod skončenia pracovného pomeru, pričom týmto dôvodom je zánik funkcie niektorým zo

spôsobov podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Podľa § 18a ods. 11 „dňom zániku výkonu
funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer“. Pracovný pomer hlavného kontrolóra
zaniká ex lege, priamo zo zákona a teda skončenie pracovného pomeru hlavného kontrolóra niektorým
zo všeobecných spôsobov skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce nie je potrebné
ani možné. V tomto prípade sa teda nejedná o spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
podľa Zákonníka práce na rozhodovanie ktorých sú príslušné okresné súdy a teda nie je tu ani

právny dôvod na podanie návrhu tak, ako ho podala žalobkyňa. Uviedla, že zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávya ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, sa preskúmava v správnom
súdnictve. V prípade, že žalobkyňa považovala postup obce za nezákonný, mala sa domáhať ochrany

práv podaním žaloby v rámci správneho súdnictva. Súd procesne pochybil, keď začal konať vo veci a
neprerušil konanie napriek tomu, že žalobkyňa dňa 10.3.2015, teda pred podaním žaloby, využila svoje
právo a požiadala o preskúmanie zákonnosti postupu obecného zastupiteľstva prokurátorom. Ak by súd
prerušil konanie, predišiel by zbytočným trovám konania. S poukazom na uvedené má žalovaná za to,
že žaloba nebola podaná dôvodne, resp. k záveru, či bola podaná dôvodne, by v danom prípade bolo

možné dôjsť až prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím.

Žalobkyňa bola v odvolacom konaní nečinná.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a stotožniac sa s napadnutým výrokom uznesenia a jeho
odôvodnením dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku uznesenia z hľadísk žalovanou uplatnených
odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa i právnym
posúdením veci (rozhodnutia o náhrade trov), ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v

celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
uznesenia v napadnutom výroku o náhrade trov konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. upravuje prípady, kedy konajúci súd neprizná žiadnemu účastníkovi
právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi konania. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
takto súd postupuje aj v prípade, ak je konanie zastavené. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré

bolo zastavené, nie je pritom obmedzené na určité konania či dôvody zastavenia. Platí pre každé
konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. V prípade zastavenia konania tak všeobecne
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú
dve výnimky, a to jednak v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť
podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pričom platí, že ak navrhovateľ (žalobca) vezme návrh späť

a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá, a teda nevzal návrh späť v dôsledku správania
odporcu (žalovaného), z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, čo zakladá jeho
povinnosť nahradiť trovy konania. Naopak, ak vzal navrhovateľ (žalobca) dôvodne podaný návrh späť
pre správanie odporcu (žalovaného) platí, že trovy konania je povinný nahradiť odporca (žalovaný). Až
po vylúčení uvedených prípadov náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. možno rozhodnúť,

že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechuvovecivovecivyjadrenejv§142O.s.p..Totoustanovenievyžadujezodpovednosťzazavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,

musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z
hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z
procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkámnavrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ (žalobca) domohol k uplatnenému nároku alebo
nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ (žalobca) v meritórnom konaní úspešný alebo nie (pozri
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo 225/2010).

Vychádzajúc zo znenia § 18a ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom od 1.1.2013, výkon
funkcie hlavného kontrolóra zaniká odvolaním z funkcie. Pracovný pomer hlavného kontrolóra sa tak
stáva svojím charakterom zvláštnym časovo ohraničeným pracovným pomerom svojho vlastného druhu
(sui generis), ktorého trvanie je podľa výslovného znenia zákona pevne spojené s vykonávaním funkcie

hlavného kontrolóra. Pracovný pomer hlavného kontrolóra bude de facto pracovným pomerom na určitú
dobu, avšak nejde o pracovný pomer na určitú dobu v zmysle § 48 Zákonníka práce (osobitosť tejto
právnej úpravy podčiarkuje aj použitá terminológia, pretože nie je upravené skončenie pracovného
pomeru ale jeho zánik). Podľa ods. 11 § 18a zákona č. 369/1990 Zb. dňom zániku výkonu funkcie
hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.

V posudzovanej veci sa podľa petitu žaloby žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti „ skončenia
pracovného pomeru rozhodnutím zamestnávateľa - žalovanej zo dňa 6.2.2015 uznesením obecného
zastupiteľstva obce Oreské č. 1/2015“. Z formulácie petitu ako aj z obsahu žaloby je zrejmé, že
žalobkyňa nesleduje „klasické“ vyslovenie (určenie) neplatnosti skončenia pracovného pomeru (podľa
Zákonníka práce), ale domáha sa určenia neplatnosti rozhodnutia prijatého uznesením obecného

zastupiteľstva, ktorým bola odvolaná z funkcie hlavnej kontrolórky a ktoré malo za následok skončenie
jej pracovného pomeru. Proti uzneseniu obecného zastupiteľstva č. 1/2015 zo 6.2.2015, konkrétne proti
jeho bodu 12, ktorým bola z funkcie hlavnej kontrolórky obce žalobkyňa odvolaná, podala podľa §
26 ods. 1 zákona o prokuratúre protest prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach a navrhla
napadnuté uznesenie v bode 12 zrušiť ako nezákonné, pretože je v rozpore s § 18a ods. 9 zákona č.

369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Následne žalovaná dňa 5.6.2015 zrušila bod 12 uznesenia
obecného zastupiteľstva č. 1/2015 a po tomto žalobkyňa vzala žalobu späť, pretože odpadol predmet
sporu, jej pracovný pomer ďalej trvá a žalovaná jej vyplatila aj ušlú mzdu.

Z uvedenej chronológie veci vyplýva, že žalobkyňa dôvodne bránila svoje práva na súde a až v dôsledku

správania sa žalovanej pristúpila k späťvzatiu žaloby. Z procesného hľadiska, ktoré je rozhodné pri
posudzovaní náhrady trov konania v danej veci, žalovaná zavinila zastavenie konania a preto je povinná
nahradiť (účelne vynaložené) trovy konania, ktoré boli žalobkyňou riadne uplatnené v súlade s ust. § 11
ods. 1, § 13a písm. a/, c/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a tieto zaplatiť advokátovi žalobkyne

JUDr. Miroslavovi Mydlovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Skutočnosti, ktoré uviedla žalovaná v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania, preto odvolací súd potvrdil
uznesenie v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania ako vecne

správne.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 151
ods. 1 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.