Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Šamo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/95/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708206056
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8708206056.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana
Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Ing. Z. E., nar. X. XX. XXXX, bývajúci vo K.,
X.. Z. XXX/XX, zastúpený Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom AK v Starej Ľubovni, Okružná 871/65,
pracovisko Mnoheľova 17, Poprad, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Nám. mieru 2,
Prešov, IČO: 37 870 475, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Karol Orolín, s. r. o., so sídlom
Námestie sv. Egídia 17, Poprad, o zľavu z kúpnej ceny, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 9C/135/2008 - 330 zo dňa 13. 6. 2013, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 19.587,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 2. 7. 2008 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.587,59 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 19.587,59 eur od 1. 3. 2013 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal
nahradiť trovy štátu vo výške 624,03 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad v
lehote3dníodprávoplatnostirozsudku.Žalovanéhozaviazalnahradiťtrovyštátuvovýške274,03eurna
účet Okresného súdu Poprad v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ho nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 470,82 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 33.193,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od podania návrhu až
do zaplatenia a tiež náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 9.
3. 2007 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam presne
popísaných v čl. II. zmluvy s tým, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený Správou
katastra Poprad dňa 21. 5. 2007 pod V1970/07 a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 215.760,47
eur. Predmetná nehnuteľnosť bola odovzdaná žalobcovi na dvakrát, a to odovzdávacím a preberacím
protokolom zo dňa 22. 6. 2007 a zo dňa 2. 7. 2007. Následne žalobca žiadal zľavu z kúpnej ceny listom
zo dňa 6. 8. 2007 z dôvodov, ktoré v ňom bližšie špecifikoval.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zľavu z
kúpnej ceny pozostávajúci z hodnoty nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie vykurovania
stavby, vrátane teplonosného vedenia a radiátorov, ako aj nepredvídaných prác spojených s napúšťaním
systému a uvedením tohto do prevádzky vo výške 19.587,59 eur a v prevyšujúcej časti uplatnenejistiny žalobu zamietol. Zároveň súd priznal žalobcovi úroky z omeškania nie však odo dňa podania
žaloby, t.j. od 2. 7. 2008, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení znaleckého posudku Expertízneho
a edukačného inštitútu právnemu zástupcovi žalovaného, ktorému bol doručený dňa 28. 2. 2013,
kedy sa mohol žalovaný prvýkrát dozvedieť presnú výšku nároku žalobcu na zľavu z kúpnej ceny a
od nasledujúceho dňa, t.j. od 1. 3. 2013 bol žalovaný v omeškaní s úhradou tohto nároku. Úroky z
omeškania priznal vo výške 8,5 % súc viazaný návrhom žalobcu, hoci ku dňu 1. 3. 2013 bol v zmysle §
369 ods. 2, § 369a Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. k 1. 3. 2013 vo výške
9,75 % ročne. Súd ďalej zaviazal oboch účastníkov nahradiť trovy štátu.
Pokiaľ išlo o vzťah žalobcu a žalovaného, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2
O.s.p. tak, že ich pomerne rozdelil, keď žalobca mal percentuálny úspech vo výške 59 % uplatnenej
istiny a žalovaný vo výške 41 % zamietnutej časti istiny, takže žalobca má nárok voči žalovanému na
náhradu 18 % vynaložených trov. V rámci rozhodovania o náhrade trov konania súd zohľadnil len hotové
výdavky žalobcu spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 1.991,63 eur, čo pri
percentuálnom pomere 18 % predstavuje sumu 358,49 eur a uloženej povinnosti žalobcovi nahradiť
trovy štátu vo výške 624,03 eur, čo pri percentuálnom pomere 18 % predstavuje 112,33 eur. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil aj trovy právneho zastúpenia podaním doručeným
osobne do podateľne súdu dňa 4. 7. 2013, pričom ďalším podaním z toho istého dňa uviedol, že v
prílohe zasiela vyúčtovanie trov konania zo dňa 18. 6. 2013, nakoľko zistil, že toto vyúčtovanie sa v
spise nenachádza, a to aj napriek tomu, že ho zaslal poštou dňa 18. 6. 2013. Z pripojenej fotokópie
poštového podacieho lístku súd zistil, že právny zástupca žalobcu odoslal dňa 18. 6. 2013 adresátovi,
ktorým bolsúd,zásielkunapoštovúprepravubezjejďalšiehobližšiehooznačenia.Súdpovažovaltakéto
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu za nevierohodné, nakoľko v spise sa nenachádza žiaden úradný
záznam preukazujúci, že právny zástupca osobne po vyhlásení rozsudku nazrel do spisu, resp. že sa
telefonicky informoval u povereného zamestnanca súdu o tom, či sa v spise nachádza jeho podanie.
