Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211299
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so

sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava p r o t i žalovanému: D. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom 082 66 G. XX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 1.045,01 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

n e p r i p ú š ť a vstup OZ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7,
811 02 Bratislava, IČO: 42362962 ako vedľajšieho účastníka,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.045,01 Eur spolu s úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 1.045,01 Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.045,01 Eur
od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 3,48 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z XX.X.XXXX, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
1.045,01 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.045,01 Eur od XX.XX.XXXX do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne z tej istej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a
žiadal priznať aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,48 Eur.

Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa XX.XX.XXXX. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ s tým, že disponuje len originálom zmenky a teda nemá
informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahov žalovaného a predchádzajúceho
majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1.045,01 Eur spolu s

0,25%dennýmúrokomodXX.XX.XXXX.Zamiestosplateniabolourčenésídlopôvodnéhozmenkového
veriteľa spoločnosti Pohotovosť, s.r.o so sídlom Pribinova 25, Bratislava.Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ z nej nič neuhradil. Keďže zmenková
suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na
platenie zistiť verejnou listinou.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre aplikáciu nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je

písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú

do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo

tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo

c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.Po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s prílohami a
vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému dňa XX.XX.XXXX, ale tento vyplnené tlačivo

na odpoveď súdu nepredložil.

V danom prípade súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s článkom 7 citovaného
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 len na základe predložených listinných
dôkazov a to obsahom spisu XX L. XXX/XXXX, úverovou zmluvou, zmenkou, ako aj ďalším spisovým

materiálom.

Dňa 09.08.2010 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. 806300308, ktorou veriteľ - Pohotovosť,
s.r.o. poskytol v prospech žalovaného ako fyzickej osobe - živnostníkovi úver vo výške 500 Eur, ktorý
sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 984 Eur

12-timi mesačnými splátkami po 82 Eur počnúc dňom 07.XX.XXXX s uvedením výšky poplatku v sume
484 Eur.

Žalovaný dňa XX.XX.XXXX vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.045,01 Eur a zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne od XX.XX.XXXX. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto
platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z

rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z
uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená
číslicami, ako aj slovami s dátumom začiatku úročenia.

Keďže európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomné, súd nariadi ústne
pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné pre účely preskúmania nároku, pokiaľ tento nie je
dostatočne určitý alebo sú pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku, alebo ak o to požiada niektorá zo
strán. V tomto prípade žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal a žalovaný
voči uplatnenému nároku nevzniesol žiadne námietky, preto konajúci súd nepovažoval za potrebné

nariadenie pojednávania.

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vo zmenke zročnej
na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviť ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej
zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa ods. 3, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, každú zmenku, i keď
nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, indosament treba

napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom
prevádza).

Podľa čl. I. § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, indosamentom sa
prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľačl.I.§33ods.1zákonač.191/1950Zb.zmenkovéhoašekovéhozákona,zmenkumožnovystaviť:
na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou, sú
neplatné.

Podľa čl. I. § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, zmenka na
videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia.
Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom
žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná
zmenka obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3/ údaj zročnosti,
4/ údaj miesta, kde sa má platiť,
5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,

6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona,
pokiaľ toneodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziuzmenku o

indosamente,zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť,odpisoch,zmenách, premlčaní,
dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa čl. I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vystaviteľ
vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na základe predloženej vlastnej zmenky, ktorá bola

vystavená žalovaným v prospech označeného subjektu ako Pohotovosť, s.r.o. a na rubovej strane
zmenkyjeobsiahnutýtext:namiestonásnaradCDConsulting,s.r.o.,KČervenémudvoru3269/25a,130
00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o., Jaroslavom Fuchsom.

V zmysle ust. § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950, indosamentom boli prevedené všetky práva zo zmenky na
spoločnosť žalobcu, teda žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie si
nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky voči žalovanému ako vystaviteľovi vlastnej zmenky.

Zmenka ako cenný papier je charakterizovaná abstraktným a nesporným záväzkom a prejavuje sa
tým, že majiteľ zmenky je oprávnený uplatňovať si svoje práva zmenkového veriteľa na základe platnej
zmenky, čo však nevylučuje možnosť zmenkového dlžníka uplatniť si námietky vyplývajúce z príčinného
kauzálneho vzťahu s vylúčením uplatnenia si takých námietok, ktoré majú svoj pôvod v inom vzťahu ako

vo vzťahu zmenkového dlžníka a zmenkového veriteľa domáhajúceho sa zaplatenia zmenky.Na základe uvedených skutočností preto súd skúmal či predložená zmenka ako cenný papier spĺňa
náležitosti zmenkového a šekového zákona a teda či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom,
ktorý bol podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, nakoľko tento

nebol zo strany žalovaného namietaný ani rozporovaný.

Pokiaľ ide o samotnú zmenkovú listinu, v tomto prípade sa podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zmenkového
a šekového zákona jedná o zmenku vystavenú na videnie, teda ide o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť
vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri

predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zročná pri predložení, pričom zároveň platí
zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ
nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to urobil žalovaný pri predmetnej zmenke. Zmenka z
uvedeného dôvodu
obsahuje jednoznačný údaj o tom, že ide o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť
na platenie do 4 rokov od jej vystavenia. Predmetná zmenka obsahuje všetky náležitosti pre platnú

vlastnú zmenku, a to označenie v texte listiny, že ide o zmenku, bezpodmienečný sľub vystaviteľa
uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa
má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej
zmenkovej listiny vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s
príslušenstvom.Vistazmenkajevzmyslevyššieuvedenýchcitovanýchzákonnýchustanovenízmenkou,

ktorá je splatná dňom jej predloženia. Žalobca v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úroky odo
dňa XX.XX.XXXX, z čoho možno jednoznačne vyvodiť deň splatnosti zmenky - deň 23.05.2011, teda.
že v uvedený deň bola zmenka predložená žalovanému na platenie. Vzhľadom k tomu, že zmenka
obsahuje doložku bez protestu, žalobca nebol povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny,
teda protestom.

Na základe uvedených skutočností preto možno konštatovať, že zmenka sa stala splatnou dňom
predloženia XX.XX.XXXX, ktorým dňom vznikla žalovanému povinnosť platiť
zmenkové nároky.

Žalovaný je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky sumu 1.045,01 Eur, keďže po jej splatnosti nerealizoval
doposiaľ žiadne úhrady. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd v tejto časti žalobe vyhovel, spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, nakoľko ide o úrok, ktorý
žalobcovi patrí v zmysle ust. § 48 zmenkového a šekového zákona od splatnosti zmenky až do dňa
zaplatenia zmenkovej sumy.

Súd vyhovel žalobe aj v časti, ktorou si žalobca v súlade s ust. § 48 ods.1 bodu 4 zmenkového zákona
uplatnil odmenu vo výške 1/3-ny percenta zmenkovej sumy, ktorá zodpovedá čiastke 3,48 Eur.

Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok aj na zaplatenie úroku vo výške 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na videnie podľa §
5 Zákona zmenkového a šekového je možné ustanoviť úročenie zmenkovej sumy, avšak uvedené

ustanovenie vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke s tým, že úrok sa počíta odo
dňa vystavenia zmenky, okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň.

V danom prípade táto zákonom stanovená povinnosť bola dodržaná, keďže priamo zo zmenky vyplýva
úroková miera 0,25 % denne s určením, že tento úrok zmenkovému veriteľovi patrí od 03.XX.XXXX.

V zásade zmenky pred splatnosťou úročiteľné nie sú s výnimkou vistazmeniek. Ak by bol tento úrok
dohodnutý u ostatných zmeniek, takáto doložka by bola považovaná za nenapísanú a nevyvolala by
žiadne zmenkovoprávne účinky. V prípade zmeniek splatných v určitý deň, alebo určitý čas po vystavení
zákon predpokladá, že prípadné úroky sú už súčasťou zmenkovej sumy, nakoľko veriteľ aj dlžník si

mohli úroky určiť a vypočítať ku dňu splatnosti, ktorá im bola známa v čase vystavenia zmenky. Uvedená
situácia však neplatí pri zmenkách splatných na videnie a určitý čas po videní, nakoľko budúca splatnosť
nie je známa a je závislá od konania majiteľa zmenky.Z uvedeného teda vyplýva, že predložená vistazmenka je úročiteľná dohodnutými úrokmi a pokiaľ
ide o dobu, po ktorú vzniká právo na zaplatenie dohodnutých úrokov, súd má za to, že tieto možno
uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový

záväzok nahradený záväzkom postihovým vyplývajúcim z ust. § 48 Zákona zmenkového a šekového
zákona a teda po splatnosti zmenky je možné požadovať iba zákonne úroky vo výške 6 %.

Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie
jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone

a je v rozpore s účelom sledovaným ust. § 5 zmenkového a šekového zákona (rozhodnutie Vrchního
soudu v Olomouci sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003). Všetky nároky po splatnosti zmenky,
ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje ustanovenie § 48 zmenkového a šekového zákona ako
maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Ide teda o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť
od úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek vzhľadom na neistý
okamihsplatnostizmenky,kedydohodnutýúroknemožnovopredzahrnúťdozmenkovejsumy(rozsudok

OS Žilina pod sp.zn. 10 CbZm 21/2013 zo dňa 30.09.2014).

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd v časti požadovaných úrokov vo výške 0,25% denne zo
zmenky po splatnosti považuje nárok žalobcu za nedôvodný, a preto súd žalobe žalobcu vyhovel len
čiastočneatentoúrokpriznaloddátumu03.XX.XXXXdodňa,kedysapodľažalobypodanéhožalobcom

zmenka stala splatnou, teda do dňa XX.XX.XXXX s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vedľajší účastník oznámil svoj vstup dňa XX.X.XXXX vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa
X.XX.XXXX namietal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu majúc za to, že bez ohľadu na skutočnosť,
že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd by sa mal zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného

zmenkového veriteľa a žalovaného. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo

šekom, tak ako to vyplýva zo zákona č. 258/2001 Z.z., neskôr zo zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ smie
prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva. Ak je v rozpore s uvedeným, zmenka aj tak
prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie

vydať. Je toho názoru, že spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami
aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice
Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V danom prípade
pred dohodou o vyplňovacom práve zmenky, ktorá je podľa názoru vedľajšieho účastníka v zmysle ust. §
53ods.1OZneprijateľnouzmluvnoupodmienkouatýmneplatnou.Predmetnázmluvaospotrebiteľskom

úvere totiž nemá obligatorné náležitosti uvedené v § 4 ods.2 zákona čo spôsobuje, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka
túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo
je 91,25 % ročne.

Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v
súlade s ustanovením § 39 a § 3 OZ. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo
všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu
a žalovaný ich obsah nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Táto podmienka teda nebola individuálne
dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v

neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré
sú uplatňované v rozpore so zákonom.

Podľa § 93 ods.1 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ neide o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie či to manželstvo je alebo nie je.V zmysle ust. § 93 ods.2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods.2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej
osoby na konanie skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku
sporu, tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie

vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné
predpisy, ktoré naznačujú aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z
takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého z ust. §
25 ods.1 písm. a) vyplýva, že právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa môže

podať návrh na začatie konania na správnom orgáne, alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov,
alebo môže byť

účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti (uznesenie NS SR pod sp.zn. 3
Cdo 188/2012 z 5.2.2013).

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva

právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods.2 O.s.p. široké možnosti uplatnenia ochrany
práv za účelom ktorej boli zriadené.

Právnické osoby zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa môžu napr. vykonávať prieskum,
vyhodnocovať, presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovať všeobecné zmluvné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách, sledovať implementáciu spotrebiteľskej politike a jej uplatňovanie v praxi,
iniciovať rokovania a činnosti ovplyvňujúce legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov,
vydávať prejudiká a publikácie.

Legislatívnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo

všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na
začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.
Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného
a úprimného záujmu o ochranu práv konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej ktorej právnickej osoby a
logickýmpredpokladomefektívnostiňouindividuálneposkytovanejochranyje,žesadôsledneoboznámi

so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi situáciu spotrebiteľa a nebude paušálne vstupovať do
všetkých jej známych konaní.

Zároveňpodstatnoupodmienkouvedľajšiehoúčastníctvavkonaníjesúhlasúčastníkanastrane,ktorého
vedľajší účastník chce vystupovať.

Je nesporné, že predmetná zmenka bola vystavená na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným v postavení podnikateľa
- živnostníka s uvedením jeho identifikačného čísla, vrátane čísla zápisu v živnostenskom registri s
vyhlásením,žepeňažnéprostriedkymuvyplatenénazákladepredmetnejúverovejzmluvysúposkytnuté

na výkon podnikania. Z výpisu živnostenského registra mal súd nesporne preukázané, že žalovaný
bol vedený ako živnostník pod identifikačným číslom XXXXXXXX s miestom podnikania G. XX od
XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX, kedy svoju podnikateľskú činnosť ukončil.

Na základe uvedených skutočností mal preto súd za preukázané, že úverová zmluva, na základe ktorej

bolapredmetnázmenkavystavená,niejesvojímcharakteromzmluvouspotrebiteľskou,naktorúdopadá
právna úprava v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.Keďže na strane vedľajšieho účastníka neboli splnené podmienky pre jeho vstup do konania v zmysle
ust. § 93 ods.2 O.s.p. a súčasne nebol preukázaný jeho právny záujem na výsledku predmetného
konania v súlade s ust. § 93 ods.1 O.s.p. a žalovaný s jeho vstupom do konania nevyslovil súhlas, súd

s poukazom na ust. § 93 O.s.p. jeho vstup nepripustil.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. V tomto prípade žalobca, ako aj žalovaný mali v konaní úspech
čiastočný.

Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie 1.045,01 Eur so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne do XX.XX.XXXX do zaplatenia a 6 % úrokom od XX.XX.XXXX a tiež zaplatenie
zmenkovej odmeny.

Súd vychádzajúc zo zisteného pomeru úspechov účastníkov v konaní, t.j. sumy uplatnenej pohľadávky

vyčíslenej ku dňu vyhláseniu rozsudku vo výške 4.770,87 Eur pozostávajúcej zo zmenkovej sumy
1.045,01 Eur, uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX
vo výške 3.500,78 Eur, 6 % úroku od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX vo výške 221,60 Eur a zmenkovej
odmeny vo výške 3,48 Eur a žalobcovi priznanému nároku vo výške 1.403,33 Eur pozostávajúceho zo
zmenkovej istiny vo výške 1.045,01 Eur, zmenkového úroku vo výške 0.25 % denne od XX.XX.XXXX C.

XX.XX.XXXX vo výške 133,24 Eur, 6 % úroku od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX vo výške 221,60 Eur a
zmenkovej odmeny vo výške 3,48 Eur, úspech žalobcu v konaní predstavuje 29 % a úspech žalovaného
predstavuje 71 %.

Žalovanému tak vzniklo právo na náhradu 42 % jeho trov konania, ale keďže tento si nárok na náhradu

trov konania neuplatnil a žiadne trovy vyplývajúce zo spisu mu nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.