Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/566/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314203909
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314203909.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a. s., so sídlom Bratislava, Prievozská
37, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pri
starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, proti odporcovi: Z. K., bytom X., H. 9, o zaplatenie 33.19 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 18. septembra
2014 č. k. 7Ro/233/2014-11 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice uznesením zo 18. septembra 2014 č. k. 7Ro/233/2014-11 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 1, 3 zák. č. 71/1992 o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a uviedol, že navrhovateľ v návrhu na začatie
konania uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy. Okresný súd Levice výzvou zo dňa 14. 04. 2014
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura v lehote 10 dní od
doručenia výzvy s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví.
Navrhovateľovi bola výzva doručená dňa 29. 05. 2014, ale súdny poplatok uhradený nebol, preto súd

podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti uvedenému uzneseniu prvostupňového súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Dôvodil tým, že žalobou na vydanie platobného rozkazu, podanou dňa
31. 03. 2006 na Okresnom súde Levice, sa proti odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom,
ktorým boli trovy súdneho konania včítane trov právneho zastúpenia, pričom podanie v tejto veci urobil
elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona,
t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil

navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý
v Náleze sp. zn. II. ÚS 138/07 vyslovil záver, že Okresný súd Levice porušil základné právo obchodnej
spoločnosti Lawyer Partners, a. s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd neprijatím jej podania z 31. marca 2006, urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a zároveň prvostupňovému súdu prikázal

konať vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. (pôvodne B., a. s.)
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podaniazostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, lebo návrh na začatie konania bol urobený v
zákonom ustanovenej forme. V odvolaní ďalej uviedol, že Okresnému súdu Levice doručil opätovne
podania, o ktorých ústavný súd rozhodol vyššie citovaným nálezom, takže účinky podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 31. 03. 2006. Je preto potrebné
vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje
toto odvolanie a v ktorej súd prvého stupňa zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na
ktorého zaplatenie vyzval navrhovateľa až v roku 2013, bol podaný dňa 31. 03. 2006. Navrhovateľ trval
na tom, že je nevyhnutné v prejednávanej veci splniť podmienku, že žalobe na vydanie platobného

rozkazu sa pripíšu účinky podania k pôvodnému dátumu podania, t.j. ku dňu 31. 03. 2006. Je tomu tak
nielen z dôvodu, že súdny poplatok nemožno už v súčasnosti vyrubiť, ale najmä z dôvodu premlčania
uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením, že je jeho
povinnosťou preukázať, že žaloby doručované teraz sú tie isté (t. j. „znovudoručené“, a nie len totožné
s tými, ktoré boli podávané v roku 2006), ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si škodca riadne
plnil svoju povinnosť a žaloby v roku 2006 prijal a zapísal. Dôsledkom porušenia povinnosti škodcom

nemôže byť vznik novej povinnosti pre poškodeného. Nikto predsa v konaní nedokazuje, kedy a ako
doručil žalobu na súd. Je povinnosťou konajúceho súdu zabezpečiť si veci tak, aby nebolo o doručení
podania (začatie konania) pochýb, a ak súd prvého stupňa odmietol podania zapísané na DVD nosiči
a vrátil ich navrhovateľovi v roku 2006 späť, mal si pre vlastné potreby urobiť také opatrenia, aby
v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napr. zapísať si úradným záznamom údaj o

odmietnutom DVD nosiči tak, aby bol tento údaj nezameniteľný - každý DVD nosič obsahuje vyrazené
jedinečné číslo). Nakoľko si je navrhovateľ vedomý, že je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili,
starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť a v súlade so zásadou, že
právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým, teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o
ochranuavýkonsvojichpráv,nespoliehajúsananáhodu,predvídajúajmožnostivznikukomplikovaných

situácií sťažujúcich výkon ich práv a ich praktické uplatnenie. Ako dôkaz nesprávnosti zistenia uvádza
program Q SIGN, v ktorom je možné uvedený súbor otvoriť a prekontrolovať a ktorým bez akýchkoľvek
pochybností je možné preukázať (a v prílohe prikladá dôkaz preukázania - výpis z programu Q SIGN
4.2, kde je zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, že tak podpis, ako aj časová pečiatka sú platné) tú
skutočnosť, kedy bol súbor vytvorený, kedy bol elektronicky podpísaný a kedy bol opatrený aj časovou

pečiatkou. Ani jednu z uvedených skutočností nie je možné následne meniť. Ide o program Q SIGN
(qualified electronic signatúre, Q SIGN 4.2, licencia na overenie, aplikácia pre zaručený elektronický
podpis, podpisovanie dokumentov v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. SR, aplikácia je certifikovaná
NBÚ SR.

Na preukázanie svojich tvrdení doložil navrhovateľ svojím listom zo dňa 13. 02. 2014 Okresnému
súdu Levice do spisov súdnej správy nasledujúce listinné dôkazy: Rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 16. 06. 2009, DVD nosiče z roku 2006 (30. 03. 2006-OS082_LEVICe_001; OS082
LEVICE 001) a notársku zápisnicu osvedčujúcu právnu skutočnosť, ktoré bez akýchkoľvek pochybností
preukazujú tvrdenia navrhovateľa, že ide o podania z roku 2006. Odvolatel' napokon poukázal na to, že

v súlade s ustálenou judikatúrou mu súd prvého stupňa odňal konať pred súdom, nakoľko v čase, kedy
ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo možné vyrubiť, keďže mu uplynula lehota na jeho
vyrubenie dňa 31. 12. 2009. (t. j. tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto je napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) upravuje okrem iného predmet súdnych poplatkov,
okruh poplatníkov, vznik a zánik poplatkovej povinnosti, sadzbu poplatkov, splatnosť poplatku, platenie
poplatku, ako aj následky nezaplatenia poplatku.Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolatel'
a dovolateľ.

Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil
v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok
nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník
vo výzve poučený.

Navrhovateľ v preskúmavanej veci podal na súde prvého stupňa návrh na začatie konania dňa 17.
februára 2014, v ktorom je uvedený dátum jeho vyhotovenia 23. 03. 2006, pričom tvrdil, že sa jedná o
pôvodnýnávrhnazačatiekonania,ktorýdoručiltomutosúduešte31.03.2006(naDVDnosičipodpísané
zaručeným elektronickým podpisom) a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods.
1 zákona č. 71/1992 Zb. mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.

Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa - bezúspešne - na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za
podaný návrh (výzva z 14. 04. 2014), doručená dňa 29. 05. 2014 jeho právnemu zástupcovi. Súdny
poplatok doteraz, do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní, navrhovateľ nezaplatil.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní tvrdil, že Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.
zn. II. ÚS 138/07 vyslovil záver, že Okresný súd Levice porušil základné právo obchodnej spoločnosti
Lawyer Partners a. s. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neprijatím jej podania z 31. marca 2006 urobeného elektronickou formou a

podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, a že prikázal tomuto prvostupňovému súdu konať
vo veci predmetného podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s. (pôvodne B., a. s.) podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, lebo návrh na začatie konania bol urobený v
zákonom ustanovenej forme.

Odvolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2007
pod sp. zn. II. ÚS 138/07 síce predbežne prerokoval sťažnosť BSP Lawyer Partners, a. s., Benediktiho
5, Bratislava proti postupu Okresného súdu Levice v súvislosti s neprijatím jej podaní,
realizovaných elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom, avšak

uznesením túto sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú a vo veci teda nebol vydaný nález, ako to
nepravdivo tvrdil vo svojom odvolaní navrhovateľ. Okresný súd Levice preto nemohol rešpektovať príkaz
vyplývajúci z navrhovateľom tvrdeného nálezu Ústavného súdu, keďže nález pod sp. zn. II.
ÚS 138/07 v predmetnej veci nebol vydaný a ak v iných obdobných veciach týkajúcich sa postupu
niektorého okresného súdu bol vydaný nález so záverom, že okresný súd porušil základné právo

obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., potom iba ten súd, ktorého sa nález týkal, mal a mohol
rešpektovať príkaz vyplývajúci z takéhoto nálezu. Nie je preto možné súhlasiť s názorom navrhovateľa,
že právne účinky jeho podania, doručeného súdu dňa 31. 03. 2006, zostali zachované k tomuto dňu aj
v prípade jeho návrhu podaného na Okresný súd Levice dňa 17. 02. 2014.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že Okresnému súdu Levice opätovne doručil v roku 2014
podania z roku 2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh (návrhy) na začatie konania doručený
(doručené) Okresnému súdu Levice dňa 17. 02. 2014 je totožný (sú totožné) s návrhom (návrhmi)
doručeným (doručenými) Okresnému súdu Levice dňa 31. 03. 2006.