Zároveň súd považoval za potrebné uviesť, že pracovisko právneho zástupcu žalobcu sa nachádza na
adreseMnoheľova17,Poprad,pričomprávnyzástupcamánatunajšísúdbližšie akonanajbližšiupoštu,
preto by bolo nehospodárne, aby bezdôvodne vynakladal prostriedky na poštovné s tým, že takémuto
záverusúdunasvedčujeajskutočnosť,ževšetkypodaniaprávnehozástupcužalobcu,nielenvtejtoveci,
ale aj v iných veciach súdu, vrátane oboch podaní zo dňa 4. 7. 2013, boli urobené osobne do podateľne
a žiadne z početných podaní v tomto konaní neboli urobené prostredníctvom poštovej prepravy, ale
vždy osobne do podateľne. Skutočnosti, že právny zástupca žalobcu mal už dňa 18. 6. 2013, ak nie
až dňa 4. 7. 2013, odoslať na prepravu vyčíslenie trov právneho zastúpenia nesvedčí ani podací lístok,
v ktorom nie je uvedený obsah zásielky. S poukazom na uvedené mal súd za to, že právny zástupca
žalobcu nevyčíslil trovy konania v súlade s § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozhodnutia vo veci, a preto súd priznal žalobcovi ním vynaloženú pomernú časť hotových
výdavkov v celkovej výške 470,82 eur a nepriznal ani čiastočne náhradu trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal tento zmeniť tak, že úroky z omeškania sa
priznajú z istiny od dátumu podania návrhu vo veci samej, to znamená od 2. 7. 2008 a súčasne navrhol
zmeniť výrok o trovách konania tak, že sa mu tieto priznajú, pokiaľ ide o prvostupňové trovy, vo výške
6.000,19 eur. Súčasne uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie v časti trov konania žalobcu - trov právneho zastúpenia odôvodnil tak, že žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním doručeným
osobne do podateľne súdu dňa 4. 7. 2013, pričom ďalším podaním z toho istého dňa uviedol, že v prílohe
zasiela vyúčtovanie trov zo dňa 18. 6. 2013, nakoľko zistil, že toto sa v spise nenachádza, a to aj napriek
tomu, že ho zasielal poštou dňa 18. 6. 2013. Z pripojenej fotokópie poštového podacieho lístku súd
zistil, že právny zástupca žalobcu odoslal dňa 18. 6. 2013 adresátovi, ktorým bol súd prvého stupňa,
zásielku na poštovú prepravu bez jej ďalšieho bližšieho označenia. Súd považoval takéto vyjadrenie
zástupcužalobcuzanevierohodné,nakoľkovspisesanenachádzažiadenúradnýzáznampreukazujúci,
že právny zástupca osobne po vyhlásení rozsudku nazrel do spisu, resp. že sa telefonicky informoval
u povereného zamestnanca súdu o tom, či sa v spise nachádza jeho podanie. Zároveň súd považoval
za potrebné uviesť, že pracovisko právneho zástupcu žalobcu sa nachádza na adrese Mnoheľova 17,
Poprad, pričom má na súd bližšie ako na najbližšiu poštu, preto by bolo nehospodárne, aby bezdôvodne
vynakladalprostriedkynapoštovnéstým,žetakémuzáverusúdunasvedčovalaajskutočnosť,ževšetky
podania právneho zástupcu žalobcu nielen v tejto veci, ale aj v iných veciach, vrátane oboch podaní
zo dňa 4. 7. 2013, boli urobené osobne do podateľne a žiadne z početných podaní zástupcu žalobcu
neboli robené prostredníctvom poštovej prepravy, ale vždy len osobne. Skutočnosti, že právny zástupcažalobcu mal už dňa 18. 6. 2013 a nie až dňa 4. 7. 2013 odoslať na prepravu vyčíslenie trov právneho
zastúpenia nesvedčil ani podací lístok, v ktorom nebol uvedený obsah zásielky. S poukazom na uvedené
mal súd prvého stupňa za to, že právny zástupca žalobcu nevyčíslil trovy konania v súlade s § 151
ods. 1 veta druhá O.s.p. v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, a preto mu priznal len
pomernú časť hotových výdavkov a nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia.
S týmto stanoviskom súdu žalobca nesúhlasil a bol toho názoru, že v danom prípade je spravodlivé a
správne aplikovať pre rozhodovanie o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 3 O.s.p., kde je uvedené, že
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, poukázal na ust. § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je
vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda, kedy nastala
splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo-právneho vzťahu sa dostáva do
omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, kedy bola veriteľom o plnenie
požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu
už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň po tom, čo
bola žaloba žalovanému doručená. Ak doba splatnosti záväzku nie je ustanovená právnym predpisom,
a ak nebola ani dohodnutá, platí podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník je povinný splniť dlh
v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie otázky
okamihu splatnosti pohľadávky žalobcu podľa prvostupňového súdu nie je správne. Za kvalifikovanú
výzvu k plneniu v prejednávanej veci je potrebné považovať žalobu na začatie konania a omeškanie
tak začína prvého dňa po tom, čo žaloba bola doručená žalovanému. Ďalej žalobca uviedol, že v
prejednávanej veci súd vyhovel návrhu žalobcu a priznal žalobcovi právo na zaplatenie zľavy z kúpnej
ceny. Z hľadiska rozhodovania o trovách konania sa však dôsledne prvostupňový súd nevyrovnal, že
v tomto prípade je určujúce, že výška zľavy závisela nie od toho, akú výšku tejto náhrady žalobca
požadoval a akú výšku súd priznal, ale že rozhodujúce bolo, že výška náhrady závisela od úvahy
súdu podľa záverov znaleckého posudku. Prvostupňový súd sa preto so zreteľom na túto okolnosť mal
vyrovnať s aplikáciou ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. V predmetnej veci ide o typickú situáciu, kedy veľmi ťažko
je možné laikovi vopred poznať, akú mu sumu súd prizná. Na výšku zľavy z kúpnej ceny neexistujú
spravidla žiadne tarify a ani tabuľky. Možno s určitou dávkou pravdepodobnosti predpokladať približnú
sumu, ktorá sa rovná hodnote vady kúpenej veci. Výška sa nestáva explicitnou ani po znaleckom
dokazovaní, pretože konečnú sumu určí súd so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Na účely náhrady
nákladov konania je však dôležité to, že vo veci samej išlo o nároky z porušenia práva a súd mal určiť
primeranú náhradu po náležitej úvahe. Porušenie práva spôsobil žalovaný, v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Pokiaľ išlo o odôvodnenie
rozhodnutiavčastinepriznanianáhradytrovprávnehozastúpenia,vtejtopovažovalžalobcarozhodnutie
súdu za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na to, že jeho právny zástupca dňa 18.
6. 2013 poštou zaslal súdu vyčíslenie trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Toto podanie bolo
urobené zákonným spôsobom a v zákonnej lehote, kde na pojednávaní dňa 13. 6. 2013 právny zástupca
žalobcu v rámci záverečného návrhu si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Podľa ust. § 151
ods. 1 O.s.p. bolo povinnosťou žalobcu tieto trovy vyčísliť do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,
kde táto lehota končila práve 18. 6. 2013. Tohto dňa žalobca dané trovy aj vyčíslil, teda postupoval
v súlade so zákonom a trovy vyčíslil v zákonnej 3-dňovej lehote. To, že tak urobil formou poštového
podania a nie osobne do podateľne súdu, ako to urobil pri iných jeho písomnostiach podávaných v
tejto veci, nie je možné hodnotiť tak, že toto vyčíslenie je nevierohodné. Je nesporné, že podateľňa
súdu je otvorená do 15.00 hod. pracovného dňa s tým, že pošta pracuje do 17.30 hod. s tým, že
pracovisko pošty je hneď vedľa kancelárie právneho zástupcu žalobcu a je vzdialené cca 20 metrov, čo
je bližšie ako samotný súd, resp. jeho podateľňa. V týchto súvislostiach neobstoja názory a úvahy súdu
o tom, že podanie zo dňa 18. 6. 2013 nie je podaním, ktoré možno kvalifikovane považovať za zákonné
uplatnenie a vyčíslenie trov konania žalobcu. Okrem toho žalobca poukázal na to, že pracovný čas, resp.
doba právneho zástupcu žalobcu je v pracovných dňoch najmenej do 16.00 hod., a ak vyčíslenie trov
konania bolo urobené v posledný deň zákonnej lehoty upravenej v ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a podateľňa
súdu pracuje len do 15.00 hod., pre zachovanie lehoty nemal inú možnosť, ako doručiť zásielku súdu
poštou, kde prezenčná pečiatka pošty zo dňa 18. 6. 2013 preukazuje zachovanie lehoty na vyčíslenie
trov konania, pretože ide o lehotu procesnú a tá je zachovaná, ak je podanie v posledný deň lehotydané na poštovú prepravu. Urobenie doplňujúceho podania zo dňa 4. 7. 2013 súviselo so zistením,
že vyčíslenie sa v spise nenachádza a nevykonanie takéhoto dopytu do obsahu spisu nemôže byť na
ťarchu žalobcu. Ak má súd pochybnosti o podaní zo dňa 18. 6. 2013 na poštovú prepravu, mal vykonať
dopyt na Slovenskú poštu, resp. vyzvať právneho zástupcu žalobcu na predloženie originálu podacieho
lístka a prípadného dokladu o reklamácii podania zo dňa 18. 6. 2013 a nie len bezdôvodne konštatovať
nevierohodnosť podania zo dňa 18. 6. 2013. Žalobca tak navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa,
priznať mu náhradu trov prvostupňového konania v uplatnenej výške a tiež úrok z omeškania z priznanej
istiny tak, ako si ho uplatnil v žalobe.
Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania,
je treba súhlasiť s odvolaním žalobcu, že v danom prípade sa žalovaný s plnením peňažného záväzku
dostal do omeškania skôr, ako až odo dňa nasledujúceho po doručení znaleckého posudku.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil v tom zmysle, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o priznanú zľavu z kúpnej ceny, v tomto
smere rozhodnutie žiadnym z účastníkov nebolo odvolaním napadnuté. Podľa § 563 Občianskeho
zákonníka,akčassplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisomalebourčenývrozhodnutí,
je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z obsahu spisu je
evidentné, že žalobca požiadal žalovaného o zaplatenie zľavy z kúpnej ceny listom zo dňa 6. 8. 2007,
ktorý bol doručený žalovanému 8. 7. 2007, teda ešte pred podaním žaloby bol žalovaný vyzvaný na
zaplatenie zľavy z kúpnej ceny. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce presné určenie zľavy z kúpnej ceny
a ani to, že týmto listom požadoval žalobca zľavu kúpnej ceny vo výške 1.000.000,- Sk. Podstatné je to,
že žalovaný mal uhradiť zľavu z kúpnej ceny v rozsahu, v akom bola nakoniec žalobcovi priznaná. Ak
teda žalobca požadoval priznanie úroku z omeškania odo dňa podania návrhu, t.j. od 2. 7. 2008, potom
v zmysle vyššie uvedeného je jeho nárok na priznanie úroku z omeškania dôvodný. Odvolací súd sa v
rámci podaného odvolania mohol zaoberať len začiatkom omeškania žalovaného s plnením peňažného
záväzku a len v tomto rozsahu teda rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval.
Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, súd prvého stupňa jednak
neodôvodnil z akého dôvodu neaplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia. Ďalej súd prvého stupňa dostatočne nevysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval
uplatnenie náhrady trov konania odoslané dňa 18. 6. 2013 za včasné uplatnenie tejto náhrady, pretože
nezistil, čo bolo obsahom tohto podania, ak takéto podanie bolo súdu prvého stupňa doručené. Len v
prípade, že súd prvého stupňa zistí obsah takejto zásielky, bude môcť prijať záver, či išlo o podanie, ktoré
bolouplatnenímnáhradytrovkonaniaalebotakýmtopodanímnebolo.Bezzisteniaobsahutohtopodania
napriek tomu, že bolo súdu prvého stupňa doručené, nemôže ísť na ťarchu žalobcu to, že neuplatnil
týmto podaním náhradu trov konania. Nepochybne existuje podací lístok o doručovaní zásielky súdu
prvého stupňa s dátumom podania dňa 18. 6. 2013. Je úlohou súdu prvého stupňa zistiť obsah tohto
podania a v prípade, že išlo o iné podanie, doručené do iného spisu, až potom bude možné prijať záver,
že nešlo o podanie, ktorým žalobca uplatnil náhradu trov prvostupňového konania. V opačnom prípade
bude treba mať za to, že podanie odoslané na pošte dňa 18. 6. 2013 znamená uplatnenie náhrady trov
konania žalobcom.
Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd podľa § 220 a § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.