Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/860/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910204710
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5910204710.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa : L. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. - X. L., L. J. XXXX/XX, v zastúpení Vilma Mišíková, rod. Kondulová, nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. - X. L., L. J. XXXX/XX, proti odporkyni: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. -
X. L., L. C. XXXX/XX, v zastúpení právne Mgr. Michal Mydlo, advokát, so sídlom Z. XXXX/XX, G., o
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o jeho strpenie, na základe odvolania odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/26/2010-307 zo dňa 16.09.2014, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume
287,13 eur a titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eur na účet
jej právneho zástupcu Mgr. Michal Mydlo, advokát so sídlom Z. XXXX/XX, G., všetko do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ nadobudol v celosti vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši a motorovým vozidlom
cez pozemok KNC parc. č. 8138/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, vedeného na LV

č. XXXXX pre k.ú. G. a pozemku KNC parc. č. 8139/1, záhrady o výmere 369 m2, vedeného na LV
č. XXXXX pre k.ú. G. odporcu zapísaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu Ružomberok. V
ďalšom výroku uložil odporkyni povinnosť strpieť vykonanie práva prechodu peši a motorovým vozidlom
navrhovateľom na jeho susediaci pozemok KNC parc. č. 8139/2, trvale trávne porasty o výmere 961
m2, vedenom na LV č. XXXXX pre k.ú. G., ktorý list vlastníctva je zapísaný na Katastrálnom odbore
Okresného úradu Ružomberok. Navrhovateľovi náhradu trov konania súd nepriznal.

Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 151n ods. 1,2,3, § 151o ods. 1, § 134 ods.
1,2,3,4 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal nesporne preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku KNC parc.
č. 8139/2 (pred prečíslovaním parcela č. 6036/5-trvalé trávnaté porasty o výmere 961 m2 v k.ú. G. na LV
č. XXXXX). Uvedený pozemok navrhovateľ nadobudol od svojej právnej predchodkyne - starej matky, P.
W. (zomr. XX.XX.XXXX.), na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N88/2002,

NZ 85/2002 zo dňa 07.05.2002 notárkou JUDr. Jitkou Lehotskou.
Odporkyňa je vlastníčkou pozemku KNC parc. č. 8138/1, ide o zastavané plochy a nádvoria o výmere
238 m2 a pozemku KNC parc. č. 8139/1 o výmere 369 m2 - záhrady v k.ú. G., vedené Správou
katastra Ružomberok na LV č. XXXXX ( pred prečíslovaním parc. č. 1644,1645,1647) - tieto nadobudlav roku 2005 darovacou zmluvou zavkladovanou pod V 1369/05 od svojej matky N. T., táto predmetné
pozemky nadobudla darovacou zmluvou zavkladovanou pod V 1947/03 v roku 2003 od P. W. (zomr.
XX.XX.XXXX).

Okresný súd konštatoval nesporné vlastnícke právo právnej predchodkyne účastníkov P. W. k
označeným parcelám, tieto parcele (ešte v pozemno-knižnom stave) nadobudla i so svojim manželom C.
W. kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 24.07.1937 a po úmrtí manžela nadobudla jeho podiel na základe
dedičského rozhodnutia vydaného štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši zo dňa 25.03.1976 v
konaní D 384/76 (právoplatné dňa 19.04.1976).

Vzhľadom na skutkové tvrdenia navrhovateľa súd skúmal zákonné predpoklady (vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu). Konštatoval, že platná právna úprava podľa § 151o ods. 1
Občianskeho zákonníka umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno aj prostredníctvom súdneho rozhodnutia
a vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe vydržania s poukazom na § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Vykonané dokazovanie podľa názoru okresného súdu preukázalo dobromyseľnosť navrhovateľa o tom,
že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí ako subjektu práva. Navrhovateľ od svojich 3
rokov realizoval právo prechodu peši, ako uviedol cca 40 rokov t.j. od roku 1970 chodil cez pozemky

