Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010209
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010209.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. februára
2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

J. U.,

nar. X.X.XXXX v X., okres L., bytom L., I. XXX/X, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/66/2015 zo dňa 24. júla 2015 (v
rozsudku je nesprávne uvedené 9.6.2015 - zrejmá pisárska chyba) a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. U. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák., pretože hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť
starať sa o výživu svojich detí a naposledy rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn. 11P/30/2006
zo dňa 27.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2006, bol zaviazaný platiť na výživu mal.
B. U., nar. XX.X.XXXX, sumu 2.000,- Sk (66,38 eur), na mal. I. U., nar. XX.X.XXXX, sumu 1.900,- Sk

(63,06 eur) a na výživu mal. O. U., nar. XX.X.XXXX, sumu 1.800,- Sk (59,74) mesačne matke detí
T. W., nar XX.XX.XXXX, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku,
túto povinnosť si v mieste bydliska v Prievidzi a v mieste bydliska poškodenej v Novákoch neplnil od
1.7.2014 do 30.11.2014 tým, že v čase, keď bol zamestnaný, u zamestnávateľa nenahlásil vyživovaciu
povinnosť, výživné si neplatil a o zamestnanie prišiel pre porušovanie pracovnej disciplíny, následne
po strate zamestnania sa nezaregistroval na úrade práce, čím na výživnom zostal dlhovať oprávnenej

sumu 946 €.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 37 písm. m/, 38 ods. 2 Tr.zák.
k trestu odňatia slobody na 15 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50
ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 25 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zák.
bolo obžalovanému prikázané v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré v neprospech obžalovaného
proti výroku o treste zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.
Následneprokurátorodvolaniepísomneodôvodnilstým,žesnapadnutýmvýrokomrozsudkunesúhlasí.
Uviedol, že v predmetnej veci neboli naplnené podmienky podmienečného odkladu uloženého trestu
odňatia slobody predpokladané v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. Poukázal na to, že obžalovaný je

špeciálnym recidivistom vo vzťahu k prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. Obžalovaný
bol za tento trestný čin už trikrát právoplatne odsúdený. K odsúdeniu trestným rozkazom, sp.zn.2T/20/06 (poznámka predsedu senátu - zrejme tu mal prokurátor na mysli odsúdenie Okresným súdom
Prievidza) uviedol, že samotné zahladenie predchádzajúceho odsúdenia neznamená, že odsúdený
nebol v minulosti odsúdený, preto poukaz na trestnú minulosť obžalovaného, hoci zahladenú, je

plne dôvodný. Ďalej prokurátor uviedol, že posledným odsudzujúcim rozsudkom bol obžalovanému
za prečin zanedbania povinnej výživy uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý zjavne
neviedol k náprave obžalovaného. Obžalovaný zjavne nie je osobou, vzhľadom na ktorú možno dôvodne
predpokladať, že na jeho nápravu nie je nevyhnutý výkon trestu odňatia slobody. Obžalovanému viac
záležalo na konzumácii alkoholu, ako na elementárnej povinnosti vyživovať tri deti. Obžalovaný zároveň

nejavil žiadny záujem o svoje tri deti, nenavštevoval ich, nekupoval im darčeky a skladal im telefón, keď
mu volali. Osoba s takouto kriminálnou minulosťou a osobnostnými črtami a preferenciami jednoznačne
nie je osobou, ktorá si „zaslúži“ v poradí štvrtú šancu v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody z hľadiska naplnenia účelu trestu. Prokurátor navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/
Tr.por. a § 322 ods. 3 Tr.por. zrušiť výrok o treste v napadnutom rozsudku s tým, aby obžalovanému
bol odvolacím súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby so

zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry zrušiť napadnutý
rozsudok vo výroku o treste s tým, aby odvolací súd sám uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody v prvej polovicu trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo súd postupom podľa § 257 Tr.por. prijal so súhlasom
prokurátora vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní prokurátora, uvádza senát
odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že s vytýkanými chybami sa zaoberal

už súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste a jeho odôvodňovaní. Tu súd prvého stupňa okrem iného
správnepoukázalnato,žepovykonanítrestovodňatiaslobodyzarovnakútrestnúčinnosťsiobžalovaný
riadne svoju nie malú vyživovaciu povinnosť riadne a včas plnil. Túto si prestal plniť až s odstupom
takmer 2 rokov, pričom si vyživovaciu povinnosť neplnil kratšiu dobu (4 mesiace) a potom ju opäť plnil.
Neplnenie vyživovacej povinnosti bolo pritom ovplyvnené nie absolútnym nezáujmom o plnenie tejto

povinnosti, ale preto, že obžalovaný v dôsledku požívania alkoholu prišiel pre absencie o prácu. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že uložením trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu
bude obžalovanému umožnené preukázať snahu plniť si ďalej vyživovaciu povinnosť a tiež uhradiť
zmeškané výživné.

Senátodvolaciehosúdupripomína,žeprirozhodovanínielenotreste,aleajovinepreprečinzanedbania
povinnej výživy, sú povinné súdy prioritne sledovať záujem spoločnosti, ale predovšetkým oprávnených
osôb na tom, aby bolo zaplatené dlžné výživné a platené bežné výživné (pozri napr. § 86 písm. a/
Tr.zák. o účinnej ľútosti). Preto aj pri rozhodovaní o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody je uloženie
spôsobu jeho výkonu nepodmienečne správne len vtedy, ak súd nemá istotu, že výchovný trest nemôže

zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti.

Ďalej pokiaľ prokurátor poukazoval na to, že obžalovaný je „špeciálnym recidivistom“ a poukazoval aj
na zahladené odsúdenie, s týmto sa odvolací súd jednoznačne nestotožnil. Je síce správne tvrdenie
prokurátora, že zahladením odsúdenia nedochádza k stavu, že by obžalovaný v minulosti nebol

odsúdený. Podľa § 93 ods. 1 Tr.zák. ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby
nebol odsúdený. Zahladenie odsúdenia je inštitútom hmotnoprávnym, ktorým inštitútom sú viazané
nielen súdy, ale aj orgány činné v trestnom konaní ak rozhodujú o hmotnoprávnych dôsledkoch
trestnej zodpovednosti. Ukladanie trestu medzi takéto hmotnoprávne rozhodnutie nepochybne patrí,preto z tohto dôvodu nemožno pri rozhodovaní o treste zahladené odsúdenie pričítať obžalovanému v
neprospech k tiaži, a to ani vo vzťahu k použitiu § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.

Z výrokovej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa o treste, ale aj jeho odôvodnenia nevyplýva, že by
súd prvého stupňa dával uloženým trestom odňatia slobody obžalovanému akúsi „štvrtú šancu“, ako to
v odvolaní uvádzal prokurátor. Z uloženého trestu, vrátane uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné
vyplýva, že obžalovaný dostal „šancu“ v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné a platiť výživné bežné. Až
potom, keď obžalovaný takto uložený trest nebude plniť (vedenie riadneho života, zaplatenie výživného),

bude môcť súd pristúpil k represívnej stránke trestu odňatia slobody, ako sa toho už v tomto štádiu
trestného konania domáhal prokurátor.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.