Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/373/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114231412
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114231412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpený
PERSPECTA Legal, s. r. o., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: P.,
štátny občan SR, o zaplatenie 182,46 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 127,84 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 54,70 eur od 04.10.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 22,02 eur od 04.11.2011 do zaplatenia a
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 51,12 eur od 04.12.2011 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 54,80 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 04.12.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od 04.01.2012 do zaplatenia a
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 47,80 eur od 04.12.2012 do zaplatenia.
zamieta.

Odporcovi je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 7,17 eur titulom náhrady
súdneho poplatku za návrh na začatie konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi
obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35
763 469 ako Podnikom a odporcom ako Účastníkom dňa 17.06.2011 v znení: „V prípade porušenia

akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6
Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur.“ je n e p l a t n á z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomzodňa19.09.2014doručenýmsúdudňa26.09.2014sanavrhovateľdomáhalvydaniasúdneho
rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 182,46 eur spolu s úrokmi z
omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 54,70 eur od 04.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne

zo sumy 22,02 eur od 04.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 54,62 eur od 04.12.2011
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od 04.01.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 47,80 eur od 04.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom náhradysúdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho
zastúpenia v návrhu na začatie konania vyčíslených vo výške 63,12 eur.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom

Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „ST“) uzavrela s odporcom podľa ust. §
43 zákona č. 610/2003 Z. z. dňa 17.06.2011 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie
mobilných hlasových služieb, program RELAX 60+ (120) a dňa 17.06.2011 dodatok k zmluve o pripojení,
predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na
základe zmluvy poskytoval ST odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené,

že odporca faktúry do dňa spísania návrhu neuhradil. Vzhľadom na to, že si odporca svoj zmluvný
záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu. Vystavené boli nasledovné faktúry: A. so splatnosťou dňa 03.10.2011 na sumu 54,70 eur, č.
XXXXXXXXXX. so splatnosťou dňa 03.11.2011 na sumu 22,02 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
dňa 03.12.2011 na sumu 54,62 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 03.01.2012 na sumu 3,50
eur a č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 03.12.2012 na sumu 47,80 eur. Vzhľadom na skutočnosť,

že ST a navrhovateľ uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné
pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany ST k oznámeniu
o postúpení pohľadávky voči odporcovi. Navrhovateľ tak v ďalšom uviedol, že ST si svoju zmluvnú
povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry.
Keďže odporca zmluvu porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v

dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Okrem
uvedených nárok si tak navrhovateľ uplatňoval aj nárok na úroky z omeškania.
Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konania a jeho prílohám v súdom určenej lehote písomne
nevyjadril.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 19.12.2014, pričom miesto čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli dňa 12.12.2014.
Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom

prihliadol na skutočnosti známe mu zo svojej činnosti (§ 121 O.s.p.), vec posúdil podľa nižšie uvedených
ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
ST ako Podnik a odporca ako Účastník dňa 17.06.2011 uzavreli zmluvu o pripojení.
Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pridelil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa aktivovať

a poskytovať v zmluve špecifikované služby ako program služieb „Relax 60+(120)“. Odporca v
zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačnýchslužiebprostredníctvomverejnejmobilnejtelefónnejsietespoločnostiST(ďalejlen„VP“)
a Osobitnými podmienkami služieb, ak ich ST vydal pre služby, ktoré požaduje aktivovať a Cenníkom
služieb ST, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaviazal dodržiavať. Ďalej si záväzne objednal v

zmluve špecifikované služby ST a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto
zmluvy, dodatkov k zmluve, VP a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu
a poskytovanie služieb.
ST ako Podnik a odporca ako Účastník uzavreli dňa 17.06.2011 zároveň dodatok k zmluve o pripojení,
ktorým sa ST zaviazal aktivovať odporcovi program služieb „Relax 60+(120)“ vo vzťahu k vyššie

uvedenej SIM karte, a to za aktivačný poplatok 3,32 eur a za zľavnený mesačný paušálny poplatok
11,90 eur, a to po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy, ďalej poskytovať vo vzťahu k vyššie uvedenej
SIM karte dvojnásobný počet voľných minút pre aktivovaný program, a to po dobu 24 mesiacov od
uzavretia zmluvy a napokon aktivovať a poskytovať vo vzťahu k vyššie uvedenej SIM karte balíček
služieb „Viac SMS“ (zahrňujúci 50 SMS správ do všetkých sietí v SR) a zároveň mu poskytnúť 100

