Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710210926
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7710210926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a sudcov JUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: F.. I. P. - M. - Y., U. X/
XX,Trebišov, F.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. s.r.o., E. XXX, F.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom
Kizivatom,advokátom,Kpt.Nálepku8,Michalovce,ozaplatenie759,22eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 9Cb/34/2011-121 zo dňa 10.1.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti o zmluvnej pokute žalobu zamietol
a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanémutrovyodvolaciehokonaniavovýške59,16eurnaúčetprávneho
zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu759,22
eur (do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku), úroky z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy
189,60 eur od 20.10.2006 do 2.11.2006, 14% ročne zo sumy 159,33 eur od 3.11.2006 do 7.10.2007,
14,75% ročne zo sumy 189,60 eur od 20.1.2007 do 18.6.2007, 14,75% ročne zo sumy 159,33 eur od
20.6.2007 do 18.9.2007, 14,5% ročne zo sumy 189,60 eur od 22.4.2007 do 18.6.2007, 14,5% ročne
zo sumy 159,33 eur od 20.6.2007 do 15.11.2007, 14,25% ročne zo sumy 189,60 eur od 21.7.2007 do

29.7.2007, 14,25% ročne zo sumy 159,33 eur od 31.7.2007 do 15.11.2007, 14,25% ročne zo sumy
189,60 eur od 30.10.2007 do 16.11.2007, 14,25% ročne zo sumy 201,45 eur od 20.1.2008 do 2.2.2008,
14,25% ročne zo sumy 201,45 eur od 27.4.2008 do 2.2.2009, 14,25% ročne zo sumy 208,56 eur od
23.7.2008 do 15.12.2008, 14,25% ročne zo sumy 208,56 eur od 21.10.2008 do 23.2.2009, 10,5%
ročne zo sumy 207,06 eur od 20.1.2009 do 17.5.2009, 9% ročne zo sumy 174 eur od 18.5.2009 do
21.12.2009, 9,25% ročne zo sumy 207,06 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 207,06
eur od 28.7.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 207,06 eur od 23.10.2009 do zaplatenia, 9% ročne

zo sumy 138,04 eur od 22.1.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 644,67 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v
prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 41,69 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania (oboznámenia listinných dôkazov, jednotlivých faktúr,

obsahu dohody č. XX/XXXX uzavretej účastníkmi konania), vychádzajúc z ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3
Obchodnéhozákonníka,§537ods.1,§546ods.1,§365,§369ods.1Obchodnéhozákonníkaúčinného
v čase omeškania dlžníka (od 20.10.2006 do 31.12.2008), § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 uzavrel, že žalobca so žalovanýmuzavreli zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo
meranie exhalátov (práce mal vykonať žalobca pre žalovaného). Účastníci sa dohodli na výške ceny
za vykonané dielo, pričom za vykonané práce vystavoval žalobca žalovanému jednotlivé faktúry. V

konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou jednotlivých faktúr a že postupne svoj dlh
čiastočne uhrádzal. Nebola sporná ani skutočnosť, kedy k úhradám (plneniu) došlo. Keďže žalovaný
faktúry neuhrádzal v lehote splatnosti, má žalobca právo i na úroky z omeškania, ktoré boli priznané,
ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Námietky žalovaného, že za 1. a 2. kvartál roku 2008 sa žalobca a žalovaný dohodli na vystavení jednej
faktúry súd neuznal, keďže tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne úhrady faktúry č. XXXX/XXX, jednotlivé úhrady boli v konaní
preukázané výpisom z účtu. Priznal úroky z omeškania vyplývajúce z predložených listinných dôkazov
a v prevyšujúcej časti (týkajúcej sa úrokov z omeškania) súd žalobu zamietol, lebo žalobca nesprávne

určil omeškanie (vzhľadom na dátumy úhrad) alebo nesprávne určil výšku úroku z omeškania.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu (vychádzajúc z obsahu čl. V. ods. 5 dohody č. XX/
XXXX) je zrejmé, že si účastníci dohodli po prekročení bežného kvartálu (za ktorý nebola uhradená
faktúra za predchádzajúci kvartál) zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote

splatnosti viac ako 60 dní. Pokiaľ si teda žalobca zmluvnú pokutu vypočítal tak, že 25% z neuhradenej
sumy ešte vynásobil počtom kvartálov, v ktorých bol žalovaný v omeškaní, súd uzavrel, že takýto spôsob
výpočtu a postup v čl. V ods. 5 dohody nie je zakotvený. Išlo by zároveň o neprimerané navyšovanie
zmluvnej pokuty bez opory v dohode účastníkov alebo v zákone.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (účastník mal vo veci
úspech len čiastočný). Žalobca mal úspech v pomere 66,48% a žalovaný v pomere 33,52%. Konečný
úspech žalobcu je v 32,96% (66,48 - 33,52%), a preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume
41,69 eur (32,96% z 126,50 eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, proti výroku, ktorým súd
v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol a o náhrade trov konania.

Žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd rozhodol v napadnutej časti rozsudkom, s ktorým sa
nestotožňuje a má za to, že súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci a na základe vykonaných
dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam, spornú vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku
čoho odvolací dôvod zakladal na ustanovení § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p.

Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd narušil podstatu právnej istoty spočívajúcu v dôvere
podnikateľa v právo a poukázal na obdobné rozhodnutia súdov. Podľa názoru odvolateľa sa zmluvná
pokuta vo výške 25% z neuhradenej faktúry násobí počtom omeškaných štvrťrokov (kvartálov), až do
úhrady omeškanej kvartálnej faktúry. Rozhodnutie súdu prvého stupňa demotivuje dlžníka, aby sa zbavil
svojho dlhu čím skôr. Poukázal na to, že v dohode nie je uvedená jednorázová zmluvná pokuta a súd

nemá právo ani ju tam vsunúť, ani vnucovať veriteľovi také vyčíslenie. Považoval právne argumenty
žalovaného za právne bezvýznamné s ohľadom na uplynutie doby, odkedy došlo medzi účastníkmi
k uzatvoreniu dohody. Zdôraznil, že prvostupňový súd (pri rozhodovaní o trovách konania) obišiel
ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., lebo svojou nepodloženou úvahou rozhodol o čiastočnom úspechu
navrhovateľa, pričom svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil (porušil právo na spravodlivý súdny

proces).

Žalovaný vo vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a
priznať žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania (ktoré špecifikoval).

Zastával názor, že zmyslom čl. V ods. 5 predmetnej zmluvy (prekročením bežného kvartálu) sa rozumie
prekročenie jedného kvartálu a nejde o opakované uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 25% z ceny
neuhradenej faktúry, ktoré nastáva po každom kvartáli. Takéto dojednanie nevyplýva ani z vôľovéhoprejavu účastníkov tejto zmluvy, pričom poukázal na ustanovenie § 266 ods. 1 a ods. 4 Obchodného
zákonníka.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade nie je presne určené a jasné, že sa má zmluvná pokuta hradiť
po prekročení každého bežného kvartálu, v prípade pochybností o výklade tohto článku predmetnej
zmluvy je potrebné túto skutočnosť zobrať do úvahy a pripočítať ju na ťarchu žalobcu. Zmluva bola
totiž predložená žalobcom a žalobca takýto výraz použil ako prvý. Žalobca si môže preto uplatniť
zmluvnú pokutu vo výške 25% z ceny neuhradenej faktúry len za jeden kvartál, kedy došlo k omeškaniu

žalovaného. Ďalej zdôraznil, že žalobca zrejme opomenul, že účastníkom predmetnej zmluvy bol aj
žalovaný, ktorý má v prípade svojvoľného výkladu zmluvy zo strany žalobcu právo sa brániť tak, aby
nedošlo k poškodeniu jeho práv a záujmov v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Podľa jeho názoru
správne postupoval súd prvého stupňa, keď žalobcovi nepriznal uplatňovaný rozsah zmluvnej pokuty. Z
podaného odvolania je totiž zrejmé, že žalobca využíva zmluvnú pokutu nie ako inštitút paušalizovanej
náhrady škody, resp. nástroj zabezpečujúci riadne plnenie zmluvných povinností v zmysle svojej

preventívnej a zabezpečovacej funkcie, ale ako prostriedok na dosiahnutie neprimeraného zisku. O tejto
skutočnostisvedčíajfakt,žežalovanývyzvalžalobcunapredloženieriadnychfaktúrnasumu759,22eur
napríklad vo svojom vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.8.2012, nariadenom
pojednávaní dňa 28.8.2012, ktorú sumu žalobca vyúčtoval žalovanému preddávkovými faktúrami, a
teda žalovaný chcel uhradiť vzniknutú pohľadávku na základe riadne vystavených účtovných dokladov.

Navyše žalovaný sumu 759,22 eur žalobcovi už uhradil.

V prípade, ak by odvolací súd vo vzťahu k priznanej zmluvnej pokute dospel k inému názoru ako
súd prvého stupňa (v neprospech žalovaného), využíva moderačné právo v zmysle ustanovenia § 301
Obchodného zákonníka a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu žiada znížiť. Zdôraznil, že pôvodne

vypočítaná zmluvná pokuta niekoľkonásobne prevyšovala zabezpečovanú pohľadávku a priznaním
takejto zmluvnej pokuty by došlo k neprimeranému majetkovému prospechu na strane žalobcu. Zmluvná
pokuta, ktorú požaduje žalobca, predstavuje prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá v danom prípade nie
je nevyhnutná na naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Žalovanému boli uhradené platby
za všetky riadne vystavené faktúry a zmluvnou pokutou bol dosiahnutý účel jej využitia. Na druhej

strane žalobcovi nevznikla škoda a žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje úroky z omeškania,
ktoré plne postačujú na sankcionovanie žalovaného. Žalovanému je zrejmé, že v odôvodnení rozsudku
súdu prvého stupňa je podrobne uvedené, akým spôsobom bola určená náhrada trov konania spolu s
uvedením percentuálneho vyčíslenia miery úspechu žalobcu (správne priznaná náhrada trov konania v
súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. proti výroku, ktorým prvostupňový súd
v prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Keďže odvolanie nebolo podané proti vyhovujúcim výrokom, ani výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania žalobu zamietol, je v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný (nebol
odvolacím súdom preskúmavaný).

Z odvolania žalobcu vyplýva, že odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods.
2 písm. a), b), c), d), e), f), ktoré však bližšie nešpecifikuje. Z obsahu odvolania vyplýva záver, že namieta
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v

napadnutej časti (aj odôvodnenia) a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov
napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza preto len nasledovné.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca i žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu
predložiť).

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci v napadnutej časti aj správne rozhodol. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
Dôvody sú vecne správne a na tom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom
odvolaní, lebo boli známe už na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v súlade so
zákonom náležite vyporiadal a vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku (rozhodnutie je vecne

preskúmateľné).

Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj
správne aplikoval, t.j. z podradenia skutkového stavu pod správnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach účastníkov konania, pričom odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám a

zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je presvedčivé.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vo veci rozhodol v dôsledku
nesprávneho výkladu ustanovenia čl. V bod 5 dohody, odvolací súd uvedenú námietku žalobcu
nepovažuje za dôvodnú. Výkladom tohto ustanovenia totiž možno dospieť k záveru, že žalobca mal

nárok len na zmluvnú pokutu vo výške 25% z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac
ako 60 dní po prekročení bežného kvartálu, za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra za
predchádzajúci kvartál. Nejde o opakované uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 25% z ceny
neuhradenej faktúry, ktoré by malo nastávať po každom kvartáli.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľa o aplikácii § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko
žalobca nemal v predmetnej veci neúspech len v nepatrnej časti, prípadne že rozhodnutie súdu záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd správne rozhodol o náhrade trov konania podľa ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p. ( podľa pomeru úspechu).

Na základe tohto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Priznal žalovanému účelne vynaložené trovy odvolacieho konania za právne

zastúpenie (za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 59,16
eur, t.j. odmenu 41,49 eur, režijný paušál 7,81 eur a 20% DPH 9,86 eur (právny zástupca žalovaného
je platcom DPH), ktoré je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.