Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210191
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5311210191.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci navrhovateľa P.
F., Q.. X.X.XXXX, U. N. XXXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierová
1725, Čadca, proti odporkyni G. X.X., Q.. X.XX.XXXX, U. N. XXXX, zastúpenej JUDr. Stanislavom
Záhumenským, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, Čadca, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že navrhovateľ P. F., N.. F., Q.. X.X.XXXX j e v ý l u č n ý m v l a s t n í k o
m pozemku X. Č.. XXXXX/X - záhrady o výmere 319 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č XXX
vedeného Okresným úradom Č., katastrálny odbor pre katastrálne územie N., obec N., okres Č..

Odporkyňa j e p o v i n n ázaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 569,39 €, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 20.10.2011, sa navrhovateľ domáhal určenia

vlastníckeho práva k parcele X. Č. XXXXX/X - záhrady o výmere 319 m2, ktorá je zapísaná na liste
vlastníctva číslo XXX, vedeného Správou katastra Čadca, pre katastrálne územie N., obec N., okres Č..
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že k parcele X. Č. XXXXX/X - záhrady o výmere 319 m2, zapísanej na
liste vlastníctva číslo XXX je zapísané bezpodielové spoluvlastníctvo pôvodných odporcov v rade 1/ a 2/
- manželov G. R. G. P. R., pričom ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je uvedená žiadosť o zápis
parcely na list vlastníctva číslo XXX/XXXX. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že pôvodní odporcovia

v rade 1/ a 2/ nikdy nehnuteľnosť zákonným spôsobom nenadobudli do svojho vlastníctva tak, aby si
túto mohli dať zapísať na list vlastníctva. Vlastnícke právo vždy svedčilo jemu ako navrhovateľovi, o
čom ako dôkaz predkladá rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 7C 1071/84 zo dňa 28.5.1985, na
základe ktorého mu boli pôvodní odporcovia v rade 1/ a 2/ povinní vydať ako navrhovateľovi parcelu P.
Č. XXXXX/X o výmere 324 m2, katastrálne územie N.. Predmetný rozsudok Okresného súdu Čadca bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 9Co 349/85 zo dňa 18.9.1985. V zmysle
uvedeného rozsudku, sp. zn. 7C 1071/84 zo dňa 28.5.1985 dospel Okresný súd Čadca k záverom, ktoré

sú uvedené na strane 2 v odseku 4 rozsudku, podľa ktorých rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn.
4C830/1980zodňa15.7.1981bolourčené,žezmluvauzatvorenámedziH.F.(otcomnavrhovateľa)aČ.
Š., M. J. N. zo dňa 10.12.1973 je neplatná (časť žalovaného pozemku bola touto zmluvou prevedená na
Československý štát). Následne rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 7C 921/83 zo dňa 27.12.1983
bola dohoda o zriadení práva osobného užívania žalovaného pozemku uzatvorená medzi J. Q. T. N.
a pôvodnými odporcami v rade 1/ a 2/ vyhlásená za neplatnú. Vlastníkom žalovaného pozemku teda

zostal on ako navrhovateľ, t.j. pôvodný vlastník. Ďalej Okresný súd Čadca zo spisu 4C 830/1980 zistil,
že jeho právny predchodca (otec H. F.) bol vlastníkom časti R. R. XXXXX katastrálne územie N. o
výmere 1161 m2, ktorá je totožná s parcelou evidovanou v P. Č. XXXX/XX a túto parcelu v takomtostave dlhodobo užíval. Zo znaleckého posudku znalca Z.. J. X., a to konkrétne z geometrického plánu,
vyplýva, že parcela R. XXXXX bola zapísaná v pozemnoknižných vložkách XXX, XXX, XXX G. XXX
a je totožná okrem iných parciel aj s parcelou P. Č.Í. XXXXX/X - záhrada o výmere 324 m2, teda táto

parcela P. XXXXX/X je okrem iných parciel vzhľadom na vyslovenie neplatnosti citovanej kúpnej zmluvy
zo dňa 10.12.1973 v jeho vlastníctve ako navrhovateľa, pretože podľa rozhodnutí Štátneho notárstva
D. XX/XX G. D. XXX/XX sa stal dedičom po svojom otcovi H. F.G. a matke A. F.. Navrhovateľ ďalej v
návrhu uviedol, že ešte pred 2. svetovou vojnou si pôvodní vlastníci R. R. XXXXX, katastrálne územie
N. na základe reálnej deľby rozdelili túto parcelu tak, že dedo K. F. nadobudol časť predmetnej parcely,

ktorá mala výmeru 1161 m2. V tom čase sa dedo K. F. dohodol na reálnej deľbe s rodinou I., H.K., G.,
X. a s menovcami, a to rodinou F.. Takto vyčlenenú parcelu dlhodobo užíval so súhlasom ostatných
spoluvlastníkov, ktorí tiež užívali iné svoje vyčlenené pozemky. Po smrti deda K. F. takto vyčlenený
pozemok užíval otec H. F., a to až do svojej smrti v roku 1974. Následne tento pozemok na základe
dedičského rozhodnutia D 119/74 zo dňa 18.4.1974 zdedila matka A. F., ktorá o rok neskôr zomrela a
po tejto dedil na základe dedičského rozhodnutia D 16/75 zo dňa 14.2.1975 tento pozemok navrhovateľ

ako výlučný dedič, pretože z dedičstva vyplatil svojho brata G. F.. Navrhovateľ tiež v návrhu uviedol,
že po smrti rodičov prebehli uvedené súdne spory, po skončení ktorých mu pôvodní odporcovia vydali
v roku 1985 pozemok P. Č. XXXXX/X - záhrady o výmere 324 m2. Pôvodná parcela P. Č.Í. XXXXX/
X - záhrady o výmere 324 m2 je totožná s dnešnou parcelou X. Č. XXXXX/X - záhrady o výmere
319 m2. Od tohto roku pozemok užíva nerušene, avšak v roku 2010 zistil, že tento pozemok si dali

zapísať na list vlastníctva pôvodní odporcovia, a to bez akéhokoľvek relevantného právneho titulu.
Nakoľko stav faktický sa nezhoduje so stavom právnym, má navrhovateľ naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c/ OSP na usporiadaní právneho stavu, a preto podáva návrh o určenie vlastníckeho
práva. Naliehavý právny záujem vidí v tom, že jedine touto určovacou žalobou je možné eliminovať stav
ohrozenia vlastníckeho práva a neistoty v právnom vzťahu medzi ním ako navrhovateľom a odporcami,

pričom k zmene vlastníctva nemožno dospieť iným spôsobom ako určovacou žalobou tak, aby došlo k
zodpovedajúcej náprave. Má za to, že jeho právni predchodcovia užívali nehnuteľnosť vo vydelenom
stave pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoju vlastnú a nadobudli tak vlastnícke právo k tejto
titulom vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Ďalej naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva vidí navrhovateľ v tom, že bez určenia vlastníckeho práva by bolo ohrozené jeho

vlastnícke právo, pretože bez tohto určenia by ostalo jeho právne postavenie neistým. Navrhovateľ
tiež v návrhu uviedol, že sa s odporcami snažil mimosúdne dohodnúť, avšak na výzvu jeho právneho
zástupcu zo dňa 6.9.2011 sa odporcovia síce dostavili do advokátskej kancelárie právneho zástupcu
navrhovateľa, avšak na dohodnuté stretnutie s ním dňa 30.9.2011 sa už nedostavili. Keďže odporcovia
sa neboli ochotní vo veci mimosúdne dohodnúť, požaduje navrhovateľ, aby mu odporcovia zaplatili i

trovy konania.

Uznesením, č. k. 10C 192/2011-45 zo dňa 7.10.2013 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane
odporcu tak, že z konania vystúpili pôvodní odporcovia v rade 1/ a 2/ a na ich miesto do konania vstúpila
súčasná odporkyňa G. X., s ktorou súd i ďalej ako s odporkyňou konal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením pripojených spisov 9D
302/2004, 4C 830/1980, 7C 921/1983, 7C 1071/84, D 16/75, ako aj oboznámením listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli 10C 192/2011 a na základe takto vykonaného dokazovania mal
zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na začatie konania. Uviedol, že ešte pred 2. svetovou vojnou
starí rodičia vlastnili parcelu XXXXX na základe reálnej deľby. Po smrti deda túto parcelu vlastnil jeho
otec H. F. a potom A. F. a v roku 1975 túto parcelu zdedil on ako ich dedič. Parcela bola riadne rozdelená.
Časť z tejto parcely XXXXX bola odpredaná, bola odpredaná spodná časť od Č. a odpredaných bolo

763 m2. Horná časť o výmere 324 m2 zostala im. Túto ani predať nemohli, pretože tadiaľ viedla
cesta, viedol tadiaľ chodník, ktorý sa používa doposiaľ. Táto parcela zostala v jeho vlastníctve. Právni
predchodcovia odporkyne, predtým, než postavili dom, užívali spodnú časť a hornú časť užívali oni. Ešte
dedo odporkyne P. R. prišiel za nimi, či si môže na hornú časť dať žrde, pretože išli ohadzovať chalupu.
S týmto súhlasili a odporcovia si to urobili, pričom na ďalší rok zistili, že odporcovia aj hornú časť zorali,

zahradili a im zakázali na túto parcelu ísť. Keď sa s odporcami nešlo dohodnúť, musel prebehnúť súd. V
roku 1985 po súde parcelu odporcovia rozhradili a on vtedy urobil tadiaľ prechod. Tento prechod je tam
doposiaľ.Chodítadiaľon,ajostatítadiaľchodiaaniktoimnikdyvtomnebránil.Niktoimnikdynepovedal,
že by im bol R. bránil. Nevie, ako to mohli odporcovia vydržať, keď on to užíva a oni - odporcoviatadiaľ tiež chodia. Dokonca v roku 2007 bratovi odporkyne povoľoval, aby si prekopal povedľa chodníka
vodovod do jeho chalupy. Preto trvá na tom, že táto parcela je jeho vlastníctvo, ktorú zdedil. G. R. G.
F. R. kúpili časť z vydelenej parcely XXXXX, a to spodnú časť o výmere 763 m2. Za túto spodnú časť

aj zaplatili. Horná časť zostala im.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že tvrdenie odporkyne o zaplatení sumy 5 000,-- Kčs za túto parcelu sa
nezakladá na pravde. Odporcovia dokonca postavili dom o 107 m2 vyššie, čiže postavili si svoj dom
už na jeho pozemku, čo ani nekúpili a ani za to nezaplatili. Zaplatili 10 000,- Kč za 763 m2 a teraz

vlastnia o 107 m2 viac, ktoré ani nekúpili a ani o žiadnej výmene pozemkov nebola reč. Nad spornou
parcelou má ešte ďalšiu parcelu, a to číslo XXXXX o výmere 1700 m2. Pokiaľ ide o prechod, prechod
bol nepísaný, tento vybudoval v roku 1985 on a tento prechod je umiestnený preto tak, pretože inak by
mu to zasahovalo do parcely XXXXX a znehodnocovalo by mu túto jeho parcelu.

Vo vzťahu k otázke právneho zástupcu odporcu, odkedy a dokedy navrhovateľ platil daň z tejto

nehnuteľnosti, navrhovateľ uviedol, že nevie, daň sa vtedy neplatila, do 90. roku sa daň neplatila.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že rodičia spornú parcelu kúpili od navrhovateľových rodičov,
Kúpili celú parcelu od hranice po hranicu. V tom čase však nebolo možné na kúpnu zmluvu dať toľko
metrov štvorcových, preto na kúpnu zmluvu bola daná iba časť metrov štvorcových a zvyšok sa zaplatilo

z ruky. Rodičia od toho majú aj lístok. Jej vedomosť je taká, že za druhú časť zaplatili jej rodičia matke
navrhovateľa sumu 5000,- Kčs na to, aby mohla pochovať svojho manžela. Rodičia však túto druhú časť
nehnuteľnosti nestihli dať do poriadku, pretože v krátkom čase na to zomrela aj matka navrhovateľa.
Rodičia peniaze za túto parcelu zaplatili, peniaze im nevrátili, preto rodičia s týmto nesúhlasia. Tiež
pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že ide tadiaľ cesta, nie je to pravda, pretože o túto cestu bol súd, ktorý bol

zastavený a jej rodičia boli a aj sú zato, aby tam ten prechod sa nechal. Iba z dôvodu, že si chceli ochrániť
svoj majetok, aby sa im neničila fasáda na rodinnom dome, chceli si prihradiť tri metre, aby tento svoj
majetok ochránili. Tiež nie je pravda, že navrhovateľ nad týmto pozemkom vlastní pozemok. V tomto
pozemku, o ktorom navrhovateľ hovoril, vlastní iba podiel. Nie je pravda ani to, čo tvrdí navrhovateľ,
že tento pozemok užíval, pretože ona navrhovateľa videla na tomto spornom pozemku prvýkrát v roku

2011.Naopak,onispornýpozemokkosia,parkujútamautá,hrajúsatamdeti.Malitamvysadenéovocné
stromy, ktoré navrhovateľ zničil. Daň z tohto sporného pozemku platili jej rodičia a odkedy tento pozemok
dali jej, pričom užíva to ona s manželom už 11 rokov, tak platí túto daň ona a na tomto spornom pozemku
si chceli postaviť garáž. Pokiaľ navrhovateľ hovoril, že jej otec nedovolil jej bratovi vodovodnú prípojku,
nedovolil mu to preto, že on chcel kopať po priekope, čo je pozemok správy ciest.

Odporkyňa ďalej uviedla, že považuje za veľmi nespravodlivé, keď niekto niečo zaplatí, aby potom to,
čo zaplatil, následne vrátil. Zaplatenie sumy 5000,- Kčs majú na papieri spísané, je tam podpis matky
navrhovateľa a tento podpis je rovnaký ako na kúpnej zmluve.

Vo vzťahu k otázke právneho zástupcu navrhovateľa, či má vedomosť o tom, že zmluvy majú byť
písomné a nestačí iba ústne potvrdenie, odporkyňa uviedla, že toto bola chyba rodičov, keď matka
navrhovateľa prišla za nimi, aby jej pomohli, hneď sa spísalo toto potvrdenie, peniaze sa jej dali, ale
už sa to nestihlo vysporiadať. Papier je, peniaze sú zaplatené, avšak či sa to tak dalo v tých rokoch,
nevie. Vo vzťahu k ďalšej otázke právneho zástupcu navrhovateľa, aby sa vyjadrila, na základe akého

povolenia robili úpravy na pozemku, teda osadili tam betónovú skruž, chceli postaviť garáž, zriadili
prechod, odporkyňa uviedla, že toto robili na základe povolenia obvodného úradu a správy ciest. Mali
list vlastníctva a tieto úpravy chceli urobiť kvôli ľuďom. Chceli si postaviť malú garáž a aby ľudia mali
prechod, tak tam na vlastné náklady osadili betónovú skruž, aby mali kadiaľ prechádzať.

Odporkyňa tiež uviedla, že celý pozemok bol predávaný od hranice po hranicu, to znamená, že od
strany od Č. je ešte nejakých vyše 300 m2, ktoré tam tak isto ešte rodičia nevlastnia, pretože rodičia
už boli z toho zúfalí. Chceli už žiť kľudný život, pričom navrhovateľ od nich neustále chcel peniaze,
neustále hovoril, že je všetko jeho, že oni nič nevlastnia, že on im nič nedá a chcel od nich, aby vymenili
spodnú parcelu za vrchnú parcelu, za tú, kde je cesta. Príde jej to však zvláštne, neľudské, že zaplatia

aj za spodnú parcelu, aj za vrchnú parcelu a teraz ich majú zamieňať. Nevie si ani predstaviť, ako by
mohla zamieňať niečo, keď kúpi pozemok a časť má zamieňať za časť, ktorú už vlastní alebo ktorú by
mala vlastniť. Ďalej uviedla, že ona nehovorí, že chce ona zameniť, avšak v súdnych spisoch videla
požiadavku navrhovateľa, že takýto návrh tam bol, že sa mali údajne dohodnúť, že sa tieto dva pozemkyzamenia. Vedľa domu je ešte jedna parcela, ktorá tak isto nie je ich a navrhovateľ mal prehlásiť, že ju
vymení za tú, o ktorú je teraz spor. K dohode však nikdy nedošlo a ani nemalo dôvod dôjsť.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich vyjadreniach uviedol, že priložené súdne spisy v jednotlivých
častiach potvrdzujú, že navrhovateľ je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Má zato, že právni
predchodcovia navrhovateľa, teda jeho rodičia, napadli zmluvu s Československým štátom, a to jednak
čo do vlastníckeho práva a aj čo do práva osobného užívania. Všetky tieto právne prevody boli zrušené
a v ďalších súdnych sporoch právni predchodcovia navrhovateľa docielili vydanie spornej nehnuteľnosti,

avšak aj napriek týmto rozsudkom a týmto súdnym spisom, v ktorých bol v podstate v konečnom
dôsledku už samotný navrhovateľ úspešný, si právni predchodcovia odporkyne zapísali predmetnú
parcelu na list vlastníctva z nepochopiteľných dôvodov. Stalo sa tak iba na základe nejakého úradného
listu pracovníčky katastra pani X.. Ďalej právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ by právni
predchodcovia odporkyne nepreviedli danú nehnuteľnosť na odporkyňu, tak v predmetnom konaní boli
oboznámené rozhodnutia res iudicata, to znamená, že súdy už niekoľkokrát judikovali, že vlastnícke

právo patrí navrhovateľovi. Tiež právny zástupca navrhovateľa poukázal na znalecký posudok Z.. J. X.,
ktorý vo svojich znaleckých posudkoch uviedol, že parcela R. XXXXX bola reálne rozdelená. Má zato, že
týmito listinnými dôkazmi preukazujú reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely XXXXX a titul nadobudnutia
je rozsudok Okresného súdu Čadca 7C 1071/84, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že odporcovia,
resp. právni predchodcovia odporkyne sú povinní navrhovateľovi spornú parcelu vydať a iba subsidiárne

poukazuje na dedičské rozhodnutia, ktorými poukazuje na to, že právnym nástupcom po pôvodných
vlastníkochboljedinesamotnýnavrhovateľ,ktorýponichdedil,čojepodpornýdôkaz,ženiktoinýsporné
nehnuteľnosti, pokiaľ by aj neboli prededené, by nededil, jedine navrhovateľ.

Právnyzástupcanavrhovateľatiežuviedol,žeeštepredsamotnýmsúdnymkonanímsapokúšalizapísať

navrhovateľa na list vlastníctva, avšak zo správy katastra im bolo oznámené, že pokiaľ došlo k prevodu
vlastníckeho práva na odporkyňu z jej právnych predchodcov, už to možné nie je, pretože sa uskutočnila
ďalšia právna zmena. Pokiaľ by teda nebolo došlo k tomuto prevodu, tak dávno by bol navrhovateľ
zapísanýnalistevlastníctvaanebolobypotrebnétohtosúdnehosporu.Tým,žeodporkyňaodkúpilatieto
nehnuteľnosti, spôsobila, že je žalovaná a že sa táto vec pred súdom prejednáva. Ďalej právny zástupca

navrhovateľa uviedol, že všetky zmluvy, ktoré prebehli medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a
Československým štátom, resp. právnymi predchodcami odporkyne, boli súdmi zrušené. Suma 10 000,-
Kčs bola vyplatená za 763 m2 a na základe skutočne neplatných zmlúv. Avšak predmetom tohto konania
je iba jedna parcela, pričom v tomto konaní nie je žalovaná parcela, ktorá sa nachádza pod rodinným
domom odporkyne a jej manžela.

Vo vzťahu k prekážke res iudicata právny zástupca navrhovateľa uviedol, že má zato, že v tomto konaní
prekážka res iudicata neexistuje, pretože sú tu iní účastníci konania, ako boli v konaní vedenom pred
Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 7C 1071/84. K prekážke res iudicata sa vyjadril aj Okresný súd
Čadca v uznesení, sp. zn. 10C 192/2011 zo dňa 7.10.2013 a rovnako aj Krajský súd v Žiline v uznesení,

sp. zn. 6Co 473/2014 zo dňa 24.7.2014. Dokonca v tomto uznesení krajský súd pomerne podrobne na
strane 6, 7 a 8 rozoberá predmetnú námietku právneho zástupcu odporkyne a s touto sa vysporiadava
tak, že pokiaľ nie je totožnosť účastníkov a totožnosť veci, tak má zato, že sa nejedná o rozhodnutie
res iudicata.

Právny zástupca odporkyne poukázal na ustanovenie § 159 ods. 3 OSP upravujúce prekážku
právoplatného rozhodnutia vo veci. Uviedol, že navrhovateľ sa v tejto veci odvoláva na skutkový stav
podľa právoplatného rozsudku súdu v konaní pod sp. zn. 7C 1071/84, ktorým súd rozhodol o tom,
že pôvodní odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní vydať navrhovateľovi parcelu, ktorá je predmetom
tohto konania. Nazdáva sa preto, že ak už bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti vydať tú istú

nehnuteľnosť, nie je možné opätovne konať o určení vlastníctva navrhovateľa k tomu istému pozemku
z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keďže žaloba o plnenie konzumuje žalobu o určenie
vlastníckeho práva, keď v predchádzajúcej veci o plnenie bol súdom právne posúdený ten istý skutkový
stav, o ktorý sa opiera navrhovateľ aj v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva a prejudiciálne bola
otázka vlastníckeho práva vyriešená.

Ďalej právny zástupca odporkyne uviedol, že súdne rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva je vždy
podkladom pre zápis vlastníckeho práva u príslušného katastra. Ak teda nedošlo na základe rozsudkovsúdom oboznámených k zápisu navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov na list vlastníctva, z
toho dôvodu sa javí, že tieto rozsudky sú nulitné a súd na ne prihliadať nemôže.

Zároveň právny zástupca odporkyne poukázal na to, že navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo
titulom vydržania a zároveň ako titul nadobudnutia poukazuje na dedičské rozhodnutia po svojich
právnychpredchodcoch.Pokiaľvšakonštudovaltietodedičskérozhodnutia,unavrhovateľaniejetakýto
titul nadobudnutia, t.j. dedičské rozhodnutie, pretože predmetom dedičského konania nebola či už P. R.
XXXX/XX, resp. XXXX/XX, ale iba časť pozemnoknižnej parcely XXXXX. V tomto konaní je povinnosťou

navrhovateľa preukázať reálnu deľbu medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a reálne užívanie tejto
nehnuteľnosti. Od roku 1975, kedy právni predchodcovia navrhovateľa odpredali Československému
štátu aj spornú nehnuteľnosť, túto vždy užívali právni predchodcovia odporcu, resp. v súčasnej dobe
odporkyňa. Z tohto dôvodu je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že skutočne parcelu užíval a získal
vlastnícke právo titulom vydržania. Pokiaľ navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo na základe
rozsudku 7C 1071/84 a tento rozsudok by bol spôsobilý na zápis vlastníckeho práva do správy

katastra, potom by bol spor absolútne zbytočný. Navrhovateľ mal predložiť rozsudok 7C 1071/84
na zápis vlastníckeho práva na správu katastra, a tým by došlo k zmene vlastníckych vzťahov na
citovanom liste vlastníctva. Súčasne právny zástupca odporkyne poukázal aj na rozsudok 4C 830/1980,
ktorým bolo určené, že zmluva uzatvorená medzi H. F. a Československým štátom je neplatná a
poukázal na tú skutočnosť, že bola neplatná z dôvodu neurčitosti. V tom čase údajný vlastník H. F.

nešpecifikoval presný predmet svojho vlastníctva a z tohto dôvodu bola zmluva zrušená, lebo H. F.
predával niečo, čoho nebol vlastníkom. Tiež právny zástupca odporkyne poukázal na odôvodnenie
rozsudku 7C 921/1983, konkrétne na stranu 4, kde sa výslovne uvádza, keďže kúpna zmluva medzi H. F.
akoodpredávateľomaČeskoslovenskýmštátomzodňa10.12.bolaneplatná,vlastníkomtohtopozemku
zostávajú pôvodní vlastníci, teda neostáva F., ale ostávajú pôvodní pozemnoknižní vlastníci, pretože

skutočne nebola preukázaná deľba. A pokiaľ aj právni predchodcovia navrhovateľa predávali časť
pozemnoknižnej nehnuteľnosti právnym predchodcom odporcu, práve z tohto dôvodu bola táto zmluva
neplatná, pretože právni predchodcovia navrhovateľa odpredávali niečo, čo nevlastnili a z tohto dôvodu
si nemôže odvodzovať svoje vlastnícke právo navrhovateľa na základe tohto citovaného rozsudku.

Tiež právny zástupca odporkyne uviedol, že v roku 1975 nebolo možné odkúpiť nehnuteľnosti priamo
do svojho osobného vlastníctva. Z tohto titulu sa najskôr odpredávalo Československému štátu, ktorý
zriaďoval právo osobného užívania jednotlivým občanom s tým, že táto výmera bola limitovaná na
800 m2. Predmetom kúpnopredajnej zmluvy a dohodou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
právnymi predchodcami odporkyne bolo v prírode vyznačené, odkiaľ - pokiaľ im predávajú, teda nie

je možné poukazovať na neplatnú zmluvu. Navrhovateľ poukazuje na neplatnú zmluvu, ale výmeru z
tejto neplatnej zmluvy považuje za záväznú. Tiež právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že pri
nadobudnutí vlastníctva vydržaním, titul nemusí byť platný, ale skúmajú sa okolnosti svedčiace dobrú
vieru vydržaním.

Podľa oznámenia Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor zo dňa 28.10.2013 sa rozsudok
Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C 1071/84 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 9Co
349/85 na citovanom liste vlastníctva č. XXX nenachádzajú.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi H. F. ako odpredávateľom a Československým štátom, J. Q.

T. T. N., uzatvorenej dňa 10.12.1973 vyplynulo, že predávajúci odpredáva večite a neodvolateľne
Československému štátu nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX, XXX, XXX G. XXX,
číslo pozemnoknižnej parcely XXXXX, ktorá je totožná s parcelou P. XXXX/XX o výmere 763 m2.

Žiadosťou, Č. XXX/XX-J. zo dňa 30.10.1974 Okresný národný výbor v Č., odbor finančný žiadal

Stredisko geodézie Č. o prevedenie zápisu vlastníckeho práva Československého štátu na pozemok
zapísaný v katastri N. v EN na parcele XXXX/XX o výmere 763 m2, ktorý je vlastníctvom
Československého štátu v správe J. N. podľa priloženej kúpnej zmluvy.

Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 6.1.1975 vyplynulo, že Miestny národný

výbor v N. zriadil pôvodným odporcom v rade 1/ a 2/ právo osobného užívania pozemku č. P. XXXX/XX
vo výmere 763 m2 pod výstavbu rodinného domu, ktorí toto právo prijali. Právo osobného užívania sa
zriadilo za úhradu 4578,- Kčs. Z predmetnej dohody ďalej vyplynulo, že právo osobného užívania tohtopozemku vznikne registráciou na Štátnom notárstve v Č. a na základe predmetnej dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku sa vykoná zápis v evidencii nehnuteľností Stredisko geodézie v Č..

Podľa záznamu zo dňa 30.3.2001 spísaného Z.. X. za účasti pôvodných odporcov v rade 1/ a 2/, ktorý
bol súdu predložený Okresným úradom Č., katastrálny odbor, bola priznaná parcela X. XXXXX na list
vlastníctva XXX kat. úz. N., na parcelu X. XXXXX poznámka nevydávať, na parcelu X. XXXXX zrušiť
vlastníctvo a nechať užívanie na P. XXX na R. R. G. G..

Žiadosťou o zápis parcely na list vlastníctva zo dňa 27.5.2008 pôvodní odporcovia v rade 1/ a 2/ žiadali
Katastrálny úrad Žilina, Správa katastra Č. o zápis parcely X. XXXXX/X podľa geometrického plánu XX/
XXXX na list vlastníctva. Pred posledným mapovaním parcela mala číslo P. XXXX/XX a bola na liste
vlastníctva XXX.

Podľa protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. C.-XXX/XXXX-Y. bola dňa 1.12.2011

vykonaná oprava vo vzťahu k parcele O. XXXXX/X - záhrada o výmere 319 m2 tak, že nový údaj k tejto
parcelejeúdajovlastníctve,atopôvodnýchodporcovvrade1/a2/.Akodôvodopravyjepodľaprotokolu
o oprave chyby v katastrálnom operáte uvedené, že pri posudzovaní návrhu o potvrdenie nadobudnutia
vlastníctva k pozemku vydržaním pôvodných odporcov v rade 1/ a 2/ na parcelu O. XXXXX/X bolo
zistené, že na liste vlastníctva č. XXX u parcely O. XXXXX/X je evidovaný kód 7 - po mapovaní

nevydávať. Pôvodná parcela P. XXXX/XX bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XX-XX - TTP o
výmere 763 m2 a zapísaná kúpnou zmluvou č. A. XXX/XX do vlastníctva Československému štátu - J.
N.. Následne uvedenú EN parcelu dohodou o osobnom užívaní č. N. Z. X/XX pridelil Československý
štát - J. N. pôvodným odporcom v rade 1/ a 2/. V roku 2008 bol vyhotovený geometrický plán č. XX/XXXX
na určenie vlastníckych vzťahov, kde v grafickej časti spracovateľ v stave právnom identifikoval O. R.

