Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514208796
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514208796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: V. U., bytom Y. XXX proti
odporcovi: G. U., bytom Y. XXX, zastúpenému G.. U. C., advokátkou so sídlom v E., T.. Y. XX, o návrhu
na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: I., nar. XX.XX.XXXX a
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpené kolíznym opatrovníkom K. E., H. J. N. Z. P. D.

P. J., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. mája
2015, č.k. 5P/173/2014-32, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu na
maloleté deti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloleté deti:

I., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľke s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi
súd uložil povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 125,- eur mesačne a na mal. E. sumou 100,- eur
mesačne, ktoré výživné má odporca povinnosť platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd styk odporcu s mal. I. a
mal. E. neupravil a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. S poukazom na ust. §

22 a § 23 Zákona o rodine konštatoval, že vzájomné vzťahy účastníkov sú v takej miere narušené, že
už ani zo strany jedného nie je vôľa o obnovenie manželského spolužitia. Súd po zistení príčin, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, po preskúmaní ich postoja k možnosti obnovenia
manželského spolužitia a po zohľadnení súhlasnej vôle účastníkov nezotrvávať v manželskom
zväzku, ktorý je už len formálny, manželstvo účastníkov konania rozviedol. O úprave práv a povinností k
maloletým deťom súd rozhodol v zmysle ust. § 24 ods. 1, 3, 4, 5 , § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1 a § 25
ods. 2 Zákona o rodine. S poukazom na potreby maloletých detí, ich vek, citovú naviazanosť na matku

a skutočnosť, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti a výchove maloletých detí brániace
zverenie na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o zverení maloletých detí do jej
starostlivosti. Súd ďalej uviedol, že napriek skutočnosti, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, vedia
sa na stretávaní odporcu s maloletými deťmi dohodnúť a v súčasnosti nie je problém pri stretávaní sa
odporcu s maloletými deťmi, preto súd využil zákonnú možnosť v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine
a styk otca s maloletými deťmi neupravil. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté

deti súd uviedol, že odporca dosahoval príjem 1.213,51 eur za obdobie 04/2014 do 03/2015 vrátane
jubilejnej odmeny v sume 882,- eur vyplatenej v mzde za 06/2014 a príjem navrhovateľky za
obdobie od 05/2014 do 04/2015 bol vo výške 674,40 eur mesačne. Súd určil odporcovi vyživovaciupovinnosť na mal. I. v sume 125,- eur mesačne, keď vzal v úvahu zvýšené náklady spojené s prípravou
na jej budúce povolanie a na mal. E. sumou 100,- eur mesačne. Súd mal za to, že určená výška
výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam oboch rodičov podieľať sa na výchove a výžive

maloletých detí. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa
ktorej účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo
určenie či tu manželstvo je alebo nie je.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení vyživovacej povinnosti na maloleté deti podal včas odvolanie

odporca, ktorý žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť výživné na mal. I. v sume
110,- eur mesačne a na mal. E. v sume 80,- eur mesačne. Poukázal na to, že v rozsudku chýbajú
konkrétne racionálne a logické úvahy súdu s prepojením na vykonané dôkazy a aplikáciu právnej normy
nasprávnezistenéskutkovéokolnosti.Súdvodôvodneníkonštatuje,žepriurčenívyživovacejpovinnosti
voči mal. I. prihliadol na jej zvýšené náklady s prípravou na jej budúce povolanie, ale nie je zrejmé
o aké konkrétne ide, keďže v napadnutom rozsudku súd spomína iba náklady, ktoré odprezentovala

navrhovateľka. Bežnými nákladmi sú strava v škole vo výške 20,- eur mesačne a cestovné 53,60
eur z dôvodu cestovania maloletej mimo miesta bydliska. Z uvedeného možno usudzovať, že mal. I.
okrem zvýšených výdavkov na cestovné nemá žiadne zvýšené výdavky spojené s návštevou školy,
so zdravotným stavom, navštevovaním krúžkov, čo z dokazovania ani nevyplynulo. U maloletého E.
navrhovateľka neuviedla ani žiadne zvýšené výdavky. Maloletá I. sa pritom svojim vekom, keď v auguste