%-nú zľavu z mesačného paušálneho poplatku, a to po dobu 24 mesiacov od uzavretia zmluvy (doba
viazanosti). [bod 1 písm. a), c), d) a e) dodatku]Odporca sa v dodatku zaviazal riadne a včas platiť
cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvouopripojení,VP,platnýmCenníkomslužiebatýmtododatkom[bod1písm.b)dodatku]. Súčasnesa odporca zaviazal, že po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na
program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb uvedený v dodatku -
„Relax 60“. [bod 3 dodatku] Rovnako sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti

tejto zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by ST vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením
od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu, pričom
za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany
odporcu, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie odporcu od

zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane ST. [bod 2 dodatku] Ďalej bolo
v zmluve dohodnuté, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo
v bode 3 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c)
Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany ST,
je odporca povinný uhradiť ST zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. [bod 4 dodatku] Podľa bodu 5 bol
dodatok platný a účinný dňom jeho podpísania zmluvnými stranami.

Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že ST
vyúčtovala faktúrami: č. XXXXXXXXXX. zo dňa 15.09.2011 so splatnosťou dňa 03.10.2011 v sume
54,70 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2011 so splatnosťou dňa 03.11.2011 v sume 22,02 eur a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 so splatnosťou dňa 03.12.2011 v sume 51,12 eur (z celkovo účtovanej
sumy 54,62 eur), cenu služieb poskytnutých podľa zmluvy o pripojení a platného Cenníka za obdobie

od 15.08.2011 do 14.11.2011.
Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST faktúrami: č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.11.2011 so splatnosťou dňa 03.12.2011 v sume 3,50 eur (z celkovo účtovanej sumy 54,62 eur) a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2011 so splatnosťou dňa 03.01.2012 v sume 3,50 eur vyúčtovala odporcovi
upomienky oneskorenej platby a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012 so splatnosťou dňa

03.12.2012 sumu 47,80 eur ako zmluvnú pokutu.
Faktúry boli adresované na adresu uvedenú odporcom pri uzatváraní zmluvy o pripojení a rovnako na
adresu, na ktorej súd odporcovi riadne doručil návrh na začatie konania. Z toho súd vyvodil, že faktúry
boli odporcovi riadne oznámené.
Listom zo dňa 02.12.2013 adresovaným odporcovi označeným ako „ Oznámenie o postúpení

pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka“ ST oznámila odporcovi, že pohľadávky
vyplývajúce z vyššie uvedených faktúr spolu s príslušenstvom postúpila na navrhovateľa, a to na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi ST a navrhovateľom dňa 20.11.2013. Súčasne ST
odporcovi uviedla, že svoj záväzok má uhradiť navrhovateľovi ako novému veriteľovi.
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má

právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.568/2007Z.z.,spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z., spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010
do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10 a po účinnosti
zákona č. 106/2014 Z. z. dňa 01.06.2014), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.
Podľaust.§53aods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.161/2011Z.z.účinnomod01.07.2010,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od
01.04.2004,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004,

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od
01.01.1992, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,

ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to,
o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou

v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie

túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa ST a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 43 zákona
č. 610/2003 Z. z. uzavretej zmluvy o pripojení. Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy ST
(§ 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z.) zodpovedala povinnosť odporcu uhradiť ST cenu týchto služieb

podľa cenníka, resp. cenu zo zľavou [§ 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z.].
Súd mal tak v konaní preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vznikol voči odporcovi
nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade so zmluvou o pripojení,
VP, Cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 127,84 eur. Súd tak z tohto dôvodu a súčasne
z dôvodu, že odporca sa neuhradením ceny týchto služieb v lehote splatnosti uvedenej na faktúrach

dostal do omeškania, ako aj s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa ust.
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľovi ako singulárnemu sukcesorovi priznal nárok na
zaplatenie sumy 127,84 eur a odporcu týmto rozsudkom zaviazal na jej zaplatenie.Navrhovateľ si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur.
Aj keď navrhovateľ priamo neoznačil zmluvné dojednanie, na základe ktorého si tento nárok uplatnil, je
nepochybné, že to bolo na základe ust. bodu 4 predmetného dodatku k zmluve o pripojení uzavretého

medzi ST a odporcom dňa 17.06.2011 a to z dôvodu, že odporca neuhradil svoje zmluvné záväzky, t. j.
že odporca neuhradil dojednanú cenu jemu poskytnutých služieb zo strany ST.
Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi ST a odporcom
založený predmetnou zmluvou o pripojení v znení jej dodatku sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje
úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.)
zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv.TotostanoviskojepodporenéajrozsudkomEurópskehosúdnehodvoraz27.06.2000vspojených

prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti
Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis
Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka

nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6
Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer
čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným
zmluvným podmienkam.
Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné

(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje

absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo
strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá

možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná
navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou
ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie
zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a

použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd tak vedomí si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej
podmienky, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie sumy 47,80 eur.
V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
zmluvnej podmienky uvedenej v dotknutom ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi
ST a odporcom so spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú

zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi
zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných
strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka
považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby
spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť

svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom
formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom
procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok
sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdukorešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods.
2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto
spôsob kontraktácie spornej zmluvnej klauzuly o zmluvnej pokute v dotknutom prípade nepreukázal

(neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ,
ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve
sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ
vyvrátiť, ak preukáže opak).
Akovyplývaz§544Občianskehozákonníka,účastnícisimôžupreprípadporušeniapovinnostidojednať

zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či
spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže
však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v
rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade právny predchodca navrhovateľa tak zmluvnou pokutou vo výške 47,80 eur s
poukazomnajejzakotvenievust.bodu4dodatkuvoväzbenabod1písm.a),c),d)ae)dodatku,ktorého
kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre odporcu na jednej strane získať cenové zvýhodnenie
na vybraný program služieb Relax 60+ (120) a balíček „Viac SMS“ a na druhej strane pre právneho
predchodcu navrhovateľa získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou

zabezpečoval poskytnutie určitých benefitov odporcovi spočívajúcich práve v zľave z ceny služieb (teda
na druhej strane zodpovedajúcej akejsi strate právneho predchodcu oproti štandardnej cene služieb
rovnajúcej sa mesačnej výške zľavy z ceny programu služieb).
(Ne)prijateľnosťzmluvnejpodmienkytrebahodnotiťvzmyslevýkladovéhopravidlaobsiahnutéhovznení
ust. § 53 ods. 9 (v súčasnosti ods. 11) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Ztohtovyplýva,žehodnotenieprijateľnostizmluvnejpodmienkysavykonávaprizohľadňovaníokolností,
ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase,
kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Len
tento spôsob výkladu cit. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
podľa názoru súdu plne korešponduje so znením cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z

5. apríla 1993. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže
mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na
(ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje
aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou
neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí

sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že
takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom

vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe)
k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 1 písm. b) a bodu 3 dodatku
k zmluve o pripojení počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku
doby viazanosti, alebo aj na jeho konci, a to v rovnakej výške bez ohľadu na intenzitu porušenia
zmluvnej povinnosti odporcom (resp. iným spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom

navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe). V prípade posudzovanej zmluvnej
podmienky by tak bol odporca (resp. iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v
rovnakej výške 47,80 eur aj v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti, na ktorých porušenie sa zmluvná
pokuta viazala, porušil v samotnom závere doby viazanosti, pričom v predchádzajúcom období si svoje

