Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Berthotyová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200342
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4014200342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:
I. B., V. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústrediu, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2014, konajúc o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/94/2014-16 zo dňa 29.07.2014,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/94/2014-16 zo dňa
29.07.2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 18.03.2014, ktorým odporkyňa zamietla podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa č. 46 nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 27.02.2014. Odporkyňa dôvodila tým, že podľa

posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Nové Zámky zo dňa
27.02.2014 navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu, ktorému zodpovedá
percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom Lekárskej
správy z 27.02.2014, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v nej uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že

nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu z 18.03.2014
o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z 27.02.2014 na základe 35 % miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ je asi
od roku 2000 v liečbe psychiatra pre epizódy stredne ťažkej depresie. Tak ako to potvrdil aj na súdnom
pojednávaní, nikdy hospitalizovaný pre tieto choroby nebol. Za invalidného dôchodcu žiadal byť uznaný

nielen pre psychické zdravotné problémy, ale aj pre zdravotné problémy s chrbticou. Posudkovým
lekárom sociálneho poistenia predložil správy z odborných neurologických a psychiatrických vyšetrení.
Na základe zadokumentovaného stupňa ochorení posudkoví lekári sociálneho poistenia určili 35 %
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre psychické problémy, konkrétne pre stredneťažkú depresívnu poruchu. Z neurologických vyšetrení vyplynulo, že vertebrogénny syndróm je bez
koreňového dráždenia, reflexy sú výbavné, trofický deficit nie je prítomný. Z uvedeného dôvodu túto
poruchu neposúdili v súlade s prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre účely § 71 ods. 8 zákona

o sociálnom poistení.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie v ktorom najmä uviedol, že sa v danom
prípade nebrali na zreteľ lekárske nálezy jeho osoby potvrdzujúce jeho zdravotný stav. Navrhuje, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave uznal a potvrdil kladne jeho žiadosť o invalidný dôchodok.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v
odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu

a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní
a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo
vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený,
považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je
dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti

týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými
posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných
rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ
v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto navrhuje rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204
ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s
prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s
tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a

na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 16.12.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa (1.)
stal invalidný, (2.) získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a (3.) ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej

poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporkyne, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 27.02.2014.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnenímnapadnutéhorozsudkukrajskéhosúdu,konštatujesprávnosťdôvodov,nazákladektorých
krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.

Zo spisu vyplýva, že správne konanie sa začalo na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok

zo dňa 27.02.2014, v ktorý deň sa uskutočnilo aj posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa u
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky. Podkladom
pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť boli lekárske vyšetrenia: psychiatrické z 28.05.2013 a 02.07.2013 a neurologické z 28.06.2013.
Posudková lekárka informovala navrhovateľa o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jeho

zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce
zdravotnépostihnutie:duševnéchorobyaporuchysprávaniapodľakapitolyV,položka3,písm.a/prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s 35 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudková lekárka sociálneho poistenia mala za preukázané, že menovaný je ambulantne liečený
psychiatrom od roku 2000 pre epizódy stredne ťažkej depresie. Hospitalizovaný nikdy nebol. Objektívne

sú v popredí polymorfné somatické ťažkosti s vegetatívnym doprovodom, dráždivá slabosť, obraz
stredne ťažkej depresívnej poruchy, pokles frustračnej tolerancie. Vzhľadom na uvedené bola určená
pre stredne ťažké depresívne poruchy 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Proti rozhodnutiu odporkyne o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok na základe 35 % miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podal navrhovateľ odvolanie. Zdravotný stav navrhovateľa

na základe podaného opravného prostriedku opäť posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky dňa 29.05.2014 aj na základe novšej správy z neurologického
vyšetrenia zo dňa 30.04.2014 s rovnakým posudkovým záverom ako dňa 27.02.2014 a spisový materiál
odstúpila na odvolacie konanie. V súdnom konaní posúdil zdravotný stav navrhovateľa posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Nitre za prítomnosti

prísediaceho odborného lekára - psychiatra dňa 24.06.2014. Zhodne ako v prvostupňovom správnom
konaní aj oni skonštatovali, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie treba považovať depresívnu
poruchu stredne ťažkú podľa kapitoly V, položky 3, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a
tejto určiť 35 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zistili, že v popredí zdravotných
ťažkostí posudzovaného je depresívna porucha bez známok endogenity. Nie sú prítomné psychotické

príznaky. Porucha je podmienená situačne hypothýmnou osobnosťou. Vzhľadom na klinické prejavy
patrí tomuto postihnutiu 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posúdili aj správy
z neurologických vyšetrení a konštatovali, že neurológ nepopisuje žiadne závažné poruchy chrbtice,
nie sú prítomné radikulárne príznaky, hypotrofie svalov ani parézy. Prítomná je celková asténia. Tátoporucha nepodmieňuje navýšenie miery poklesu. Zdravotný stav navrhovateľa v čase posudzovania
nepodmieňoval uznanie invalidity.

Obdobne ako krajský súd, tak aj odvolací súd musí konštatovať, že navrhovateľ nesplnil jednu z
troch podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok stanovených v ustanovení § 70 ods. 1
zákona o sociálnom postení, keďže nie je v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
invalidný. Za invalidnú osobu sa považuje poistenec, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Vzhľadom k skutočnosti, že posudkoví lekári odporkyne vykonávajúci lekársku posudkovú
činnosť neuznali navrhovateľa invalidným, nakoľko výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť stanovili na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, odvolací súd nemal žiadne
pochybnosti o odbornom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa.

Vzmyslekonštantnejjudikatúryvyplýva,želekárskyposudokjelenjednýmzpodkladovprerozhodnutie,
ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho
môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia podľa V. časti O.s.p.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2009 zo dňa 15.12.2009). V konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska
správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli
vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický
a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/24/2011 z 25.05.2011).

Z naznačenej súdnej praxe odvolací súd preskúmal lekárske posudky posudkových lekárov odporkyne
len z toho hľadiska, či tieto sú úplné, logické a presvedčivé a či dokazovanie v správnom konaní
bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Odbornú stránku lekárskych posudkov však odvolací ako aj

prvostupňový súd nemohol preskúmavať. Vzhľadom k tomu, že spomínané lekárske posudky sa v
závere zhodujú vo výslednej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom postupy a
zistenia vedúce k takému záveru sa od seba zásadným spôsobom neodchyľujú, súd rozhodol podľa §
219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 19Sd/94/2014-16 zo dňa 29.07.2014 potvrdil ako vecne správny.

Na záver najvyšší súd poznamenáva, že v prípade, ak by v budúcnosti došlo k relevantnej zmene
zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o priznanie
invalidného dôchodku na základe nového preskúmania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a §
250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný

a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.