2015 má XX rokov približuje veku dospelého dieťaťa a mal. E. má XX rokov čo znamená, že osobná
starostlivosť navrhovateľky o deti sa dostáva do úzadia, deti sa stavajú samostatnejšími, nie je nutné sa
im toľko venovať ako deťom v predškolskom veku alebo na začiatku školského veku. Aj navrhovateľka
je preto povinná na starostlivosť maloletých detí, tak ako aj on, prispievať určitým finančným alebo
hmotným zabezpečením. Pokiaľ obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti a súd

má prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletých detí má za to, že súd nepostupoval správne pri
určení výšky výživného, neriadil sa dôsledne dotknutými právnymi normami. Naviac súd nesprávne
vychádzal aj z výšky jeho príjmu, keď bral do úvahy čistý mesačný príjem vo výške 1.213,51 eur, pričom
v danom príjme bola zahrnutá 10-ročná jubilejná odmena vo výške 882,- eur. Súd vôbec nevzal v
úvahu, resp. z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú úvahy ako sa s jubilejnou odmenou vysporiadal, že

táto odmena bola odmenou za obdobie 10 rokov práce, čo vychádza za 10 rokov priemerne 7,35 eur
mesačne. Táto odmena naviac bola vyplatená v mesiaci jún 2014, teda v čase, keď účastníci konania
žili v spoločnej domácnosti a táto odmena v čase vydania napadnutého rozsudku už neexistovala. Súd
teda túto odmenu nemal zohľadňovať do jeho príjmu.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila aj navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o priateľku odporcu uviedla, že
táto je v súčasnosti už zamestnaná a jej deti nikdy nežili v spoločnej domácnosti s odporcom, keďže vždy
bývali v spoločnej domácnosti so svojim otcom. Poukázala na to, že životné minimum osamoteného
rodiča a dvoch nezaopatrených detí je 378,93 eur, jej príjem je 674,40 eur mesačne pred zaplatením

odvodov a daní, v čistom je tento príjem mierne nad hranicou životného minima. Aj po započítaní
príspevku na výživné na maloleté deti určené súdom je zrejmé, že životná úroveň nielen jej ale hlavne
detí sa výrazne zníži oproti stavu pred rozvodom, pretože všetky náklady na domácnosť, čo je minimálne
135,- eur mesačne znáša sama. Scestné považuje tvrdenie odporcu, že jej osobná starostlivosť o deti
sa vzhľadom k ich veku dostáva do úzadia. Práve naopak tým, že je na starostlivosť o deti sama, sa

na čas po rozvode jej osobná starostlivosť výrazne zvýšila, pretože im musí poskytovať starostlivosť za
obidvoch rodičov. Za nesprávne považuje tvrdenie odporcu o výške jeho príjmu, ktorý údajne súd zle
vyčíslil, pretože vzal do úvahy aj jubilejnú odmenu. V odôvodnení rozsudku je samotne uvedený príjem
odporcu za obdobie 04/2014 - 03/2015 vo výške 1.213,51 eur a osobitne uvedená jubilejná odmena
vyplatená za mesiac 06/2014. Je teda zrejmé, že tak ako všeobecne sa používajú pravidlá na zisťovanie

priemerného zárobku podľa Zákonníka práce, aj v danom prípade ide o príjem pred zaplatením daní a
odvodov a nie o čistý príjem, ktorý odporca uvádza vo svojom odvolaní. Po zaplatení odvodov a daní
z takto zisteného priemerného zárobku potom naozaj vyjde čistý príjem ako uvádza odporca. Z tohto
dôvodu považuje konštatovanie súdu za správne a tvrdenia odporcu v odvolaní za ničím nepodložené.
Dodala, že mal. I. bude pravdepodobne nútená od začiatku školského roka bývať v internáte, čím sa

výrazne zvýšia náklady na zabezpečenie prípravy na budúce povolanie, bude preto po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku nútená požiadať o zvýšenie výživného na ňu v samostatnom konaní.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného

súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolaním odporcu bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej
povinnostinamaloletédeti,pretoodvolacísúdpreskúmavalibatútoodvolanímnapadnutúčasťrozsudku
súdu prvého stupňa, pričom v ostatných výrokoch je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto

rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloleté
deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, neupravil styk odporcu s maloletými deťmi. V týchto
častiach rozsudok odvolaním napadnutý nebol, sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloleté
deti, pretože odporca sa s jeho výškou určenou okresným súdom v odvolaní nestotožnil.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti vec je potrebné posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o
rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov iného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