povinnosti plnil riadne a včas a súčasne by intenzita porušenia tejto povinnosti odporcu z hľadiska
peňažného vyjadrenia [napr. v sume rovnajúcej sa zľavnenej cene mesačného poplatku za program
služieb Relax 60+ (120), t. j. v sume 11,90 eur] bola v zjavnom nepomere k výške zmluvnej pokuty (t. j.
suma zmluvnej pokuty 47,80 eur ako 4-násobok dlžnej sumy 11,90 eur). Na tomto závere súdu nemôže
nič meniť ani prípadná argumentácia, že právny predchodca navrhovateľa si v takomto prípade (už mu

vzniknuté) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatňoval.
Súčasnetrebapoukázaťajnato,žeslovnéspojenieuvádzanévdotknutomust.bodu4dodatkukzmluve
o pripojení: „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) ....“ zo zohľadnením
toho, že v ust. bodu 1 písm. b) dodatku sa odporca zaviazal dodržiavať všetky svoje povinnosti v súladeso zmluvou o pripojení, jej dodatkom, VP a platným Cenníkom, tak vyvoláva neurčitý okruh rôznych
porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne,
nemôže byť akceptovateľná.

Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§
53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka]spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), ktorá je tak
absolútne neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Súd považuje za potrebné v ďalšom poukázať na to, že ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka

v spojení s ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ust. § 53a
Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.“. Ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná
podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia
z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom (uvedená povinnosť sa vzťahuje aj

na právneho nástupcu dodávateľa - § 53a ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Ak by súd
priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho
stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz
používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej
pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Zákaz ďalšieho používania
neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi

práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania
(v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude
právnupovinnosťrešpektovaťaodspotrebiteľovnebudepožadovaťplnenievrozporesdobrýmimravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je
nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale

osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade
s povinnosťou odbornej starostlivosti [§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.].
V kontexte znenia cit. ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd dodáva, že toto ustanovenie nie
je možné vykladať reštriktívne spôsobom, že sa vzťahuje na viaceré absolútne identické (z hľadiska
samotného znenia zmluvných podmienok) prípady záväzkovo-právneho vzťahu medzi dodávateľom

a viacerými spotrebiteľmi. naopak toto cit. ustanovenie treba vykladať tak, že sa vzťahuje na všetky
podmienky, ktorých význam (resp. dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd už
pred tým právoplatne rozhodol, že je neplatná, resp. z dôvodu takejto podmienky nepriznal dodávateľovi
žalované plnenie. Vo väzbe na uvedený výklad súd poukazuje na to, že zo svojej činnosti má vedomosť
(§ 121 O.s.p.) o tom, že Okresný súd Žilina v rozsudku č. k. 6C/205/2006-89 zo dňa 02.03.2007

(potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/118/2007-123 zo dňa 27.05.2008) nepriznal
právnemu predchodcovi navrhovateľa spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (súd má zo svojej činnosti
zároveň vedomosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej
zápisnice č.. XXX/XXXX., Q. XXXXX/XXXX, Q.0 zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o zlúčení

vo forme notárskej zápisnice č. Q., Q. medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 a nástupníckou spoločnosťou Slovak
Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 - právnym predchodcom
navrhovateľa - ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stala univerzálnym právnym nástupcom
zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.; obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s.,

so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/
B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu ku dňu 01.07.2010) plnenie - nárok na
zmluvnú pokutu - uplatnené na základe významovo (svojim dôsledkom) totožnej zmluvnej podmienky.
Ďalej má súd zo svojej činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.) o tom, že obdobne Okresný súd Žilinarozsudkom č. k. 6C/186/2012-48 zo dňa 28.09.2012 (potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č. k. 8Co/67/2013-104 zo dňa 30.08.2013) nepriznal právnemu predchodcovi navrhovateľa Slovak
Telekom, a. s. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty taktiež uplatnený na základe významovo (svojim

