Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11Er/191/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611202718
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2611202718.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A. G., s miestom
podnikania G. XXX/X, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom
Potočná 191/39, 909 01 Skalica proti povinnému: M. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom D. S. XXXX/X, XXX XX
N. O., za účasti súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajánka, so sídlom exekútorského úradu Sadová 621,
Senica, pod č. EX 708/2011, o vymoženie sumy 3001,18 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi náhradu trov
exekúcie v sume 51,35 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

PoverenímOkresnéhosúduvSenicizodňa11.4.2011bolsúdnyexekútorJUDr.PavelŠajánekpoverený
podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku)
vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici,
č.k. 6Ro/234/2010-7 zo dňa 15.11.2010.

Dňa 29.5.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods.1 písm. h) z dôvodu nemajetnosti povinného. K podnetu doložil doklady preukazujúce nemajetnosť
povinného.
Proti povinnému bol šetrený majetok na dopravnom inšpektoráte, daňovom úrade, na katastrálnom
portáli, ako aj osobnou návštevou v mieste bydliska povinného.

Z daňové úradu bolo zistené, že povinný má vedené účty v bankách (OTP, Tatrabanka) i v ďalších
bankách, ktoré mu boli blokované. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla a taktiež nie je
vlastníkom nehnuteľnosti. Súčinnosťou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný bol v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody, kde mal pravidelný príjem. Dopytom na ÚVTS Hrnčiarovce bolo zistené, že
povinný už nie je vo výkone trestu odňatia slobody a iné skutočnosti im nie sú známe. Prostredníctvom
Registra obyvateľov bolo zistené, že povinný má trvalý pobyt obed N. O.. Obecný úrad N. O. túto

skutočnosť potvrdil a zároveň oznámil, že povinný sa zdržiava u matky v obci W.Č.. Obecný úrad W.
však oznámil, že povinný sa odsťahoval do N. O..

Výzvou zo dňa 17.9.2015 vyzval súd oprávneného, aby oznámil, či súhlasí so zastavením exekúcie

podľa § 57 ods. 1 Exekučného. Oprávnený sa však v stanovenej lehote nevyjadril, preto súd vychádzal
z toho, že so zastavením súhlasí.Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 7.3.2011, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením

vyhlášky účinným od 1.1.2009.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej

33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

V súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej
len vyhláška) súd priznal exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z:
- podľa § 14 ods. 1/ (odmena exekútora - 9 úkonov).............................................. 33,19 €
- podľa § 22 ods. 1 (poštovné) .................................................................................. 9,40 €

- podľa § 22 ods. 1 (súčinnosť na RČ do IRIS č. 2571)............................................ 0,20 €
- 20% DPH zo sumy 42,79 € .................................................................................... 8,56 €

Spolu:......................................................................................................................... 51,35 €

Za úkony podľa §15 ods. 1 a) až f) patrí exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to, koľko
príkazov na začatie exekúcie alebo koľkým subjektom bol príkaz na začatie exekúcie doručovaný. Ak by
zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie patrila exekútorovi
paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j),

vzhľadom k tomu súd priznal exekútorovi odmenu len za 9 úkonov.

Nakoľko by pri takto vypočítanej odmene exekútorovi patrila odmena len za 9 úkonov (9x 3,32 €; 29,88
€), súd priznal exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške podľa § 14 ods. 1
vyhl., t.j. 33,19 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,40 €, nakoľko
ide o predbežný výdavok, ktorý v čase rozhodovania súdu ešte nebol skutočne vynaložený a teda
nemôže byť ani preukázaný. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi
vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne (§ 22 ods. 1 vyhlášky

č. 288/1995 Z. z.). Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho
náhradu.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože
konanie bolo zastavené.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti zastavenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 Exekučného

poriadku a § 202 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník
konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a

ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.