V nesporovom konaní odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe zistených
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 213 ods. 3 O.s.p.), prípadne môže doplniť
dokazovanie za podmienky, že ho okresný súd nevykonal. V danej veci odvolací súd zistil, že okresný
súd riadne a dostatočne preveril skutkový stav veci, preto nebol dôvod na opakovanie už vykonaného

dokazovania, ani na jeho doplnenie podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p..

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, oboznámením sa s
obsahom spisu, ako aj s podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré boli v odvolaní
vznesené, odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v ust. § 62 Zákona o rodine sa v plnej miere

stotožnil s výškou výživného určenou okresným súdom. V prejednávanej veci bolo preukázané, že
maloleté deti pochádzajú z manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré manželstvo bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom prvostupňového súdu. Obe maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti navrhovateľky z dôvodu, že táto sa o ne doposiaľ starala a k jej starostlivosti
o maloleté deti neboli vznesené žiadne výhrady. Pokiaľ ide o príjem rodičov maloletých detí, u

navrhovateľky súd vychádzal z príjmu 674,40 eur mesačne, z ktorého príjmu hradí všetky náklady
súvisiace s bývaním v rodinnom dome, pričom obaja účastníci v polovici splácajú hypotekárny úver
za túto nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o príjem odporcu, súd tento uvádza v sume 1.213,51 eur mesačne a
konštatuje, že v mesiaci jún 2014 bola odporcovi vyplatená jubilejná odmena vo výške 882,- eur. Súd
prvého stupňa v danej veci správne zohľadnil do príjmu odporcu aj odmenu, ktorú dostal odporca za

odpracované roky u zamestnávateľa, keďže nepochybne ide o sumu, ktorou bola zvýšená jeho životná
úroveň. Je však potrebné uviesť, že súd prvého stupňa nesprávne uvádza ako príjem odporcu hrubý
príjem mesačne v sume 1.213,51 eur, pričom bolo potrebné vziať v úvahu čistý príjem odporcu za
uvedené obdobie, ktorý mesačne predstavuje priemerne sumu 922,25 eur.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že mal. I. navštevuje strednú školu mimo svojho bydliska, keď
z Y. dochádza do P. D. P. J., odtiaľto do J., pričom náklady súvisiace s cestovným predstavujú viac ako 53
eur mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni čo predstavuje mesačný poplatok cca 20,- eur a má náklady
v súvislosti s ošatením, obuvou, hygienou porovnateľné s nákladmi dospelého človeka, keďže má XX,X
roka. Mal. E. má XX,X roka, navštevuje základnú školu v mieste bydliska, taktiež sa stravuje v školskej

jedálni, čo predstavuje mesačne poplatok asi 20,- eur. Rovnako ako jeho H. má náklady súvisiace s
ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, ale taktiež ako H. so zakupovaním učebných pomôcok.Súdom určené výživné postačuje len na pokrytie najzákladnejších potrieb detí vo veku dospievania,
takže sa nevyhnutne predpokladá aj finančné prispievanie zo strany matky, ktorá zabezpečuje v plnom
rozsahu náklady na ich bývanie.

Berúc v úvahu uvedené skutočnosti, akceptujúc potreby maloletých detí, mal odvolací súd za to, že
napriek nesprávne uvedenému mesačnému zárobku odporcu je v jeho možnostiach a schopnostiach
platiť na výživu mal. I. sumu 125,- eur mesačne a na mal. E. sumu 100,- eur mesačne
a to od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania. Odporcovi po zaplatení

uvedeného výživného zostane dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie jeho vlastnej výživy a
odôvodnených potrieb, keď na náklady súvisiace s jeho bývaním je povinná prispievať aj jeho priateľka,
ktorá žije s ním v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka je pritom na poplatky súvisiace s bývaním sama,
keďže žije v rodinnom dome iba s maloletými deťmi.

S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku

o určení vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté deti ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.a/
O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže vo veci určenia
výživného ide o konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .