Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/325/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911204511
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897419.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a z členov JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa - T. X., nar.
XX.X.XXXX,bytomI.č.XXX,I.C.,t.č.Z.č.X,XXXXXG.-X.L.,protiodporcom:1/T.X.,nar.XX.X.XXXX,
bytom I. XXX, XXX XX I. C., 2/ G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I. C., o zníženie výživného
na plnoleté deti, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.

9C/98/2011-86 zo dňa 14.9.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok okresného súdu.

Odporcovi 1. a odporkyni 2. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia

výživného na odporcu 1. a odporkyňu v 2.rade. V konaní mal preukázané, že vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporcovi 1. a odporkyni 2. naďalej trvá, ide o deti navrhovateľa, tie študujú na
vysokých školách, nie sú schopné sa živiť. Konštatoval zároveň, že je v schopnostiach a možnostiach
aj v majetkových pomeroch navrhovateľa prispievať na výživu svojich detí výživným v sume 132,78 eur
mesačne na každé z týchto detí a jeho návrh o zmene výšky výživného je nedôvodný.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľovi boli v nedávnej
minulosti vyplatené vysoké finančné prostriedky: 32.474,28 eur (titulom vyporiadania BSM) v mesiaci
marec, resp. apríl 2008, ďalej v súvislosti so skončením pracovného pomeru u jeho predchádzajúceho
zamestnávateľa bola mu vyplatená suma 10.622,05 eur, ďalšia suma v období od 1.11.2009 do
30.4.2010 titulom dávok v nezamestnanosti vo výške 3.137,80 eur, teda za obdobie od marca, resp.
apríla 2008 do konca apríla 2010 mu bola vyplatená čiastka 46.234,13 eur, pričom navrhovateľ bol až

do 31.10.2009 zamestnaný, kde dosahoval príjem obdobný príjmu, z ktorého súd vychádzal pri určení
výživného na odporcu 1. a odporkyňu 2., zníženia ktorého sa navrhovateľ v súdenej veci domáhal, a to
pri nezmenených výdavkov. Napriek tomu, že navrhovateľ je v súčasnosti osobou poberajúcou dávky v
hmotnej núdzi, len táto samotná skutočnosť nezakladá dôvod zníženia výživného na odporcov, pretože
navrhovateľ nepreukázal v konaní účelné vynaloženie vyššie uvedených finančných prostriedkov.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že časť finančných prostriedkov investoval približne pred dvoma rokmi do

rodinného domu, v ktorom býva, túto skutočnosť nenamietal v konaní vedenom pred OS Ružomberok
pod sp. zn. 7C/8/2010, nakoľko k uvedenému malo dôjsť ešte pred označeným konaním a v prípade, ak
by sa súd s touto jeho námietkou zaoberal, došlo by k nežiaducej a neprípustnej reparácii právoplatného
súdneho rozhodnutia. Bez ohľadu na uvedené bolo potrebné poukázať na to, že navrhovateľ sám
uviedol, že vynaložením predmetných finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu
nenadobudol k nemu žiadne užívacie právo, či už pred rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok vo

veci vedenej pod sp. zn. 7C/8/2010, alebo potom. Následne na jeho námietky o tom, že už nedisponuje
žiadnou finančnou hotovosťou, ktorá by mu umožňovala platiť výživné v pôvodnej stanovenej výške, súdneprihliadol. Súd zvýraznil ďalej tú skutočnosť, že navrhovateľovi bolo v čase vyplatenia predmetných
súmznáme,žeodporcoviasúštudujúcedetinavysokýchškolách,počasštúdiabudúichvýdavkyvyššie,
mohol predpokladať po akú dobu bude štúdium odporcov na tej ktorej vysokej škole trvať. Odporcovia

riadne pokračujú v štúdiu na vysokých školách.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. okresný súd odporcovi 1. a odporkyni 2. právo na náhradu trov konania
nepriznal, pretože si títo účastníci neuplatnili žiadne trovy a ani zo spisu im žiadne trovy konania
nevyplynuli.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil najmä tým, že súd bezdôvodne
neprihliadal na jeho tvrdenia o tom, že v súčasnosti nedisponuje finančnou hotovosťou, že reálne nemal
v čase podania návrhu a stále nemá žiadne finančné prostriedky z ktorých by mohol platiť súdom určené
výživné. Je poberateľom dávok v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur a od októbra 2010 nemá žiaden iný

príjem. Finančné prostriedky mu vyplatené v priebehu rokov 2008 - 2010 minul na platbu výživného
deťom, na svoju potrebu (ošatenie, jedlo a iné) a rekonštrukciu suterénu (v časti domu) spočívajúcu v
dotiahnutíplynovéhokúreniadoprízemia,abysatotostaloobývateľným.Dom,vktoromterazbýva,patrí
jeho súrodencom, preto nesúhlasil s argumentáciou súdu o tom, že finančné prostriedky minul neúčelne.
Mohol si obstarať garsónku, nemal by však vzhľadom na stratu zamestnania a vysoké výživné svojim

deťom z čoho platiť jej réžiu(nájomné, elektrinu), preto so súhlasom vlastníkov domu zrekonštruoval si
jednu izbu v suteréne. Nie je možné, aby z dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne dlhodobo
platil výživné v sume 265,56 eur a k tomu aj svoje osobné potreby, čo už robí viac ako rok. Nedisponuje
už žiadnou finančnou hotovosťou v peňažnom ústave. Súd nevykonal žiaden úkon - dôkaz na jeho
tvrdenie ( i keď navrhol ) o tom, že nemá žiadne prostriedky v aktuálnej dobe. Nevykonaním dôkazu o

jeho nemajetnosti a nemožnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, súd nedostatočne zistil
skutkový stav, aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa
názoru odvolateľa spotreby oprávnenej osoby na výživné sú limitované možnosťami a schopnosťami
povinného. Preto sa domáhal zmeny rozsudku okresného súdu, v rámci tejto zmeny stanoviť minimálne
výživné na odporcov, t.j. konkrétne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa,

alternatívne, ak súd rozsudok v zmysle jeho odvolacieho návrhu nezmení, žiadal ho zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v 1.rade a odporkyňa 2. v písomných vyjadreniach k odvolaniu navrhovateľa zotrvávali na
tom, aby navrhovateľovi bola ponechaná výška jeho vyživovacej povinnosti v nezmenenom rozsahu.

Zvýraznili, že navrhovateľ nerešpektuje rozsudok súdu podľa ktorého bol zaviazaný prispievať na ich
výživu sumou po 132,78 eur mesačne. Obaja študujú, žijú z úverov, nechal ich na mizine.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom

v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a §
214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav riadne,

vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny
záver. Krajský súd sa stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie
správnosti záveru súdu prvého stupňa poukazuje na ďalšie súvislosti vzhľadom na vznesené odvolacie
argumentácie navrhovateľom.

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu 29.7.2011 domáha zmeny rozsudku OS
Ružomberok č.k. 5C/190/2008-34 v časti týkajúcej sa výšky výživného na odporcu 1, keď žiada na tohto
odporcu znížiť výživné na 26 eur mesačne. Zároveň sa domáhal zmeny uznesenia OS Ružomberok č.k.
3C/135/2008-41 zo dňa 13.1.2009 tak, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne
2. zníženým výživným v sume 26 eur mesačne. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil podstatnou zmenou

okolností,ktoráod1.11.2009nastalanajehostraneoprotipomeromexistujúcimvdobepôvodnejúpravy.

Správne aplikoval okresný súd hmotnoprávne ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní bolo
preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcom 1,2, naďalej trvá. Odporcovia 1.2.v konaní preukázali v celom rozsahu odkázanosť na výživné od navrhovateľa, pretože študujú dennou
formou štúdia na vysokej škole, odporca v 1. rade je študentom Technickej univerzity T.G.Masaryka
Zvolen, fakulta ekológie a enviromentalistiky a odporkyňa v 2.rade je študentkou inžinierskeho denného

štúdia na Technickej univerzite v Bratislave. Obaja odporcovia v konaní deklarovali i preukázali výdavky,
ktoré vynakladajú v súvislosti so štúdiom, ale i v súvislosti so zabezpečením svojich skromných
životných nákladov, popri tom sú obaja zadlžení, keď na uhradzovanie svojich nákladov si boli
nútení zobrať spotrebný úver. Okresný súd Ružomberok o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti (ide o návrh z 20.7.2010) rozhodoval rozsudkom č.k. 7C/8/2010-82 zo

dňa 3.9.2010, keď návrh navrhovateľa označeným rozsudkom (právoplatnosť nadobudol 14.10.2010)
zamietol v celom rozsahu. V dobe tejto úpravy síce navrhovateľ bol evidovaný na úrade práce soc.
vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.11.2009, ale zároveň súd konštatoval zmenu
v jeho majetkových pomeroch, došlo totiž k nárastu jeho majetku o hotovostnú finančnú čiastku v
celkovej sume 32.474,28 eur, vyplatenej titulom vyporiadania BSM z rodinného domu v I. C. matkou
detí Q. X., navrhovateľ obdržal finančnú čiastku aj titulom odstupného vo výške 7 násobku priemerného

mesačného zárobku, odmeny vo výške 32 násobku 200 eur/odpracovaný rok a výplatok špeciálneho
bonusu v sume 1.500 eur jeho bývalým zamestnávateľom Mondi Ružomberok, a.s. V dobe tohto
rozhodnutia navrhovateľ nebol evidovaný na odbore sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku ako osoba
nachádzajúca sa v hmotnej núdzi a nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi vo forme dávok a
príspevkov.

Zmenu výšky výživného odôvodňuje zmenená okolnosť nielen v pomeroch povinného, ale aj v pomeroch
oprávnených. Zmenené pomery pritom musia nastať zároveň u oboch účastníkov, teda tak u oprávnenej
osoby, ako aj u osoby povinnej. Pritom musí ísť o zmenu, ktorá výraznejším spôsobom sa prejavuje tak
v možnostiach a schopnostiach povinnej osoby uhradzovať výživné, ale aj v odôvodnených potrebách

oprávnenej osoby, ktorá je na výživu odkázaná.

Treba konštatovať, že od doby posledného rozhodovania o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného
rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 7C/8/2010-82 zo dňa 3.9.2010, do rozhodnutia okresného
súdu napadnutého odvolaním v aktuálnom konaní uplynula doba jedného roka. Bolo preto povinnosťou

navrhovateľa, aby v novozaloženom konaní preukázal, že od doby posledného rozhodovania a
posúdenia jeho návrhu o zníženie výživného nastala tak podstatná zmena v jeho možnostiach a
schopnostiach, ktorá výraznejším spôsobom ovplyvňuje jeho povinnosť prispievať výživným na svoje
deti. Jediná zmena, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu nastala a túto zmenu konštatuje v napadnutom
rozsudku aj okresný súd, nastala v tom, že navrhovateľ sa stal poberateľom sociálnej dávky a niet

pochybnosť o tom že túto dávku v aktuálnej dobe poberá v sume 62,50 eur mesačne. Navrhovateľ tvrdí,
že medzičasom finančné prostriedky, ktoré obdŕžal (odvolací súd dodáva, že viac ako 40.000 eur) minul
na svoju potrebu, na platbu výživného a čiastočne na rekonštrukciu miestnosti, v ktorej aktuálne rieši
svoju bytovú otázku.

Či finančné prostriedky navrhovateľ minul pre vlastné potreby a ak áno, či sa jednalo o opodstatnený
výdavok vzhľadom aj na vysokú finančnú hotovosť s ktorou disponoval, navrhovateľ v konaní
nepreukázal. Okolnosť, že investoval do rekonštrukcie miestnosti, v ktorej v súčasnosti rieši bytovú
otázku nemožno uznať za výdavok takého charakteru, ktorý by podstatným spôsobom ovplyvnil jeho
trvajúcu vyživovaciu povinnosť v pôvodnej výške voči odporcom, pokiaľ navrhovateľ investoval do

majetku iných vlastníkov, zveľaďoval tým majetok cudzích osôb nie svoj a na takýto výdavok ako
opodstatnený prihliadnuť nemožno. Správne uvádza okresný súd, že navrhovateľ si bol vedomý,
že má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom nezaopatreným deťom, ktoré výživou sú
odkázané nielen na svoju matku, ale aj na svojho otca a otec mal postupovať maximálne predvídavo a
zodpovedne tak, aby mu zostala dostatočná finančná čiastka na zabezpečenie ďalšej budúcnosti detí

aspoň čiastočným príspevkom - formou výživného na ich štúdium. Pretože obaja rodičia sú zodpovední
za budúcnosť svojich detí, za ich materiálne zabezpečenie, o to viac pokiaľ deti formou vysokoškolského
štúdia riešia svoju ďalšiu profesionálnu budúcnosť. Je správne a spravodlivé, aby obaja rodičia (nielen
matka) ale aj otec sa podieľali na materiálnom zabezpečení odôvodnených a opodstatnených nákladoch
svojich detí. Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani to, že mu bráni zamestnať sa objektívna okolnosť,

napr. zhoršený zdravotný stav, invalidita, preto neexistujú ani objektívne príčiny, pre ktoré by nemohol
nájsť pracovné uplatnenie, zabezpečiť si svoj príjem z pracovnej činnosti. Odvolací súd sa stotožnil
so správnosťou záveru okresného súdu aj v tej časti pokiaľ súd prvého stupňa nepovažoval samotnúokolnosťzaevidovaniasaotcadoevidencieuchádzačovozamestnanieaokolnosťpoberaniasociálnych
dávok bez ďalšieho za dôvod pre zmenu výšky výživného.

Na základe horeuvedených skutočností a z pohľadu platných hmotnoprávnych ustanovení Zákona
o rodine je opodstatnený záver o tom, že možnosti a schopnosti navrhovateľa umožňujú plniť si
vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom v takom rozsahu ako mu bola uložená táto povinnosť
pôvodnými rozsudkami Okresného súdu Ružomberok.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

Rozsudok okresného súdu je vecne správy aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového
konania.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal odvolací súd odporcom 1.2.

trovy odvolacieho konania, síce boli úspešnými účastníkmi v odvolacom konaní a mali by právo na
náhradu trov od navrhovateľa - procesne neúspešnej strany, avšak odporcovia 1.2. v odvolacom konaní
si náhradu týchto trov neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby im boli v súvislosti s podaným
odvolaním navrhovateľa nejaké trovy vznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .