Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614010065

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614010065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom 21. októbra 2015 v
Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku na podklade odvolania obž. H. F. zrušuje rozsudok

Okresného súdu Svidník zo 17. apríla 2015, sp. zn. 1T/26/2014, v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaný H. F., nar. XX.C. XXXX vo R., trvale bytom
Y. S. č. X,

je vinný, že

dňa 13. septembra 2013 asi o 13.40 hod. v garáži neobývaného rodinného domu č. XX v obci Y.
S., okr. R., po predchádzajúcom konflikte, rukami a telom sotil do svojho bývalého svokra Ing. E. F.,
následkom čoho tento spadol na zem a tiež narazil do garážových dverí, pričom utrpel zranenie a to
pomliaždenie hlavy v záhlavovej oblasti, tržnú ranu pravého lakťa s dobou liečenia a tým spojenou
práceneschopnosťou po dobu 10 dní,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Za to mu ukladá

podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona samostatný peňažný trest vo
výmere 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom bol obž. H. F. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že 13. septembra 2013 asi o 13.40 hod. v
garáži neobývaného rodinného domu č. XX v obci Y. S., okr. R., po predchádzajúcom konflikte, rukami

a telom sotil do svojho bývalého svokra Ing. E. F., následkom čoho tento spadol na zem a tiež narazil
do garážových dverí, pričom utrpel zranenie a to pomliaždenie hlavy v záhlavovej oblasti, tržnú ranu
pravého lakťa a pomliaždenie bedrového kĺbu s dobou liečenia a tým spojenou práceneschopnosťou
po dobu 10 dní.

Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
peňažný trest vo výmere tristo eur. Zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu bol pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní jeden
rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení Ing. E. F. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.

Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu
písomne odvolanie proti výroku o vine a proti výroku o treste, ktoré zdôvodnil až na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu tým, že súd prvého stupňa bez zjavných dôvodov neuveril výpovediam

obžalovaného a jeho brata poukazujúc len na rozpory v ich výpovediach a uveril usvedčujúcim
výpovediam poškodeného, jeho vnuka H. F. ml. a svedka J. Y., ktorých výpovede obžalovaný považuje
za tendenčné z dôvodu napätých rodinných vzťahov vyvolaných rozvodom obžalovaného s dcérou
poškodeného. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúdpreskúmalnapodkladeuvedenéhoodvolania,ktorébolopodané

oprávnenou osobou včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc zároveň na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania, a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o podanom odvolaní
rozhodnúť, dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, pretože súd prvého stupňa

sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo v konečnom dôsledku viedlo
k tomu, že bolo porušené ustanovenie Trestného zákona [§ 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku].

Úvodom treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí takými
podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého

stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa však nepostupoval správne, keď na
hlavnom pojednávaní vypočúval podávateľa odborného vyjadrenia MUDr. J. Z. ako znalca napriek tomu,
že tento nebol pribratý do konania ako znalec. Takúto osobu totiž možno na hlavnom pojednávaní
vypočuť len v procesnom postavení svedka (§ 141 ods. 3 Tr. poriadku). Na druhej strane ale okresný
súd postupoval správne, keď na hlavnom pojednávaní podané odborné vyjadrenie prečítal, čo umožnilo

na obsah tohto listinného dôkazu prihliadať.

Ku skutkovým záverom okresného súdu je s ohľadom na podstatu odvolacích námietok nutné uviesť,
že odvolací súd sa s dôvodmi, ktoré viedli prvostupňový súd k tomu, že svoje skutkové závery oprel o
v podstate zhodné usvedčujúce výpovede svedkov Ing. E. F., H. F. ml. a J. Y., na ktoré v odôvodení

rozsudku poukázal, plne stotožnil a v celom rozsahu na ne odkazuje. V obsahu výpovedí týchto
svedkov súd nezistil žiadne prejavy, ktoré by nasvedčovali tomu, že by účelovo vypovedali pod vplyvom
okolnosti, že obžalovaný sa v minulosti s dcérou poškodeného a matkou svedka H. F. ml. rozviedol.
Okresný súd pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne opísal rozpory vo výpovediach
obžalovaného a jeho brata, pokiaľ ide o ich popis priebehu skutku. Vzhľadom na závažnosť týchto

rozporných výpovedí svedkov, ktorí sa pritom na mieste činu nachádzali v rovnakom čase a mohli vnímať
priebeh udalostí zhodne, no vypovedali o nich vzájomne odlišne, považuje aj odvolací súd ich výpovede
za nedôveryhodné.Súd prvého stupňa ale opomenul na hlavnom pojednávaní oboznámiť obsah lekárskej správy
vyhotovenej 13. septembra 2013 o 15.41 hod. MUDr. H. D.. V záujme objasnenia všetkých okolností
významných pre rozhodnutie doplnil odvolací súd dokazovanie prečítaním tejto lekárskej správy, z

obsahu ktorej vyplynulo, že na základe tvrdenia poškodeného, že bol pobitý inou osobou, ktorá ho
sotila a pri páde si udrel hlavu a poranil pravý lakeť na skle, bola lekárskym vyšetrením zistená
tržná rana na dorzálnej ploche pravého lakťa, pričom na hlave neboli zistené vonkajšie známky
traumy. Lekárska správa z neurologického vyšetrenia vykonaného 16. septembra 2013 potvrdila, že
poškodený mal chôdzu bez zjavného deficitu a kĺby pri rotačných pohyboch neboli bolestivé. Tieto

skutočnosti nepotvrdzujú tvrdenie obžaloby, že by poškodený v dôsledku konania obžalovaného utrpel aj
pomliaždenie bedrového kĺbu, v oblasti ktorého bola zistená len mierna palpačná bolesť bez vonkajších
traumatických lézií, a to až 18. septembra 2013, teda po piatich dňoch od skutku. Po zohľadnení
poznatkov týkajúcich sa nálezu stôp po účinkoch predmetného prečinu na tele poškodeného bolo
preto nutné z popisu žalovaného skutku vypustiť pomliaždenie bedrového kĺbu poškodeného ako
jeden z účinkov trestného činu spáchaného obžalovaným. Treba ale dodať, že táto skutočnosť nemala

vplyv na právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu ublíženia na zdraví, pretože poranením, ktoré viedlo
k dobe liečenia spojenej s práceneschopnosťou po dobu 10 dní bola tržná rana pravého lakťa, ktorej
príčinnú súvislosť s trestným činom spáchaným obžalovaným mal aj odvolací súd za nepochybne
preukázanú. Ďalšie dokazovanie povahy, mechanizmu a rozsahu zranení, ktoré boli v priamej príčinnej
súvislosti s prečinom obžalovaného, by tak bolo nadbytočné, lebo by sa týkalo skutočností, ktoré v

rozsahu potrebnom pre rozhodnutie už boli predmetom dokazovania. Preto odvolací súd odmietol návrh
obžalovaného na doplnenie dokazovania znaleckým posúdením zranení poškodeného.

Ani s právnym záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil v celom rozsahu, nakoľko
nepovažoval skutočnosť uvedenú v skutkovej vete výroku o vine, že poškodený je bývalým svokrom

obžalovaného za znak, ktorý by viedol ku kvalifikovaniu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Pre naplnenie tohto znaku musí byť predmetom útoku páchateľa
chránená osoba a zároveň sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom
alebo vekom takejto osoby (§ 139 ods. 2 Tr. zákona). Z popisu skutku nevyplýva, ktorú skutočnosť
považoval okresný súd za takú, ktorá by odôvodnila jeho právny záver, že prečin bol spáchaný na

chránenej osobe. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného, nemožno
meniť rozsudok v jeho neprospech ani takou úpravou znenia skutku. Preto hoci obžalovaný vzhľadom
na predchádzajúce rodinné spolužitie s poškodeným nepochybne poznal jeho vek, nemožno na túto
okolnosť prihliadať. V danom prípade ani z výpovedí obžalovaného ani z výpovedí poškodeného,
či ostatných vo veci vypočutých svedkov nevyplynulo, že by príčinou konfliktu, ktorý predchádzal

fyzickému napadnutiu poškodeného, boli rodinné nezhody, resp. že by motívom útoku obžalovaného
bola skutočnosť, že poškodený je jeho bývalým svokrom. Doterajšie dôkazy totiž jednoznačne
potvrdzujú to, že príčinou konfliktu a následného sotenia poškodeného bolo bezohľadné uskutočňovanie
rozhodnutia obžalovaného zobrať si z garáže veci, s čím poškodený nesúhlasil. Okolnosť, že poškodený
je bývalým svokrom obžalovaného, neznamená, že ide o jemu blízku - chránenú osobu, pretože Trestný

zákon v § 127 ods. 4 by takúto osobu považoval za blízku len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela, považoval
obžalovaný právom ako ujmu vlastnú. V tomto smere je krajský súd presvedčený, že motívom konania
obžalovaného nebolo útočiť na poškodeného preto, lebo je jeho bývalým svokrom, ale preto, lebo mu
poškodený bránil zobrať si veci z garáže a to, že pritom poškodený utrpí ujmu na zdraví, nepovažoval
obžalovaný za svoju ujmu.

Krajský súd teda nezistil okolnosť, ktorá by viedla k právnemu posúdeniu skutku ako prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona. Nakoľko z doterajšieho dokazovania nevyplýva
ani to, že by obžalovaný konal z osobitného motívu (§ 140 Tr. zákona), odvolací súd posúdil dokázané
skutočnosti v otázke viny výlučne podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

V posudzovanej veci vzhľadom na miernu povahu spáchaného prečinu a majetkové pomery
obžalovaného sú splnené podmienky na uloženie samostatného peňažného trestu. Vzhľadom na inak
usporiadané pomery páchateľa, priaznivé možnosti jeho nápravy, nižšiu mieru závažnosti predmetného
prečinu a dostatočné majetkové pomery obžalovaného, prihliadnuc tiež na zmenu právnej kvalifikácie

v jeho prospech uložil mu odvolací súd peňažný trest vo výmere dvesto eur a tomu zodpovedajúci
náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.