starej matky ( svojej právnej predchodkyne ) cez nehnuteľnosti v súčasnosti vo vlastníctve odporkyne.
Realizovanieprávaprechodupeši„odjakživasachodilocezpozemokodporkyne"amotorovýmvozidlom
„dovoz uhlia, traktor využívaný na obhospodarovanie ornej pôdy" potvrdil aj svedok V.. Svedeckú
výpoveď N. T., právnej predchodkyne odporkyne, okresný súd vyhodnotil za nedôveryhodnú, najmä
pokiaľ uvádzala výslovný nesúhlas so zriadením vecného bremena a potvrdenia vzájomných nezhôd

medzi ňou a splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľa, pretože táto výpoveď bola prispôsobená
potrebám odporkyne.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, podľa zisteného skutkového stavu sa vykonávalo nepretržite
viac ako 10 rokov, tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka a
z ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ právo zodpovedajúce vecnému

bremenu vykonával od roku 2002, kedy nadobudol nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy od svojej
starej matky P. W. až do mája 2010, pričom súd ad hoc zistil, že právna predchodkyňa navrhovateľa
realizovala nepretržitý výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu od roku 1937, ďalej aj po
smrti manžela C. W. v roku XXXX. Realizáciu výkonu vecného bremena mal súd preukázané aj z
výpovede svedka V., ako aj z vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa. Navyše výkon

práva navrhovateľ realizoval aj po darovaní nehnuteľností matke odporkyni v roku 2003, následne
aj po zmene vlastníckeho práva z N. T. na odporkyňu v roku 2005 až do úmrtia spoločnej právnej
predchodkyne V. W. dňa 21.06.2008. Súd započítal do vydržania na základe preukázanej oprávnenej
a nepretržitej držby aj potrebnú dobu držby právnej predchodkyne navrhovateľa na dosiahnutie
zákonom prezumovaných 10 rokov v zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Presvedčenie

navrhovateľa a právnej predchodkyni navrhovateľa, t.j. o dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez pozemok, keď prechádzali
od počiatku z verejnej komunikácie z ulice Skalnej aj ich rodinní príslušníci v dobrej vierecez
nehnuteľnosti aktuálne vo vlastníctve odporkyne ( parc. č. 8138/1 a parc. č. 8139/1, bezprostredne
priľahlé pozemky ) na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa ( parc. č. 8139/2 ) je dostatočné, keď

ako /oprávnení držitelia/ panujúceho pozemku vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu na
základe domnelého právneho dôvodu k spôsobilému predmetu vydržania.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo ďalej , že navrhovateľ si nevedel zabezpečiť prístupovú cestu
zmluvne, poukazujúc na rokovania so spoluvlastníkmi priľahlých nehnuteľností, ktoré chcel odkúpiť a

ktoré chceli dotknutí spoluvlastníci predať za 20,- eur za 1m2, pričom neboli ochotní odpredať prípadnú
časť nehnuteľnosti, ktorá by umožnila vytvoriť prístupovú cestu k nehnuteľnosti navrhovateľa, keď
prostredníctvom mestského úradu zistil, že mesto pri vysporiadaní predmetných nehnuteľností má,
pokiaľ sa jedná o vysporiadanie prístupovej cesty cenu 7,- eur za m2. V tejto súvislosti súd poukázal
na to, že navrhovateľ sa domáhal oprávnene svojho práva vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o

núdzové riešenie, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka k nehnuteľnosti a náklady
na prípadné odkúpenie sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by vznikla odporkyni v
súvislosti realizáciou vecného bremena.Navrhovateľ preukázal, že je oprávneným držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v
zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preukázal dobromyseľnosť, neprerušenosť zákonom
stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu

navrhovateľ nadobudol vydržaním, právo vykonával nesporne 8 rokov. Súd započítal aj potrebnú
vydržaciu dobu priamej právnej predchodkyne P. W. od roku 1976 s poukazom na sukcesiu oprávnenej
držby práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom dedenia po poručiteľovi C. W., pričom právne
nástupníctvo v ad hoc predstavuje kontinuálnosť práva držby, vedúce k vydržaniu až do roku 2010,
spočívajúcom v obmedzení vlastníka nehnuteľností - odporkyne. Výsledkom toho bude prospešné

užívanie nehnuteľnosti patriacej do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému od mesiaca máj 2010
zamedzenímprístupuodporkyňouresp.jejmatkou,ktoráužívapredmetnénehnuteľnostibolobmedzený
výkon vlastníckych práv. Súd dodal, že jeho rozhodnutím dôjde k obmedzeniu vecného užívacieho práva
k cudzej nehnuteľnosti, ktorým zodpovedá záväzok odporkyne niečo strpieť, v danom prípade strpieť
opakované úkony zo strany navrhovateľa: právo prechodu peši a právo prejazdu motorovým vozidlom
cez pozemok odporkyne.

Súd neakceptoval námietku premlčania práva vznesenú právnym zástupcom odporcu s poukazom na §
109 Občianskeho zákonníka, konštatoval jej nedôvodnosť, vychádzal z toho, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu bolo vykonávané v nehnuteľnostiach priamo právnou predchodkyňou P. W. od roku
1976 a následne navrhovateľom až do mája 2010.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu
nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa. Domáhala sa zmeny
rozsudku, v rámci tejto zmeny zamietnutia návrhu alternatívne sa domáhala zrušenia rozsudku a

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala neúplné zistenie skutkového stavu
a nesprávne právne posúdenie veci, podľa nej je rozsudok nejasný, nezrozumiteľný. Odvolateľka
poukazuje i na to, že okresný súd vyhodnocoval dôkazy a prednesené skutočnosti jednostranne,
vôbec sa nevysporiadal s tvrdeniami jej právneho zástupcu vo vzťahu k nenaplneniu podmienok pre
vydržanieprávanavrhovateľom.Podľanázoruodvolateľky,navrhovateľ nemoholbyťvôbecoprávneným

držiteľom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nieto ešte po zákonom stanovenú dobu 10 rokov.
Tvrdenia súdu prvého stupňa o tom, že právna predchodkyňa navrhovateľa bola od roku 1976 držiteľkou
takéhoto práva vo vzťahu k dotknutým pozemkom, teda aj predo dňom 07.05.2002 je zmätočné, v
rozpore s právnou povahou inštitútu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Právna predchodkyňa
navrhovateľa P. W. bola až do spísania darovacej zmluvy dňa 07.05.2002 výlučnou vlastníčkou všetkých

nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, teda tak aktuálne vo vlastníctve navrhovateľa ako CKN
parc. č. 8139/2 ako aj parcele vo vlastníctve odporkyne ako CKN parc. č. 8138/1 a CKN parc. č.
8139/1. Odvolateľka poukazuje na obsahové znenie ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka,
vzhľadom na túto úpravu povaha vecného bremena ako vecného práva k cudzej veci vylučuje, aby
účastník pozemku mohol byť nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, v súdenej veci

práva prechodu a prejazdu k inému pozemku, keďže o žiadne právo k cudzej veci tu nejedná. Súd
pochybil, keď do doby oprávnenej držby vecného práva k cudzej veci navrhovateľom započítal aj dobu,
po ktorú bola vlastníkom všetkých dotknutých nehnuteľností právna predchodkyňa P. W., keďže táto
nemohla byť zároveň aj vlastníčkou aj držiteľom vecného práva k cudzej veci. Túto skutočnosť jej právny
zástupca predniesol v konaní opakovane, prvostupňový súd sa s touto argumentáciou v odôvodnení

rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal. Odvolateľka zacitovala aj záver z rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR, podľa ktorého z hľadiska započítania doby potrebnej pre vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, nemôže byť právnym predchodcom oprávneného držiteľa osoba, ktorá súčasne
vlastnila nehnuteľnosť, ktorá má byť vecným bremenom zaťažená. Je zmätočné aj tvrdenie súdu
o dobromyseľnosti navrhovateľa, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, na základe

tvrdenia, že od svojich 3 rokov realizoval právo prechodu cez pozemok jeho starej mamy (P. W.).
Objektívne je vylúčené, aby trojročný chlapec, ktorý príde príležitostne na návštevu k starej matke bol
dobromyseľný v tom, že je oprávneným držiteľom práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez
pozemky svojej starej mamy. K takejto úvahe nakoniec neexistuje ani žiadny právny titul. Svedkyňa N.
T. poprela, že by sa na predmetných pozemkoch niekedy vykonávalo právo prechodu, tobôž prejazdu

motorovýmvozidlom,súdsvýpoveďoutejtosvedkynesanevysporiadal,pretožepodľatvrdeniasúduišlo
o nedôveryhodného svedka. Práve naopak, odvolateľka vyslovila pochybnosť o dôveryhodnosti svedka,
P. V., ktorý ako vlastník pozemku susediaceho s pozemkom navrhovateľa, je priamo zainteresovaný
na výsledku aktuálneho konania. Tento svedok sa priženil do rodiny P. W. už v čase, keď v zadnejčasti pozemku (v súčasnosti C - KN parc. č. 8139/1) po celej jeho šírke boli menovanou pestované
poľnohospodárske plodiny, ktoré tam dodnes pestujú rodičia odporkyne. Je vylúčené, aby cez tieto
plochy prechádzali motorové vozidlá.

Z fotodokumentácie je tiež zrejmé, že na pravej strane pozemku CKN parc. č. 8138/1 z uličnej strany
je postavená hospodárska stavba, stojaca tam od nepamäti. Medzi touto stavbou a rodinným domom
odporkyne postaveným na CKN parc. č. 8138/1 nie je priestor, aby tam reálne jazdili motorové vozidlá.
Takýto prejazd by úplne zdevastoval jej pozemky.
Súd neakceptoval ani jej dôkazný návrh, vykonanie ohliadky na mieste samom za účelom oboznámenia

sa so skutkovým stavom, najmä, či je reálne možné, aby cez jej pozemky mohli prechádzať motorové
vozidlá. Nevykonanie ohliadky dotknutých nehnuteľností malo za následok neúplné zistenie skutkového
stavu. Právo prechodu a prejazdu nemožno zriadiť ad hoc na celú plochu pozemkov odporkyne. Na
takýto účel je nevyhnutné vyhotoviť geometrický plán, v ktorom bude jednoznačne zakreslená cesta, po
ktorej sa má právo vykonávať. Úprava podľa výroku rozsudku v neprimeranej miere odporkyňu zaťažuje.
Petit žalobného návrhu je nevykonateľný, cieľom navrhovateľa v danom konaní bolo zabezpečiť prechod

a prejazd cez pozemky odporkyne na vlastný pozemok, nakoniec k tomu bol vyzvaný stavebným
úradom, preto malo byť jednoznačne zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu spojené s
vlastníctvom nehnuteľností. Takýto výrok rozsudku nedáva do budúcna istotu v právach a povinnostiach,
stačí zmena vo vlastníckych vzťahoch dotknutých nehnuteľností a rozsudok sa stáva nevykonateľným.
Navyše namieta i inštruovanie splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa súdom, že má zmeniť petit

žalobného návrhu, udialo sa na pojednávaní dňa 14.05.2014, ktoré bolo pôvodne vytýčené len za
účelom vynesenia rozsudku. Takýmto postupom súdu bola narušená rovnosť strán konania a poskytnutá
neprimeraná výhoda navrhovateľovi.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne žiadal potvrdenie rozsudku okresného súdu

pre vecnú správnosť, hodnotil odvolanie odporkyne za účelové a dôvody uvádzané v odvolaní za
zavádzajúce a zmätočné. Vzhľadom na doterajší priebeh konania (t.j. keď okresný súd v súdenej veci
zamietol jeho návrh na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a odporkyňa v odvolaní
tvrdila, že súd riadne zistil skutkový stav veci a vykonal všetky navrhnuté dôkazy a po následnom
zrušení rozsudku) neobstojí argumentácia o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Podľa

navrhovateľa okresný súd skutkový stav zistil náležite a dospel na základe skutkových zistení k
správnym právnym záverom. Poukazuje na právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva, na to, akým
spôsobom jeho právna predchodkyňa nadobudla predmet sporu, aký vlastnícky titul má odporkyňa,
ďalej zvýrazňuje spôsob užívania predmetu sporu starými rodičmi, jednalo sa o užívanie pozemkov
v dávnej minulosti ešte v pozemno-knižnom stave. Ani po prevode časti pôvodných pozemkov sa v

užívaní nebránilo. Aj on mal kľúč od brány, tak ako aj on aj ďalší vlastníci pozemku nachádzajúceho
sa za jeho pozemkom, mohli bráničku otvoriť, ísť do záhrady cez pozemky odporcu, odporkyňa
nebránila v prechode. Situácia sa vtedy zmenila, keď spolu s ďalšími vlastníkmi sa nemohli dostať k
svojim pozemkom z dôvodu uzamknutia brány, ktorou sa vchádzalo cez pozemky odporkyne, tak jemu
ako ostatným vlastníkom bol odrezaný prístup k ich pozemkov. Odstránenia tohto rušivého stavu sa

domáhal písomne, žiadal odporkyňu sprístupniť prechod k pozemkom, na čo ona nereagovala. Právo
zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudol titulom vydržania od svojich právnych predchodcov,
v konaní nebolo sporné, že pôvodné pozemno-knižné pozemky, vlastníkom ktorých boli jeho právni
predchodcovia, starí rodičia, neb. C. W., neb. P. W., v pozemno-knižnom stave zodpovedajú aktuálne
KNC parcelám. Právo zodpovedajúce prechodu peši a motorovým vozidlom cez pozemky odporkyne, on

nadobudol titulom vydržania, keď po smrti právnych predchodcov do držby tohto práva vstúpil. Rovnaké
právo užívala i jeho stará matka P. W. po svojom právnom predchodcovi manželovi C. W.. Nesúhlasí
s odvolaním odporkyne, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, taktiež s tvrdením právneho
zástupcu odporkyne, že právny úkon nadobudnutia predmetného práva je potrebné posudzovať od roku
07.05.2002, kedy došlo k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy. P. W. zostala vlastníkom zostávajúcich

nehnuteľností aktuálne vo vlastníctve odporkyne.
Niejepravdoutvrdenieodporkyne,žepredmetnéhoprávazodpovedajúcehovecnémubremenusatreba
domáhať v inom konaní. V konaní doposiaľ nebolo nikdy spochybňované, že stará matka v dome súp.
č. XXXX/XX bývala do smrti, využívala pozemky svojej dcéry ako aj jeho pozemok ku prechodu na
vlastný pozemok, ako prístupovú cestu na pozemok, ktorý bol predmetom dedenia a nadobudli ho dvaja

z dedičov po P. W.. N. T. až v roku 2005 previedla svoje pozemky na dcéru, na T. T., aktuálnu vlastníčku
nehnuteľností, ku ktorému sa on domáha práva prechodu. Do svojej smrti užívala P. W. aj pozemky
odporkyne ako prechod na svoj výlučný pozemok. Do doby vydržania sa práve započítava aj doba jeho
právnychpredchodcov,tvrdeniaodporkynevzhľadomkjehovekusúzavádzajúce.Plot,ktorýmsioplotilaodporkyňa svoj pozemok od jeho, realizovala až potom, čo mu znemožnila prístup cez jeho pozemok.
Plot a nová brána neboli nikdy za života P. W. postavené. Toto realizovala odporkyňa výlučne so
zámerom, aby mu znemožnila prístup k jeho pozemku a keď sa nemohol dostať na pozemok, dozvedel

sa, že si tam postavila aj oplotenie. Toto všetko realizovala až po smrti P. W.. Pozemky vo vlastníctve
odporkyne užívali ako prístupovú cestu k jeho pozemku nerušene, v dobrej viere, že právo prechodu je
im dané a nikto ich v tejto držbe nerušil. Cez sporné pozemky chodil nielen on, ale aj ďalší dedičia. Jeho
právni predchodcovia, neb. C. aj P. W. sú spoločnými právnymi predchodcami tak jeho ako i odporkyne,
teda tento skutkový stav je známy v celej rodine od nepamäti, že predmetné nehnuteľnosti užívali ako

svoje vlastné, nikto im nebránil, aby sa nemohli dostať na svoje pozemky. Aj potom ako odporkyňa
nadobudla nehnuteľnosti, teda v roku 2005, chodil cez jej pozemky, nikdy mu odporkyňa neuviedla, že
nemôže cez jej pozemok chodiť, mal umožnený prístup k svojmu pozemku, otvoril si bránu, prešiel
cez jej pozemok na svoj vlastný. Až v roku 2010 v máji zistil, že kľúča od brány niet a mal sa vyjadriť
Mestu Ružomberok či súhlasí s oplotením pozemku odporkyne. Vtedy podal námietku, nedal súhlas s
oplotením, pokiaľ sa nedohodnú na prístupovej ceste. Konaním odporkyne bol znemožnený prístup k

jeho pozemku, ten nemôže pre správanie odporkyne užívať, táto mu nevysvetlila ani nepreukázala na
základe akého právneho titulu mu bráni prechod cez jej pozemok, ktorý užívali od roku 1937 jeho právni
predchodcovia. Chcel sa s odporkyňou dohodnúť, vec mimosúdne riešiť, napokon sa to nepodarilo.
O tejto skutočnosti upovedomil i Stavebný úrad v Ružomberku, ten ho vyzval, aby v lehote 30 dní sa
domáhal svojich práv, a to práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu cestou súdu. V

opačnom prípade by stavebný úrad vydal povolenie pre oplotenie pozemku pre odporkyňu. Odporkyňa
svojim správaním od roku 05/2010 zabraňuje mu v prístupe na jeho pozemok. Jeho ústavné právo,
užívať svoj pozemok, je zo strany odporkyne popierané. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, teda
právo prechodu nadobudol originálnym spôsobom - vydržaním ex lege, zo zákona. Preukázal listinami,
ževstúpildodržbyposvojichprávnychpredchodcochadobaužívaniasazapočítavadodobyoprávnenej

držby. Stará matka až do svojej smrti reálne chodila cez pozemok vnučky, t.j. odporkyne a zároveň
cez jeho pozemok na svoj pozemok, ktorý bol predmetom dedenia. V darovacej zmluve bolo uvedené,
že predmet daru je bez tiarch, toto reálne nebolo naplnené, nakoľko bremeno sa reálne vykonávalo
spoločnou právnou predchodkyňou tak jeho ako aj odporkyne. Odporkyňa v čase uzatvárania darovacej
zmluvy o tejto skutočnosti reálne mala vedomosť, túto reálnu vedomosť mala aj jej matka N. T., ktorá od

P. W. ( spoločnej právnej predchodkyne ) nadobudla pozemky darovaním. Reálne ťarchy k pozemkom
existujú, keby neexistovali tak by v prechode na pozemok P. W. bránila jej dcéra N. T., prípadne vnučka
T. T.. Potom by sa mohla P. W. domáhať vrátenia daru podľa § 630 OZ. Mal za to, že tak N. T. ako aj
jej dcéra, odporkyňa Martina umožňovali výkon tohto vecného bremena, právo prechodu, aj ich konanie
potvrdzuje ho v tom, že jeho právo prechodu je dané.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§204 ods. 1 O.s.p.) aplikáciou postupu
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 (bez nariadenia odvolacieho
pojednávania) rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie odporkyne za dôvodné. Zvýrazňuje, že vychádzal zo skutkového stavu
zistenéhosúdomprvéhostupňa,odlišneale vyložilaplikovanéhmotnoprávneustanoveniaObčianskeho
zákonníka v posudzovanej veci.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe.

Vecné bremená sú vecno-právne obmedzenia práva vlastníka k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu. Vecno-právny charakter vecných bremien spočíva v tom, že povinnosť (obmedzenie) vlastníka
zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na ďalších nadobúdateľov.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám (resp. vyplývajúce z vecných bremien) môžu byť dvojakého

druhu :
1/buďsúspojenésvlastníctvomurčitejnehnuteľnosti(pôsobiainrem)„každývlastníktejtonehnuteľnosti
je oprávnený z vecného bremena pri zmene vlastníctva tak na základe univerzálnej ako aj singulárnej
sukcesie". Právo zodpovedajúce z vecného bremena pôsobiace in rem slúži na prospešnejšievyužívanie určitej (a nie žiadnej inej) nehnuteľnosti patriacej oprávnenej osobe, napr. právo cesty cez
susediaci pozemok.
2/ patriace určitej osobe (pôsobí in personam) toto právo patrí fyzickej alebo právnickej osobe bez

toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti. Uvedené právo neprechádza na jej
právneho nástupcu, zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby (alebo zánikom právnickej osoby).

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu, právo cesty) môžu využívať aj iné
osoby ako osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, teda najmä osoby, ktoré k oprávnenému

prichádzajú na návštevu, u týchto osôb nejde však o právo titulom vecného bremena, ale toto ich právo
trebaodvodiťodprávaoprávneného,vprospechktoréhovecnébremenobolozriadené.Pritomzobsahu
práva prechodu je zvyčajne zrejmé, že vlastník zaťaženého pozemku je povinný trpieť prechádzanie
cez tento pozemok nielen vlastníkovi susediaceho pozemku, ale i osobám, ktoré ho navštevujú. Týmto
sa však pre tieto tretie osoby nezriaďuje vecné bremeno vo forme práva prechodu, ale vymedzuje sa
rozsah povinnosti vlastníka zaťaženého pozemku.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka tu platia obdobne. Na

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

V súdenej veci nebol spor o tom, že v dávnej minulosti sporné pozemky (aktuálne tak vlastnícky
patriace navrhovateľovi a vlastnícky patriace odporkyni) ich právni predchodcovia P. W. i s manželom
nadobudli ešte v stave pozemno-knižnom titulom kúpnej zmluvy v roku 1937. Nikto z účastníkov konania

nenamietal, že by pozemky, aktuálne v stave CKN zapísané na navrhovateľa, na odporkyňu by nemali
byť totožné s tými pozemkami, ktoré ich právni predchodcovia označenou kúpnou zmluvou v dávnej
minulosti nadobudli. Nebolo však v konaní preukázané, že by ku dotknutým nehnuteľnostiam, či už
v dobe ich kúpy, resp. počas vlastníctva právnymi predchodcami účastníkov malo im vzniknúť resp.
malo byť zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, či už spojené s vlastníctvom veci (in rem)

napr. právo prechodu, právo cesty, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu spojené s osobou
právnych predchodcov účastníkov. Pokiaľ P. W. i s manželom (po smrti manžela v roku XXXX) už iba
P. W. až do doby darovania nehnuteľnosti navrhovateľovi v roku 2002 chodili (a ) cez dotknuté parcele,
neprechádzali (a) cez pozemky cudzie, teda nemali (a) právo prechodu cesty k cudziemu pozemku, ale
toto právo vykonávali (a) pre seba ako vlastné, teda v rámci práva vlastníka svoju vec užívať. Pokiaľ

navrhovateľ alebo iné osoby navštevovali starých rodičov účastníkov a ku nim chodili cez dotknuté
pozemky, robili tak nie titulom existujúceho vecného bremena, resp. výkonu práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu ako prechodu cez sporné pozemky, ale výkon práva bol viazaný ( aj vyvodený) k
právu vlastníka svoju vec užívať.

P. W. v roku 2002 darovala darovacou zmluvou spísanou vo forme Notárskej zápisnice dňa 7.5.2002
N 88/2002 zavkladovanou pod V 770/2002 parc. KNC 8139/2 evidovanú na LV č.XXXXX v kat. úz.
G. navrhovateľovi. Odporkyňa je vlastníčkou parcele CKN 8138/3 o výmere 238 m2 a CKN 8139/1 o
výmere 369 m2 na LV č.XXXXX v k.ú. G. titulom darovacej zmluvy zavkladovanej pod V 1369/05, tieto
nehnuteľnosti nadobudla od svojej matky a táto ich nadobudla od P. W. v r. 2003. Existencia práva

zodpovedajúcehovecnémubremenu,resp.tituluprejehovzniknebolazmienenávžiadnejzoznačených
listín ( darovacích zmlúv ).

Navrhovateľ tvrdil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu pešo a motorovým
vozidlom cez parcelu odporkyne nadobudol vydržaním, keď vstúpil do tohto práva ( ako dobromyseľný

držiteľ ) svojich právnych predchodcov. V sporovom konaní ako ide v súdenej veci, takýmto skutkovým
vymedzením nároku je súd viazaný. Hmotnoprávna úprava Občianskeho zákonníka umožňuje
nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu i vydržaním za splnenia podmienok podľa § 134
Občianskeho zákonníka. Vykonané dokazovanie preukázalo, že právni predchodcovia navrhovateľa
právo prechodu cez dotknutý pozemok ( pozemky ) vykonávali nie titulom držby tohto práva ale

titulom výkonu práva vlastníka užívať predmet svojho vlastníctva. Nebolo preto možné podľa názoru
odvolacieho súdu „ započítať" navrhovateľovi do vydržacej doby obdobie výkonu práva jeho právnymi
predchodcami.Pokiaľ P. W. po r. 2003 chodila cez pozemky ( aktuálne vo vlastníctve odporkyne ) ku svojej domovej
nehnuteľnosti až do r. 2008, prechádzala už síce cez cudzí pozemok ( nie vlastný ) bolo to tak nie z
dôvodu, že by k dotknutému pozemku sa viazalo právo vecného bremena, ale cez pozemok chodila so

súhlasom vlastníka.

Navrhovateľ sa domáha určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu titulom nadobudnutia tohto
práva vydržaním. Nepreukázal ani tú skutočnosť, že by po r. 2002 ( kedy nadobudol svoju nehnuteľnosť
od P. W. ), právo prechodu pešo, motorovým vozidlom cez pozemok odporkyne ku svojej nehnuteľnosti

vykonával nepretržite, dobromyseľne, nerušene, v trvaní 10 rokov. Dobromyseľnosť aj prípadnej držby
právanímodroku2002,bolanarušenápredulynutím10ročnejlehoty,sámnavrhovateľpotvrdilspornosť
medzi ním a odporkyňou v otázke prechodu cez dotknutý pozemok, uviedol že bránka, ktorá slúžila ako
vchod na parcelu odporkyne za začala zamykať, kľúče neboli k dispozícií a cez pozemok odporkyne ku
svojej nehnuteľnosti mu ( ale aj iným ) bolo bránené.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky ustanovenia §
134 Občianskeho zákonníka pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, teda pre
vydržanie práva prechodu, prejazdu cez pozemok odporkyne, následne nebolo možné konštatovať ani
opodstatnenosť ním uplatňovaného a vymedzeného nároku.

Podľa § 224 ods. 2 O.s.p. krajský súd rozhodoval o trovách celého konania (prvostupňové i odvolacie),
vychádzal pri rozhodovaní z princípu úspechu/neúspechu účastníkov v konaní, uvedený princíp vyvodil
z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Je zrejmé, že v priebehu vedeného konania úspešnou procesnou stranou
bola odporkyňa, preto navrhovateľ ako neúspešný účastník je povinný nahradiť jej trovy, ktoré účelne
vynaložilavsúvislostisobranouprávavkonaní.Trovykonanianavrhovateľkevzniklititulomzaplateného

súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v celkovej sume
287,13eur.KrajskýsúdprirozhodovaníotrováchprávnehozastúpeniavychádzalzustanoveníVyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
platnom znení. Aplikoval ust. § 11 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods.
3 Vyhlášky a odmenu právnej služby priznal na nasledovné úkony : prevzatie a príprava zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom dňa 18.03.2011, účasť na pojednávaní dňa 25.03.2011, za tento úkon
iba 1 tarifnej odmeny, pretože pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, 08.12.2011 účasť na
pojednávaní patrí iba 1 tarifnej odmeny, pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, 02.01.2012
ďalšia porada o návrhu navrhovateľa na zmier (2/3 tarifnej odmeny), 26.04.2012 účasť na pojednávaní,
14.06.2012 účasť na pojednávaní. Za 1 úkon právnej služby (prevzatia a príprava zastúpenia vrátane

porady s klientom) patrí odmena v sume 57,- eur, za 2 úkony 1 tarifnej odmeny 2 x 14,25 eur, za 1
úkon (ďalšia porada s klientom o návrhu navrhovateľa na zmier) patrí odmena 39,13 eur a za účasť
na pojednávaniach v dňoch 26.04.2012 a 14.06.2012 patrí odmena 2 x 58,69 eur. Ku každému úkonu
právnej služby patrí i režijný paušál za 3 úkony x 7,41 eur (ide o úkony vykonané v roku 2011) a za 3
úkony vykonané v roku 2012 patrí režijný paušál 3 x 7,63 eur. Celková suma trov právneho zastúpenia

je 287,13 eur.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e