dôsledkom) totožnej zmluvnej podmienky, pričom vo výroku rozsudku určil túto zmluvnú podmienku za
neplatnú. Obsahovo úplne totožnú zmluvnú podmienku súd určil Okresný súd Žilina za neplatnú aj v
rozsudkoch (ktoré nadobudli právoplatnosť) č. k. 17C/111/2012-40 zo dňa 22.10.2012, č. k. 100/2012-40
zo dňa 29.06.2012, č. k. 6C/143/2012-57 zo dňa 04.09.2012 a č. k. 6C/216/2013-34 zo dňa 20.09.2013
(potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/70/2014-73 zo dňa 26.02.2014). S poukazom

na uvedené rozhodnutia Okresného súdu Žilina nebolo možné už ani z dôvodu uvedeného v cit. ust. §
53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s cit. ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 navrhovateľovi priznať uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur.
Súd v uvedenom kontexte poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty neplatnej podľa ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je pojmovo vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ust.
§ 545a Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko
zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ust. § 53 ods. 5 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou pôsobiacou ex tunc.
Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka moderoval výšku

neplatne dojednanej zmluvnej pokuty.
Súd tak návrh v časti o zaplatenie sumy 47,80 eur (aj s jej príslušenstvom - úrokmi z omeškania vo
výške 8,75 % ročne za obdobie od 04.12.2012 do zaplatenia) z dôvodu neexistencie právneho základu
pre vznik tohto uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol a súčasne v zmysle ust.
§ 153 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol túto zmluvnú podmienku vo výroku tohto rozsudku.

Súd tak z uvedených dôvodov návrh v časti o zaplatenie sumy 47,80 eur aj s uplatneným príslušenstvom
(úrokom z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy od 12.08.2010 do zaplatenia) zamietol.
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie upomienky za oneskorenie platby v sume 7,- eur
(vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX), súd tento uplatnený nárok vzhľadom na
jeho pojmové označenie považoval za poplatok zrejme spojený s upomínaním odporcu z dôvodu ním

neuhradeného splatného peňažného záväzku podľa zmluvy o pripojení. Navrhovateľ však v konaní
nepreukázal (neuniesol bremeno dôkazu podľa § 120 ods. 1 O.s.p.), že by jednak medzi jeho právnym
predchodcomSTaodporcomdošlokdohodeotakomtopoplatku,t.j.nepreukázalzmluvnýzákladetohto
poplatku a súčasne, že by jeho právny predchodca ST odporcovi vôbec upomienku, na ktorej odoslanie
odporcovi sa vznik nároku na takýto poplatok nepochybne viazal, zaslal a rovnako to navrhovateľ v

návrhu ani len netvrdil.
Z uvedených dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie sumy 7,- eur aj spolu s jej príslušenstvom (úrokmi
z omeškania: vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 04.12.2011 do zaplatenia a vo výške 9 %
ročne zo sumy 3,50 eur od 04.01.2012 do zaplatenia) zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do

31.01.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
Právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
zákonom zo sumy 127,84 eur, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške: vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 54,70 eur od 04.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 22,02 eur od 04.11.2011
do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 51,12 eur (priznaná suma z faktúry A.) od 04.12.2011do zaplatenia, mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením ceny za poskytnuté služby, t.
j. celkovo sumy 127,84 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca
navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V

čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením: faktúry č. XXXXXXXXXX, t. j. ku dňu 04.10.2011 a
so zaplatením faktúry č. XXXXXXXXXX, t. j. ku dňu 04.11.2011, bola výška základnej úrokovej sadzby
ECB 1,5 % ročne a v čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením: faktúry č. XXXXXXXXXX, t. j.
ku dňu 04.12.2011 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 1,25 % ročne (súd má o tomto vedomosť
opätovne zo svojej činnosti). Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vzniklo v zmysle už cit. ust. §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 54,70 eur od 04.10.2011 do
zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 22,02 eur od 04.11.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 51,12 eur od 04.12.2011 do zaplatenia. Následne s postúpenou pohľadávok prešlo na
navrhovateľa v súlade s ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj príslušenstvo, teda aj právo jeho
právneho predchodcu voči odporcovi na zaplatenie úrokov z omeškania v uvedenom rozsahu. Súd s

poukazom na to, návrhu v tejto časti vyhovel, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z ust. § 151 ods. 1 veta prvá
O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný percentuálne vo výške 71,72 % a odporca vo výške 22,28 %
[počítajúc úspech účastníkov ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 19.12.2014; kapitalizovaná suma
navrhovateľom uplatnených nárokov: 182,46 eur + 16,70 eur ako kapitalizované úroky z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 54,70 eur od 04.10.2011 do 19.12.2014 + 6,55 eur ako kapitalizované

úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 22,02 eur od 04.11.2011 do 19.12.2014 + 15,39 eur
ako kapitalizované úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 54,62 eur od 04.12.2011 do
19.12.2014 + 0,93 eur ako kapitalizované úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od
04.01.2012 do 19.12.2014 + 8,55 eur ako kapitalizované úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 47,80 eur od 04.12.2012 do 19.12.2014 = 230,76 eur; kapitalizovaná suma navrhovateľovi súdom

priznaných nárokov: 127,84 eur + 16,70 eur ako kapitalizované úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 54,70 eur od 04.10.2011 do 19.12.2014 + 6,55 eur ako kapitalizované úroky z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 22,02 eur od 04.11.2011 do 19.12.2014 + 14,41 eur ako kapitalizované
úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 51,12 eur od 04.12.2011 do 19.12.2014 = 165,50
eur; potom úspech navrhovateľa 165,50 eur / 230,76 eur = 0,7172 = 71,72 %, úspech odporcu: 100

% - 71,72 % = 22,28 %; čistý úspech navrhovateľa 71,72 % - 22,28 % = 43,44 %). Čistý úspech
navrhovateľa bol tak v percentuálnej výške 43,44 %. Súd mu tak podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. priznal
právo na náhradu trov konania v pomere k jeho čistému úspechu v konaní, a to sumy 7,17 eur titulom
náhrady časti zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu (16,50 x 43,44 % = 7,17 eur). Pokiaľ
sa týka trov právneho zastúpenia súd náhradu týchto navrhovateľovi nepriznal v žiadnom rozsahu, a

to z nasledovných dôvodov:
V ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je zakotvená zásada účelnosti vynaložených trov konania, t. j., že
účastník v prípade plného úspechu má právo na náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré účelne
vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené trovy právneho
zastúpenia nevynaložil účelne. Pri tomto závere vychádzal jednak z obsahu plnomocenstva udeleného

navrhovateľom jeho právnemu zástupcovi zo dňa 01.07.2014, z ktorého vyplýva, že predsedom
predstavenstva navrhovateľa je JUDr. Ing. Igor Hudoba. Zo svojej činnosti má súd vedomosť (§ 121
O.s.p.), že JUDr. Ing. Igor Hudoba je zároveň jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti
PERSPECTA Legal, s. r. o., t. j. právneho zástupcu navrhovateľa (tak navrhovateľ, ako aj jeho právny
zástupca majú navyše sídlo na tej istej adrese). Súd tak za situácie, ak navrhovateľ na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok v rámci svojho podnikania najskôr nadobúda pohľadávky a následne
tieto uplatňuje v súdnom konaní, pričom štatutárnym orgánom navrhovateľa je advokát vykonávajúci
advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 12 ods. 1 písm. e) a § 15 zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii), ktorého navrhovateľ splnomocní na svoje zastupovanie v prejednávanej
veci (t. j. predseda predstavenstva navrhovateľa splnomocní na zastupovanie navrhovateľa v podstate

sám seba), nemohol dospieť k záveru, že navrhovateľ vynaložil trovy na právne zastupovanie účelne. (k
uvedenému obdobne napr. uznesenie Ústavného súdu ČR spis. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.