Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/225/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910204710
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5910204710.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
- X. L., L. J. XXXX/XX, v zastúpení P. T., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - X. L., L. J. XXXX/
XX, proti odporkyni: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - X. L., L. C. XXXX/XX, právne zastúpená
Mgr. Michal Mydlo, advokát, so sídlom Z. XXXX/XX, XXX XX G., o určenie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu a o jeho trpenie, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Ružomberok č. k. 7C/26/2010-196 zo dňa 14. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa, ktorým sa dňa
25.08.2010 domáhal: 1./ určenia, že nadobudol v celosti vydržaním právo zodpovedajúce vecnému
bremenu pozostávajúceho z jeho práva prechodu peši a motorovým vozidlom cez pozemok parc. KNC

č. 8138/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2 a cez pozemok KNC č. 8139/1 záhrady o
výmere 369 m2, vedené na LV č. XXXXX ( pre kat. územie G.) u Katastrálneho úradu v Žiline, Správa
katastra v Ružomberku na odporkyňu a zároveň 2./ uloženia povinnosti odporkyni strpieť výkon práva
prechodu peši a motorovým vozidlom.
Návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že pozemok KNC parc.č. 8139 trvalé trávne porasty
o výmere 961m2 zapísaný na Katastrálnom úrade Žilina, u Správy katastra Ružomberok pre k. ú. G.

nadobudol titulom darovania od starej matky P. W. (zomr. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX). Uvedený
pozemok vlastnila jeho právna predchodkyňa P. W., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX,
na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24.07.1937. P. W. na neho darovacou zmluvou previedla
pozemok KNC parc. č. 6036/5 záhrady o výmere 958 m2, pričom po prečíslovaní parciel je vedená ako
pozemok parc. č. 8135/2 trvalé trávne porasty o výmere 961 m2. Odporkyňa nadobudla pozemky od
P. W., rod. Y., vytvorené z pôvodných pozemno-knižných parciel, a to 1644, 1645, 1647 ako pozemok

KNC parc. č. 8138/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 238m2 vedené na LV č. XXXXX k. ú. G.,
pozemok KNC parc.č.8139/1 záhrady o výmere 369 m2. Cez pozemky (aktuálne odporkyne) chodil k
svojim nehnuteľnostiam nielen on ale aj ďalší vlastníci. Nakoľko pôvodné pozemno-knižné pozemky
vlastnili ich právni predchodcovia, pozemok užívali ako rodina, aj po rozparcelovaní a prevodu častí
pôvodných pozemkov sa nebránilo v ich užívaní. Situácia sa zmenila, spolu s ďalšími vlastníkmi sa
nemohli dostať k svojim pozemkom z dôvodu uzamknutia brány, ktorou sa vchádzalo cez pozemky

odporkyne. Spolu s ďalšími vlastníkmi sa domáhal písomne u odporkyni, aby sprístupnila prechod k
pozemkom, avšak táto na to nereagovala.
Okresný súd v konaní mal preukázané, že navrhovateľ pozemok KNC parc. č. 8139/2 (pred
prečíslovaním č. 6036/5) trvalé trávnaté porasty o výmere 961 m2 v k. ú. G. zapísaný na Katastrálnom
úrade v Žiline, u Správy katastra Ružomberok na LV č. XXXXX pre k. ú. G. nadobudol na základe
darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N88/2002, NZ 8P/2002 zo dňa 07.05.2002

od svojej starej matky pani P. W., rod. Y.. Odporkyňa je vlastníčkou pozemku KNC parc. č. 8138/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2 a pozemku KNC parc. č. 8139/1 o výmere 369m2 záhrady v katastrálnom území G., okres G., vedené Správou katastra Ružomberok na LV č.
XXXXX, ktoré nadobudla na základe darovacej zmluvy V1369/05. Odporkyňa namietala nedôvodnosť
žaloby, navrhovateľ podľa nej nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov vydržania práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu, najmä neprerušenú zákonom stanovenú vydržaciu dobu a
spôsobilý predmet vydržania. Do času spísania darovacej zmluvy dňa 07.05.2002 existovali pozemno-
knižné parcely č. 1645 a č. 1647 v celosti, čo vylučuje, aby pred touto dobou mohlo vzniknúť alebo
existovaťnejaképrávoprechodualebovecnébremenoprechoduprávnehopredchodcu,nakoľkoparcely
boli vo vlastníctve jednej osoby, starej matky P. W., rod. Y.. Nie je možné, aby vlastnícke právo a právo

zodpovedajúce vecnému bremenu splynulo v rukách jednej osoby, nakoľko tieto skutočnosti sa vylučujú.
Odporkyňa poukazuje aj na to, že navrhovateľ nemôže byť dobromyseľný, že mu toto právo patrí,
nakoľko nestačí len jeho subjektívne presvedčenie, odvoláva sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
5 Cdo/260/2008, ktoré poukazuje na to, že ak v darovacej zmluve nie je uvedené, že s nehnuteľnosťou
je spojené právo vecného bremena (čo v tomto prípade nebolo) nemôže byť so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, by si toto overil.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal naplnenie
zákonných predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nakoľko skutočnosť,
že sa správa spôsobom, ktorý naplňuje obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte
neznamená, že je držiteľom práva, čím neuniesol dôkazné bremeno v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd nesprávne
právne vec posúdil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a nesprávne. Odvolateľ uviedol, že
odôvodnenie rozsudku musí mať logický základ, musí poukázať na všetky skutočnosti, ktoré na základe
vykonaného dokazovania vyvstali v konaní. Vytýkal, že okresný súd sa uspokojil len so všeobecnou

formuláciou, že jeho nárok nie je oprávnený, neuviedol však dôkazy a právne závery, ktoré ho viedli
k takémuto vyhodnoteniu a rozhodnutiu vo veci. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým
preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydaní rozhodnutia, t. j. musí byť preskúmateľné. Odvolateľ argumentoval ďalej tým, že nevie
na základe akých dôkazov rozhodol súd v jeho neprospech, čo v konaní nepreukázal a z akých dôvodov

je jeho nárok neoprávnený. Súd sa iba vyjadril, že neuniesol dôkazné bremeno. S takýmto všeobecným
zdôvodnením rozsudku nesúhlasí a považuje ho za nepreskúmateľný.

Odvolateľ sa vyjadroval i k vecným otázkam, naďalej zotrvával, že vecné právo prechodu nadobudol
zo zákona vydržaním, preukázal dobromyseľnosť listinou o tom, že vstúpil do držby po právnych

predchodcoch a doba užívania jeho právnych predchodcov sa započítava do doby oprávnenej držby t.
j. od roku 1937 a nie ako to vyhodnotil súd, že len od roku 2012. Pozemky vo vlastníctve odporkyne
užíval ako prístupovú cestu na svoj pozemok. Výkon tohto jeho práva bol nerušený, realizovaný v dobrej
viere, že právo prechodu mu patrí a nikto ho v tejto držbe nerušil. Cez sporné pozemky chodili nielen
on, ale aj ďalší dedičia, nerušene tak, že v bráne bol vždy kľúč, ktorým si bránu otvorili. Tento skutkový

stav je v ich rodine známy od nepamäti. Predmetné nehnuteľnosti užívali ako vlastné, nikto im nebránil,
aby sa nemohli dostať na svoje pozemky. Cez pozemky chodil aj po tom, čo v roku 2005 ich nadobudla
odporkyňa, ktorá nikdy neuviedla, že cez pozemky chodiť nemôže. Až v máji 2010 zistil, že kľúč od
bránky nie je na mieste a s odporkyňou nebolo možné sa dohodnúť. Túto žalobu podal na základe výzvy
Stavebného úradu v Ružomberku, v opačnom prípade by Stavebný úrad vydal povolenie na oplotenie

pozemku odporkyne s čím nesúhlasí.
Odvolateľ poukazoval i na to, že do svojej smrti stará matka P. W., rod. Y., chodila cez pozemok vnučky
t.j. odporkyne a zároveň cez tento pozemok na jeho pozemok. Teda aj keď v zmluve bolo uvedené, že
darované je bez tiarch, toto reálne nebolo naplnené. Bremeno sa reálne vykonávalo spoločnou právnou
predchodkyňou navrhovateľa i odporkyne, a teda aj odporkyňa v čase uzatvárania darovacej zmluvy

o tejto skutočnosti mala reálnu vedomosť. Reálne ťarchy k nehnuteľnosti existovali a aj existujú. Stará
matka by nerobila prevody pozemkov v rodine, keby sa nemohla dostať na jeden pozemok, ktorý jej
stále patril, t. j. keby si odrezala cestu k vlastnému pozemku. On uviedol pozemky cez ktoré prechádza
na svoj pozemok, a tým je daný aj spôsobilý predmet vydržania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazovala najmä na to, že navrhovateľ nepreukázal
rozhodujúce skutočnosti pre vydržanie práva, a to: spôsobilý predmet vydržania, vydržaciu dobu a jej
neprerušenosť, dobromyseľnosť.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
veta prvá O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom
v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok

súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil mu vec
na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie, má

zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie napĺňa ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá
vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( I ÚS
327/2010).

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom, zákonnom procesno-
právnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia

odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.) spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia totiž
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy
v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil ( III ÚS 36/2010).

Krajský súd vychádzajúc z judikačnej činnosti Ústavného súdu v otázke riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia súdmi, musel konštatovať v preskúmavanej veci, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa nezodpovedá zákonným kritériám zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a
požiadavkámjudikatúryÚstavnéhosúduSRakoajNajvyššiehosúduSR.Rozsudoksúduprvéhostupňa
svojim obsahom negarantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie rozsudku

má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia, logickej
a výstižnej skutkovej a právnej argumentácii, čo v preskúmavanej veci chýba.
Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nezaujal stanovisko ani k prioritnej hmotno-právnej
otázke vydržania z pohľadu skutkových okolností z ktorých navrhovateľ vyvodzuje vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ okresný súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že
navrhovateľ nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, tento záver mal v odôvodnení rozhodnutia jasne, výstižne vyargumentovať skutkovo
ako i právne. V preskúmavanej veci okresný súd vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne, vo veci
urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení a účastníkom nedal adekvátne odpovede na pre

nich skutkovo a právne významné otázky.
Pre „ nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť“ nemohol krajský súd podrobiť vecnému prieskumu
rozhodnutie súdu prvého stupňa, musel následne konštatovať opodstatnenosť prioritnej odvolacej
argumentácie navrhovateľa namietajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a musel
rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Okresný súd v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, rozhodne, bude dbať o to, aby odôvodnenie
rozhodnutia zodpovedalo zákonným kritériám zakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkom konania
jasne, zrozumiteľne vyargumentuje všetky skutkovo a právne významné otázky na ktorých svoje
rozhodnutie založil.

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.