Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205125
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813205125.3

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou, v právnej veci navrhovateľov:
1/. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, 3/ M.É. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXXX/XX, C., proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska
2, Košice, IČO: 31 690 904, vedľajší účastník na strane navrhovateľov: Občianske združenie „Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov" Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, zastúpený splnomocnenou

zástupkyňou: JUDr. Darina Solárová, advokátka, so sídlom Škultétyho 3, Košice, v konaní zrušení
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z r u š u j e rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom Košice, Alžbetina 41, vo veci sp.
zn. 3C/1261/2012 zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/1262/2012 zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/268/2012
zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/1265/2012 zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/1263/2012 zo dňa 19.01.2012
a sp. zn. 3C/1264/2012 zo dňa 19.01.2012.

II/ Súd z a m i e t a návrh žalobcov 1/ až 3/ na odloženie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom Košice, Alžbetina 41, vo veci sp. zn. 3C/1261/2012 zo dňa
19.01.2012, sp. zn. 3C/1262/2012 zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/268/2012 zo dňa 19.01.2012, sp. zn.
3C/1265/2012 zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/1263/2012 zo dňa 19.01.2012 a sp. zn. 3C/1264/2012 zo

dňa 19.01.2012.

III/ O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

IV/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu 597 EUR na účet Okresného súdu
Námestovo číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Poštovej banke, a.s. s variabilným

symbolom: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu 17. 07. 2013 žalobcovia žiadali, aby súd zrušil rozhodcovské rozsudky,
uvedené vo výrokovej časti I/ rozsudku a aby odložil ich vykonateľnosť. Žalobu odôvodnil tým, že
žalobkyňa 1/ dňa 21. 06. 2013 prevzala rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom
v Košiciach, Alžbetina 41, sp.zn. 3C/1261/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorým jej rozhodcovský súd
uložil, aby do piatich dní od doručenia zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 216,09 EUR a

trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR na účet žalobcu a rozhodcovský rozsudok sp.zn.
3C/1262/2012 z 19. 01. 2012, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby žalobcovi zaplatila 111,13 EUR
a trovy rozhodcovského konania 276 EUR a rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/268/2012 z 19. 02.
2012, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby žalobcovi zaplatila 102,90 EUR a trovy rozhodcovského
konania 276 EUR. Žalobca 2/ prevzal rozhodcovský súd Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/1265/2012
z 19. 01. 2012, ktorým mu rozhodcovský súd uložil, aby žalobcovi zaplatil 102,90 EUR a trovy

rozhodcovského konania 276 EUR na účet žalobcu a rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/1263/2012 zo
dňa 19. 01. 2012, ktorým jej uložil, aby žalobcovi zaplatil 109,54 EUR a trovy rozhodcovského konania276 EUR. Žalobkyňa 3/ dňa 21. 06. 2013 prevzala rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
sp.zn. 3C/1264/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby žalobcovi zaplatila
67,74 EUR a trovy rozhodcovského konania 276 EUR. Žalobcovia ako účastníci rozhodcovského

konania neboli vypočutí, neboli predvolaní na rozhodcovské konania a rozhodcovský súd rozhodoval
výlučne na základe listinných dôkazov predložených žalovaným. Vo veci ide o spotrebiteľský vzťah
a neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku, čo opakovane potvrdili súdy, vrátane
Najvyššieho súdu SR. Žalovaný - ako žalobca vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti „ Osobitné zmluvné dojednania

č. 01/2007 „ v poistnej zmluve, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov
rozhodcovský súd. Napriek tomu, že žalobcovia podpísali „ Osobitné zmluvné dojednania k poistnej
zmluve „ - rozhodcovskú doložku, tá nebola individuálne dojednaná. Ustanovenie o arbitráži v časti
XV. „ Rozhodcovské konanie „ je zakomponované priamo vo Všeobecných poistných podmienkach a
to v niekoľkých bodoch. To znamená, že žalobcovia by nemali podpísať nielen „ Osobitné zmluvné
dojednaniakpoistnejzmluve„,aleaniVšeobecnépoistnépodmienkyaanipoistnúzmluvu. Individuálne

vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobcovia sami niečo v poistnej zmluve vymienili
a druhá strana - žalovaný by to prijal. V tomto prípade však k takémuto vyjednaniu nedošlo. Išlo výlučne
o využitie štandardnej formulárovej zmluvy. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o
tom, že rozhodcovská doložka bola vyjednaná individuálne, čo opakovane potvrdil NS SR. Súdy svojou
judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý

rozpor s dobrými mravmi. Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovských
rozsudkov až do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

Kžalobesavyjadrilžalovanýtak,žesňounesúhlasí.Uviedol,ženastranežalobcu(poistníka)vystupuje
fyzická osoba V. S., ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti

sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Túto činnosť dokonca vykonávala pre žalovaného ako
sprostredkovateľka poistenia na základe obchodno-právnej zmluvy, od 31. 10. 2007 do 26. 02. 2008.
Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom podnikania žalobkyne 1/. Účelom spotrebiteľského práva
je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh medzi dodávateľom, u ktorého je
predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom, u ktorého je predpoklad, že je v danom

predmete zmluvy neprofesionál - laik. V uvedenom prípade zjavne o takúto situáciu vyžadujúcu zásah
spotrebiteľského práva odo zmluvnej autonómie nejde, nota bene, pokiaľ zmluvu uzatvára fyzická osoba
sama so sebou raz ako odberateľ a raz za dodávateľa. Žalobkyňa 1/ ako profesionál v predmete zmluvy
bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, musela si byť vedomá, že
ak ju prijme, potom aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jeho poistná vzťah. Aj v prípade

konkrétnej napádanej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky žalobkyňa 1/ dokonca za jej uzavretie
inkasovala od žalovaného osobitnú províziu.

K žalobe sa vyjadril aj vedľajší účastník na strane žalobcov. Uviedol, že niet procesného dôvodu
na zamietnutie žaloby. Je názoru, že zamietnutie žaloby na základe zmeny ustanovení Exekučného

poriadku je minimálne sporné. Nie je procesne v poriadku, ak bez zrušenia konkrétneho rozhodnutia
dôjde k strate procesných účinkov, a to bez súdneho rozhodnutia len v dôsledku vymedzenia inou
procesnou normou. Z dôvodu právnej istoty by mal súd riadne konať a rozhodnúť. Exekučné konanie
sa začína na návrh oprávneného. Nie je v moci súdu zistiť, či, kedy a ktorému súdnemu exekútorovi
žalovaný doručil návrh na začatie exekúcie. Na strane žalobcov je daný nevyhnutný právny záujem na

pokračovaní prejednávania právnej veci s tým, že majú záujem na tom, aby súd vyriešil spornú otázku
o tom, či sú žalovanému zaviazaní na nejaké plnenie, alebo nie. Zrušenie rozhodcovského rozsudku
nie je jediným cieľom žalobcov. Podstatou prejednávanej právnej veci je, či žalovaný má voči žalobcom
pohľadávku alebo nie. Právny záujem na prejednávanom prípade je daný aj na strane žalovaného,
ktorý by sa prioritne mal domáhať pokračovania konania, keďže práve on tvrdí, že má pohľadávku voči

žalobcom, ktorú si uplatnil na rozhodcovskom súde, pričom stále trvá na tom, že rozhodcovská doložka
bola platným dojednaním a nárok uplatnený na rozhodcovskom súde je oprávnený.

Súd vo veci uskutočnil pojednávanie 25. 11. 2015, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov je dôvodná.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka:(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.

12. 2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa§54bods.1zákona.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníustanoveniatohtozákonasapoužijú

aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú zrušenia rozhodcovských rozsudkov,
opísaných vo výrokovej časti rozsudku, na tom skutkovom základe, že rozhodcovská doložka, na
základe ktorej došlo k začatiu rozhodcovského konania je neplatná pre jej neprijateľnosť z dôvodu, že

spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami žalobcov ako spotrebiteľov a žalovaného ako
dodávateľa, v ich neprospech ako spotrebiteľov. Žalovaný sa proti žalobe žalobkyne 1/ bránil tým, že tá
v čase od 31. 10. 2007 do 26. 02. 2008 vykonávala pre žalovaného činnosť sprostredkovateľa poistenia,
bola teda plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať. Žalovaná zastáva
názor, že žalobkyňa 1/ nemá postavenie spotrebiteľky a nemožno jej teda ako spotrebiteľke priznať

