Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/684/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200123
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615200123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. V.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XX, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, za účasti Okresného prokurátora
Liptovský Mikuláš, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 25. septembra 2015, sp. zn. 7C/13/2015-70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi a Okresnému prokurátorovi Liptovský Mikuláš náhradu trov odvolacieho konania n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 17.500 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 2, 3 Zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov. Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu a nečinnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v
dôsledku ktorého mu bola spôsobená vážna ujma v podobe nemožnosti uchádzať sa v obci o volenú

funkciu hlavného kontrolóra, čím mu bolo odňaté jeho ústavné právo na prístup k voleným funkciám
v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy SR. Takýmto nesprávnym úradným postupom a nečinnosťou zo strany
okresného súdu mu bola spôsobená vážna nemajetková ujma na občianskej cti a dôstojnosti, dobrom
mene, ako aj v súkromí, čím došlo k značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti
- v Obci Demänovská Dolina, kde je verejne známou a činnou osobou. Vykonaným dokazovaním
zistil, že Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 28.11.2012 pod č. k. 1T/132/2012-97 vydal trestný rozkaz,
ktorým navrhovateľa uznal vinným z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného

zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 400 Eur podľa § 212 ods. 1, 2, § 38 ods. 3, §
36j, § 56 ods. 1 a § 57 ods. 3 Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 22.12.2012.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu 17.04.2013 podal navrhovateľ odpor proti uvedenému trestnému
rozkazu. Zo záznamu o zložení zo dňa 02.04.2013 mal preukázané, že navrhovateľ uhradil peňažný
trest vo výške 400 Eur. Okresný súd Liptovský Mikuláš po vykonanom dokazovaní uznesením č. k.
1T/132/2012-142 zo dňa 05.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2013, podľa § 355 ods.
5 Trestného poriadku odmietol odpor obvineného Ing. V. O. (navrhovateľa) proti trestnému rozkazu OS

Liptovský Mikuláš zo dňa 28.11.2012 sp. zn. 1T/132/2012. Po podaní sťažnosti odsúdeného, Krajský
súd v Žiline uznesením z 17.07.2013 sp. zn. 2Tos 58/2013-161 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku sťažnosť odsúdeného zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20.11.2013
sp. zn. 3Tdo/61/2013-192 dovolanie odsúdeného podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku odmietol.Obecné zastupiteľstvo Obce Demänovská Dolina uznesením č. 25/2014 vyhlásila nové voľby na funkciu
hlavného kontrolóra Obce Demänovská Dolina v súlade s ust. § 18a ods. 4 Zákona č. 369/90 Zb.
o obecnom zriadení a deň konania voľby hlavného kontrolóra vyhlásil na deň 21.01.2014. Listom

zo dňa 17.03.2014 obec oznámila navrhovateľovi, že nespĺňa predpoklady ustanovenia zákonom, s
poukazom na uznesenie obce na výkon funkcie hlavného kontrolóra, nakoľko v zmysle § 18a ods. 2
posledná veta Zákona č. 369/90 Zb., súčasťou prihlášky je aj výpis z registra trestov nie starší ako tri
mesiace a ďalšie doklady. Obálka navrhovateľa riadne uzatvorená a označená v deň otvárania obálok
obsahovala výpis z registra trestov zo dňa 03.03.2014, v ktorom bolo zaznamenané uloženie peňažného

trestu, pričom obec v odpovedi v liste z 17.03.2014 navrhovateľovi oznámila, že nespĺňa predpoklad
výkonu práce vo verejnom záujme a to bezúhonnosť, v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona č.
552/2003 Z. z., keďže bol na základe trestného rozkazu z 28.11.2012 odsúdený pre spáchanie trestného
činu. V uvedenom liste sa zároveň konštatuje, že pokiaľ navrhovateľ súčasne s výpisom z registra
trestov z 03.03.2014 predložil sťažnosť na postup súdu adresovanú JUDr. Ivete Žiškovej, napriek tejto
skutočnosti nie je možné na základe predložených písomností preukázateľne konštatovať, že splnil

základný predpoklad na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona č.
552/2003 Z. z.. Predsedníčka Okresného súdu Liptovský Mikuláš v odpovedi na sťažnosť postupu
súdu vedenú pod sp. zn. 399/14-3 zo dňa 06.03.2014 sťažovateľovi (navrhovateľovi) oznámila, „že
dôvodom, pre ktorý nebolo zaslané oznámenie registru trestov o úhrade peňažného trestu ihneď po
jeho zaplatení, bolo prebiehajúce odvolacie a následne dovolacie konanie. Dovtedy, kým v trestnej veci

nebola s konečnou platnosťou vyriešená otázka viny, nemohlo dôjsť ani k vykonaniu peňažného trestu s
následkom jeho zahladenia. Potom, ako rozhodol vo veci Najvyšší súd SR, boli v lehotách primeraných
zaťaženosti tunajšieho súdu, vykonávané úkony po rozsudkovej agende, v rámci čoho bolo zaslané
registru trestov aj oznámenie o tom, že uhradil peňažný trest“. Navrhovateľ žiadosťou z 21.03.2014
požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.

z.. Listom zo dňa 12.09.2014 oznámil odporca, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom nebolo
preukázané splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom
verejnej moci. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, nesprávny úradný postup v zmysle § 9
ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. je možné považovať za činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu
verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami

pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu.
Uvedené zákonné ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorá
predpokladá splnenie súčasne troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
2/ vznik škody poškodenému, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. V danom prípade samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky nemožno

vyhodnotiť ako porušenie práv účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie
po zákonnej lehote nemožno vnímať oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne nemajú vplyv
na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Uvedené bolo konštatované aj vo
vybavení sťažnosti navrhovateľa predsedníčkou Okresného súdu Liptovský Mikuláš, z ktorého výsledku
v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. bolo potrebné vychádzať. Oznámenie registru trestov o

úhrade peňažného dlhu nedošlo ihneď po jeho zaplatení z dôvodu, že prebiehalo odvolacie a následne
dovolacie konanie. Pokiaľ v trestnej veci navrhovateľa nebola s konečnou platnosťou vyriešená otázka
viny, nemohlo dôjsť ani k vykonaniu peňažného trestu s následkom jeho zahladenia. Dôvodom, pre ktorý
Obec Demänovská Dolina nezaradila navrhovateľa medzi kandidátov na funkciu hlavného kontrolóra
Obce Demänovská Dolina bolo i to, že zahladenie odsúdenia navrhovateľa nepreukázal relevantným

spôsobom, keďže spolu s výpisom z registra trestov z 03.03.2003 predložil len sťažnosť na postup súdu
adresovanú predsedníčke Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Nebol teda preukázaný navrhovateľom
tvrdený nesprávny úradný postup príčinnej súvislosti s nemožnosťou uchádzať sa o volenú funkciu.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a zaviazal neúspešného odporcu zaplatiť úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 12,70 Eur titulom cestovných nákladov.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že okresný
súd zistené skutkové okolnosti nesprávne vyhodnotil a tieto si aj vzájomne odporujú. Poukázal na
skutočnosť, že pokiaľ nie vlastnou vinou mal vo výpise registra trestov ešte dňa 03.03.2014 záznam o
odsúdení, nespĺňal základný predpoklad výkonu práce vo verejnom záujme - bezúhonnosť, v zmysle

ust. § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. Poukázal
na skutočnosť, že k zahladeniu odsúdenia malo dôjsť v zmysle § 92 ods. 2 Trestného zákona už
zaplatením peňažného trestu. Kauzálny nexus medzi ujmou, ktorej náhrady sa domáha a nesprávnym
úradným postupom považuje za nespochybniteľný. Pokiaľ spolu s výpisom registra trestov zo dňa03.03.2014 obci predložil podľa tvrdenia súdu len sťažnosť na postup súdu adresovaný predsedníčke
okresného súdu, Obec Demänovská Dolina o jeho bezúhonnosti bola riadne a včas informovaná.
Ak však obec chcela dodržať zákon v preukázaní podmienky jeho bezúhonnosti, inak postupovať

nemohla, keďže bezúhonnosť sa preukazuje výlučne výpisom z registra trestov. Tým je preukázaná
príčinná súvislosť medzi spôsobenou ujmou a nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Ak
predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2012, pričom na základe výzvy súdu zo
dňa 02.04.2013 zaplatil peňažný trest v zmysle § 92 ods. 2 Trestného zákona, došlo k zahladeniu jeho
odsúdenia už momentom zaplatenia peňažného trestu. Na túto skutočnosť mal nadväzovať v zmysle

právneho poriadku SR postup okresného súdu (v zákonom predvídanej lehote), na ktorej konci malo
byť zosúladenie zapísaného stavu v registri trestov so skutočným stavom. K tomuto došlo až dňa
04.03.2014. K zosúladeniu právneho stavu so stavom zapísaným v registri trestov došlo výlučne vinou
okresnéhosúduvtrvanítakmerjedenrok.Žiadalrozsudokokresnéhosúduzmeniťapriznaťmunáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, vo výške 17.500 Eur.

Okresný prokurátor vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť. Okrem skutočností uvádzaných v rozsudku poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si
predovšetkým neprivodil situáciu, kedy sa nemohol uchádzať o verejnú funkciu tým, že tu bol nesprávny
postup súdu, ale vlastnou nečinnosťou. Navrhovateľ bol vyzvaný, aby predložil doklad preukazujúci,
že skutočne došlo k zahladeniu jeho odsúdenia. Na základe výzvy mal navrhovateľ predložiť doklad

preukazujúciúhradupeňažnéhotrestu.Poukázalďalej,ženavrhovateľžiadnymspôsobomnepreukázal,
ako dospel k výške nemajetkovej ujmy, akú v konaní požaduje. Navrhovateľ sa chcel uchádzať o funkciu
hlavného kontrolóra, avšak nemal nikde garantované, že by bol obecným zastupiteľstvom aj skutočne
za kontrolóra zvolený. Nesprávny úradný postup konštatuje len navrhovateľ, nikto iný, žiadny orgán
doposiaľ nekonštatoval takýto nesprávny úradný postup.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania

riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p., na základe
ktorého dospel k správnemu právnemu záveru, keď nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške 17.500 Eur pre nenaplnenie predpokladov pre jeho priznanie, ako nedôvodný
zamietol. Krajský súd sa plne stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu, na ktoré v odôvodnení
svojho rozsudku odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval za významné reagovať na

skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktorými je ako odvolací
súd v odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.) a ktoré sú významné z hľadiska právneho
posúdenia veci.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkovej

výške 17.500 Eur v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nečinnosti súdu, na základe ktorého
mu bola spôsobená vážna ujma v podobe nemožnosti uchádzať sa v obci o volenú funkciu hlavného
kontrolóra.

Nesporne z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že trestným rozkazom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 28.11.2012 sp. zn. 1T/132/2012-97 bol navrhovateľ odsúdený pre
trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 212 ods. 1, 2,
§ 36j, § 38 ods. 3, § 56 ods. 1 a § 57 ods. 3 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 400 Eur.
Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2012. Proti trestnému rozkazu navrhovateľ
podal odpor dňa 17.04.2013, o ktorom rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 05.06.2013

sp. zn. 1T/132/2012-142 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.07.2013) tak, že odpor obvineného Ing. V.
O. (navrhovateľa) proti trestnému rozkazu odmietol. Na základe podanej sťažnosti odsúdeného, Krajský
súd v Žiline uznesením z 17.07.2013 sp. zn. 2Tos 58/2013-161 z 17.07.2013 sťažnosť odsúdeného
(navrhovateľa) zamietol. Na základe podaného dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline,Najvyšší súd SR uznesením z 20.11.2013 sp. zn. 3Tdo/61/2013-192 dovolanie obvineného odmietol.
Ďalej bolo nesporne zistené, že peňažný trest navrhovateľ uhradil dňa 02.04.2013. V registri trestov
došlo k zahladeniu odsúdenia peňažného trestu v zmysle § 92 ods. 2 Trestného zákona dňa 04.03.2014.

Navrhovateľ uvádzal, že pokiaľ sa na základe uznesenia Obce Demänovská Dolina č. 25/2014 prihlásil
do výberového konania na voľby hlavného kontrolóra Obce Demänovská Dolina, nesplnil predpoklady
ustanovené zákonom (§ 18a ods. 3, § 18a ods. 4 Zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení a § 3 ods.
1 písm. b/ Zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení), keďže v
deň otvárania obálok bol predložený výpis z registra trestov zo dňa 03.03.2014, na ktorom bol záznam

o uložení trestu, na základe trestného rozkazu z 28.11.2012, čím nenaplnil podmienku bezúhonnosti.

Na doplnenie správnosti dôvodov okresného súdu krajský súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle
ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom za ktorý sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote. Vo vzťahu k uvedeným zákonným podmienkam okresný súd správne konštatoval, že „porušenie
povinnosti“ je potrebné hodnotiť ku všetkým okolnostiam prejednávanej veci. Nemožno preto vyvodiť,
že okresný súd bol v omeškaní so zaslaním písomného oznámenia súdu podľa § 4 ods. 2 písm.
g/ Zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom do 31.07.2014, v trvaní viac ako jeden rok, bez hodnotenia ďalších skutočností. Je síce

nesporné, že k zaplateniu peňažného trestu došlo dňa 02.04.2013, ale v situácii, keď navrhovateľ
ako obvinený podal proti platobnému rozkazu sťažnosť, o ktorom rozhodoval následne okresný súd,
o správnosti rozhodnutia ktorého rozhodoval ako odvolací súd Krajský súd v Žiline a následne, ak
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané dovolanie, o ktorom rozhodol dňa 20.11.2013 Najvyšší
súd Slovenskej republiky, nemožno hodnotiť, že by súd mal bezodkladne po zaplatení peňažného

trestu takéto oznámenie registru trestov zaslať. V zmysle podmienok § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003
Z. z. nebol konštatovaný prieťah v konaní zavinený súdom príslušným orgánom, a teda nebol daný
základprevyvodenienesprávnehoúradnéhopostupu.PredsedníčkaOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš
v odpovedi na sťažnosť postupu súdu vedenú pod Spr. 399/14-3 zo dňa 06.03.2014 sťažovateľovi
(navrhovateľovi) oznámila, že dôvodom, pre ktorý nebolo zaslané oznámenie registru trestov o úhrade

peňažného trestu ihneď po jeho zaplatení, bolo prebiehajúce odvolacie a následne dovolacie konanie.
Nečinnosť, resp. tvrdená neskorá činnosť súdu podľa Zákona o registri trestov nebola konštatovaná ani
iným orgánom uvádzaným v § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., napr. z právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,

ktorým by Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bolo potrebné, aby špecifikoval a
preukázal závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré mu

vznikli v súkromnom živote, ako aj závažnosť následkov v spoločenskom živote, ako to predpokladá ust.
§ 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z..

Nesporne z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ sa prihlásil do výberového
konania volieb na funkciu hlavného kontrolóra Obce Demänovská Dolina, v súlade s ust. § 18a ods. 3,

§ 18a ods. 4 Zákona č. 369/90 Zb., pričom podmienkou tohto výberového konania bolo aj preukázanie
bezúhonnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 552/2003 Z. z.. Navrhovateľ predložil v súvislosti
s jeho prihláškou výpis z registra trestov zo dňa 03.03.2014, ktorý obsahoval záznam o uložení
peňažného trestu, na základe trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 28.11.2012
sp. zn. 1T/132/2012-97, na základe čoho mu Obec Demänovská Dolina listom zo dňa 17.03.2014

oznámila, že nespĺňa predpoklady ustanovené zákonom v podobe nemožnosti uchádzať sa v obci o
volenú funkciu hlavného kontrolóra. Už ako bolo konštatované, k zosúladeniu stavu v registri trestov
došlo dňa 04.03.2014, čo navrhovateľovi bolo oznámené v odpovedi na sťažnosť postupu súdu pod
Spr. 399/14-3 zo dňa 06.03.2014. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd dospel k záveru, že nič
nebránilo navrhovateľovi, aby po tomto oznámení následného postupu okresného súdu požiadal o nový

výpis registra trestov, na základe ktorého by vo výberovom konaní preukázal splnenie predpokladov
uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 552/2003 Z. z.. Ak sa však navrhovateľ v uvedenom
vyhlásenom výberovom konaní na funkciu hlavného kontrolóra naznačeným spôsobom nesprával,
nemožno vyvodiť jeho prípadný neúspech vo voľbách tak, že k tomu došlo v príčinnej súvislosti snesprávnym úradným postupom okresného súdu, jeho nečinnosťou v postupe podľa § 4 ods. 2 písm.
g/ Zákona č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Naviac, navrhovateľ v zmysle podmienok
uvedených v § 17 ods. 2 a 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. nepreukázal, že by sa v dôsledku nesprávneho

úradného postupu jednalo o neoprávnený zásah do práva na česť a dôstojnosť, ktorým by bola v značnej
miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v spoločnosti a že ním uvedená ujma je tak
závažnou, ktorú by bolo možné vyvážiť náhradou v peniazoch.

Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd dôsledne preskúmal predpoklady vzniku

tvrdeného nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 2 a
3 Zákona č. 514/2003 Z. z., pričom návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, krajský súd rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi a okresnému prokurátorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže

v súlade so zákonnými podmienkami uvedenými v § 151 ods. 1 O.s.p. si trovy odvolacieho konania
neuplatnili.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné n i e j e .