Navrhovateľ ničím nedoložil, že toto jeho podanie je identické s podaním doručeným súdu na DVD nosiči
v roku 2006. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s podaním z
roku 2014, nemožno prvostupňovému súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzalz toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania
podanie doručené súdu prvého stupňa v roku 2014.

Uvedené závery tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu nenarúša ani tá skutočnosť, že
navrhovateľ v odvolaní na dôkaz preukázania svojich tvrdení doložil dňa 13. 02. 2014
okrem iného, Okresnému súdu Levice DVD nosiče z roku 2006 (30. 03. 2006 OS082_LEVICe_001;
OS082JLEVICE_002) a uviedol aj výpis z programu Q SIGN 4.2, kde je možné bez akýchkoľvek
pochybností preukázať tú skutočnosť, kedy bol súbor vytvorený, kedy bol elektronicky podpísaný a kedy

bol opatrený aj časovou pečiatkou a že z tohto výpisu je zrejmé, že podpis, ako aj časová
pečiatka, sú platné.

Krajský súd v Nitre vyžiadal z Okresného súdu Levice DVD nosiče, na ktoré v odvolaní poukázal
navrhovateľ a tie sú zaevidované na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. Spr. 811/15 a ich otvorením a
náhodným porovnaním niekoľkých podaní zistil, že z podaní z roku 2014 sa väčšina ani nenachádza

na zozname, predloženom navrhovateľom spolu s DVD v roku 2006, a pokiaľ sa aj nejaké podania
z roku 2014 našli na zozname, predloženom navrhovateľom, nenachádzali sa na DVD, predloženom
navrhovateľom v roku 2006, prípadne nešlo o totožných účastníkov, pretože mali uvedenú odlišnú
adresu. Z uvedeného potom možno urobiť záver, že obsah DVD nosiča navrhovateľa z roku 2006 nie
je totožný s podaniami urobenými v roku 2014, a teda DVD neobsahuje ani e-Podanie v tejto

preskúmavanej veci, takže ich ani nie je možné ďalej spracovať (vytlačiť, overiť). Navrhovateľ vôbec
nedoložil, a teda ani nepreukázal, že návrh doručený na Okresný súd Levice v roku 2014 je identický
s návrhom doručeným tomuto súdu na DVD nosičoch v roku 2006. Za uvedenej situácie nemožno
považovať návrh navrhovateľa z 23. 03. 2006, doručený okresnému súdu až 17. 02. 2014 za totožný s
návrhom, ktorý mal byť obsahom podaní z roku 2006.

Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, ktorý svojimi
rozhodnutiami odmietol dovolania navrhovateľa proti uzneseniam krajských súdov (napr. 3Cdo
336/2013, 3Cdo 338/2013, 3Cdo 341/2013, 3Cdo 368/2013, 3Cdo 374/2013), ktoré potvrdili

rozhodnutia súdov prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď mal za to, že poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla
podaním návrhu dňa 17. 02. 2014 a vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, pretože
trojročná lehota na vyrubenie súdneho poplatku, uvedená v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.

neuplynula. Na základe vyššie uvedených skutočností preto nie je možné prijať záver, že súd prvého
stupňa navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za podaný návrh oneskorene, t. j. v rozpore s lehotou
zakotvenou v § 13 zák. č. 71/1992 Zb., keďže lehota bola dodržaná. Vzhľadom na nerešpektovanie
výzvy na zaplatenie súdneho poplatku navrhovateľom, boli splnené podmienky na zastavenie konania
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Z uvedených dôvodov odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné,

preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. l OSP tak, že
odporcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.