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa 1/ nerozporovala,
že v čase uzatvorenia poistných zmlúv so žalovaným, na základe ktorých si žalovaný uplatnil svoj
nárok v rozhodcovskom konaní, vykonávala pre žalovaného činnosť sprostredkovateľa poistenia. Súd
je však napriek tomu názoru, že aj žalobkyňa 1/ spĺňa charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka, pretože ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení a plnení poistnej zmluvy

nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V poistných zmluvách, na základe ktorých
si žalovaný uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní, žalobkyňa 1/ vystupuje jednak ako poistená
a jednak ako sprostredkovateľka, ktorá za žalovaného uzatvorila poistnú zmluvu. Žalovaný si voči
nej uplatnil v rozhodcovskom konaní svoj nárok ako voči poistenej, to znamená, že uzatvorenie aplnenie poistnej zmluvy nemalo nič spoločné s tým, že ( zhodou okolností ) v tom čase vykonávala
činnosť sprostredkovateľky poistenia. Inými slovami, žalobkyňa 1/ v poistnej zmluve ako poistená
vystupuje ako „ súkromná „ fyzická osoba - nepodnikateľka, čo je zrejmé aj z toho, že v poistných

zmluvách je označená svojím menom a priezvisko, adresou trvalého bydliska a rodným číslom, teda
nie je označená ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie svojím miestom podnikania, IČO-m a
údajom o zápise v živnostenskom registri. Treba zobrať do úvahy, že predmetom podnikania žalobkyne
1/ bolo sprostredkovanie poistenia, nie poistenie samotné a preto sú napriek tomu, že uzatvorila
poistné zmluvy so žalovanou v čase, keď vykonávala funkciu sprostredkovateľky poistenia, poistné

zmluvy medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou zároveň zmluvami spotrebiteľskými. Keďže žalobkyňa 1/
je v poistných zmluvách označená ako nepodnikateľka a predmetom zmluvy je životné poistenie,
súd konštatuje, že tieto zmluvy ako poistená uzatvárala mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti
v oblasti sprostredkovania poistenia a teda aj na ňu dopadá ochrana podľa noriem spotrebiteľského
práva. Vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ žalovaný nerozporoval, že poistné zmluvy, ktoré boli medzi nimi
uzatvorené, majú charakter spotrebiteľských zmlúv. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v súvislosti

s tým, že žalovaný si voči žalobcom uplatnil peňažné pohľadávky z poistných zmlúv, boli vydané
rozhodcovské rozsudky, ktorých zrušenia sa v tomto konaní žalobcovia domáhajú. Medzi účastníkmi
ostalo sporné, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej došlo k začatiu rozhodcovského konania a
vydaniu rozhodcovského rozsudku, je platná, pretože žalovaný argumentoval, že táto rozhodcovská
doložka bola dohodnutá individuálne a je teda platná. Z poistných zmlúv, ktorých súčasťou sú

všeobecné poistné podmienky a osobitné dojednania č. 01/2007 súd zistil, že rozhodcovská doložka
je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach - časti XV. Samotné všeobecné poistné
podmienky sú rozsiahlym textom, písaným malými písmenami. Podľa časti XV., bod 1. všeobecných
poistných podmienok poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie

sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jehorokovacímporiadkom.Podľabodu2.tejtočastivšeobecnýchpoistnýchpodmienokpokiaľpoisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu,resp.nezriadistályrozhodcovskýsúd,buderozhodcovskýsúdvytvorenýpodľapotrebyodprípadu

k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný,
bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných
podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať
skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského
súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský

súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto soba a zverejní ho
postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v Obchodnom vestníku. Podľa bodu
8. tejto časti všeobecných poistných podmienok dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a
zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom
pohľadávky ( vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred

rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný ),
všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane
práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Všeobecné poistné
podmienky pokračujú do osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, podľa ktorých poistník ( poistený )
a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu

v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami , že sa namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti
týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Zo všeobecných poistných podmienok nevyplýva, že by žalobcovia boli poučení o práve
domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z právnych záverov NS SR, konkrétne z rozhodnutia

sp.zn. 6Mcdo/9/2012 vyplýva, že : „ Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť
spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby
bolo zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo
tá ktorá voľba konkrétne znamená. „ Vychádzajúc z týchto záverov súd dospel k názoru, že uvedené
požiadavky pri dojednaní rozhodcovskej doložky neboli splnené, pretože tá bola dohodnutá už podpisompoistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez
ohľadu na to, či účastníci podpísali osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú

doložku uvedenú v poistných podmienkach. Súd tiež zistil, že aj keby žalobcovia mali pred podpisom
poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so všeobecnými poistnými podmienkam, resp. osobitnými
zmluvnými dojednaniami, nemohli ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a preto rozhodcovskú
doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú, pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal
opak.Súdzároveňdospelkzáveru,žerozhodcovskádoložkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach

a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa, pretože rozhodcovské konanie musí zaručovať procesné
práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade, ak by spotrebiteľ rozhodcovskú doložku
neuzavrel. Súd má zo svojej úradnej činnosti vedomosť o tom, že rokovací poriadok rozhodcovského
súdu takéto procesné práva negarantuje. Z rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice vyplýva
znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu na všeobecnom súde, napr. nie je rešpektovaná
zásada ústnosti súdneho konania, pretože spotrebiteľ síce môže žiadať nariadiť pojednávanie, ale je

povinný zložiť preddavok na všetky vecné náklady, ktoré budú s takýmto ústnym prejednaním veci
súvisieť. Tiež musí platiť paušál na správne náklady. Podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku
je obmedzené len 5-dňovou lehotou, oproti 15-dňovej lehote na podanie odporu proti platobnému
rozkazu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nie je upravená možnosť oslobodenia od platenia
poplatkov v prípade materiálnej núdze spotrebiteľa. Keďže súd dospel k záveru, že rozhodcovská

doložka, ktorá bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov, konštatuje zároveň, že rozhodcovská
doložka, resp. rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, pretože rozhodcovská doložka je neprijateľná a
teda neplatná. Na tom nič nemení ani argument žalovaného, že niektoré poistné zmluvy so žalobcami
boli uzatvorené pred dňom 01. 01. 2008, kedy bol novelizovaný Občiansky zákonník v časti, kde bolo

doplnené ust. § 53 ods. 4 písm. r/ . Ustanovenie § 53 ods. 4 ( aj pred novelizáciou Občianskeho
zákonníka účinnou od 01. 01. 2008 ) neuvádza taxatívny, ale len exemplifikatívny výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. To znamená, že súd môže za neprijateľnú podmienku označiť
akúkoľvek podmienku, dojednanú v spotrebiteľskej zmluve, pokiaľ spĺňa charakteristiku podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, či je zároveň uvedená medzi príkladmi neprijateľných

podmienok podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. N závere súdu o tom, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, nič nemení ani argument žalovaného, že žalobcovia boli pred
uzatvorením zmlúv informovaní o možnosti mimosúdneho vyriešenia sporu, o čom svedčia záznamy
o požiadavkách a potrebách klientov. Súd z týchto záznamov o požiadavkách a potrebách klientov
zistil, že opäť ide o predtlačený formulár, ktorý obsahuje len informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie

možno využiť inštitút rozhodcovského konania. Záznamy odkazujú na všeobecné poistné podmienky
žalovaného, kde je uvedená výlučná právomoc rozhodcovského súdu. Ani tieto záznamy teda nemajú
charakter individuálne vyjednanej rozhodcovskej doložky. Keďže súd zistil, že rozhodcovská doložka
nebolaindividuálnedojednaná,žalobcoviaakospotrebitelianemalimožnosťspolupodieľaťsanaobsahu
dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, tak takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná

a teda neplatná. Súd preto v zmysle zrušil rozhodcovské rozsudky, ktoré boli vydané na základe
neplatných rozhodcovských doložiek.

Súd zamietol návrh žalobcov o odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov, keďže ( súčasným )
vyhovením návrhu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov žalobcovia stratili právny záujem na odklade

vykonateľnosti.

Keďže žalobcovia sú ako spotrebitelia osobne oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm.
za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov a súd ich návrhu vyhovel, poplatková povinnosť prešla na žalovaného, v súlade s ust. § 2

ods. 2 uvedeného zákona. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo
výške podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že rozhodnutie
o nich vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)