XXXXX/X totožnú s P. R. XXXX/XX. Podľa grafických podkladov, a to geometrického plánu č. XXX-XX-
XX, geometrického plánu č. XX/XXXX a situačného snímku na O. R. XXXXX/X,X, XXXXX/X,X je treba
priznať O. R. XXXXX/X na list vlastníctva č. XXX.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. N. je zapísané vlastnícke právo k parcele XXXXX/X -

záhrady o výmere 319 m2 odporkyni G. X..

Podľa potvrdenia K. N. o užívaní pozemku zo dňa 16.10.2013 platiteľom dane z nehnuteľnosti parcely
O. XXXXX/X o výmere 319 m2 od roku 2013 je odporkyňa, v minulosti túto parcelu užívali a platili daň
z nehnuteľností G. R. G. P. R..

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9D 302/2004, v ktorom je pripojený pôvodný
spis Okresného súdu Čadca D 119/74 po zomrelom H. F., M. XX.X.XXXX, sa na základe rozhodnutia,
č. k. D 119/74-7 zo dňa 18.4.1974 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
13Co 537/74 zo dňa 26.9.1974 stala preberateľkou dedičstva po zomrelom H. F. jeho manželka A. F., Q..

XX.XX.XXXX, ktorá titulom dedenia po zomrelom H. F. nadobudla aj vlastnícke práva k pozemnoknižnej
parcele číslo XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXX.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. D 16/75 preberateľom dedičstva po zomrelej
A. F., zomrelej XX.XX.XXXX sa stal navrhovateľ P. F., ktorý titulom dedenia po zomrelej A. F. nadobudol

vlastnícke práva k pozemnoknižnej parcele číslo XXXXX, zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo XXX.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 4C 830/1980 mal súd zistené, že v uvedenom
konaní sa navrhovatelia P. F., Q.. X.X.XXXX a H. R., Q.. XX.X.XXXX domáhali voči odporcom
Československému štátu, zastúpenému J. N., G. R. G. F. R. vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy

uzatvorenej medzi Československým štátom v zastúpení J. N. a H. F., ktorá bola schválená Okresným
národným výborom v Čadci 18.12.1974. V konaní bol súdnym znalcom Z.. J. X.Á. vyhotovený znalecký
posudok, v ktorom súdny znalec konštatoval, že parcela číslo XXXX/XX sa nachádza na hornej strane
pôvodnej parcele navrhovateľa v 1 rade číslo XXXX/XX, parcela číslo XXXX/XX označovaná ako dolná
časť pôvodnej parcele číslo XXXX/XX ostala vo vlastníctve navrhovateľa v 1/ rade. Z posudku ďalej

vyplynulo, že parcele evidencie nehnuteľností číslo XXXX/XX G. XXXX/XX sú časťou pozemnoknižnej
parcely číslo XXXXX, ktorá je zapísaná v pozemnoknižných vložkách číslo XXX, XXX, XXX, XXX G.
XXX. Porovnaním zákresu pozemkovej mapy s pozemnoknižnou, ako i skutočného stavu zisteného pri
obhliadke je zrejmé, že pozemnoknižná parcela číslo XXXXX je v prírode už dávno reálne rozdelená.Navrhovateľ v prvom rade, resp. jeho právny predchodca z pozemnoknižnej parcely vlastnil a užíval
časť označenú v pláne bodmi A B C D E F A - parcela číslo XXXX/XX a časť označenú bodmi B C J I
B - parcela číslo XXXX/XX o celkovej výmere 1161 m2.

Rozsudkom, č. k. 4C 830/1980-53 zo dňa 15.7.1981 súd určil, že zmluva uzatvorená medzi H. F. a
Československým štátom, zastúpeným J. Q. T. N. zo dňa 10.12.1973 je neplatná a návrh na vydanie
parcely P. XXXX/XX o výmere 763 m2 v N. oproti vráteniu kúpnej ceny súd zamietol. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynul skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca navrhovateľa v rade 1/ H. F. bol

výlučným vlastníkom časti pozemnoknižnej parcely XXXXX, kat. úz. N. o výmere 1161 m2 - P. XXXX/XX,
ktorú v takomto stave dlhodobo užíval. Z odôvodnenia citovaného rozsudku ďalej vyplynulo, že podľa
znaleckého posudku Z.. J. X. geometrický plán, ktorým bola vytvorená parcela P. XXXX/XX, ktorá bola
predmetom tejto zmluvy, bol vyhotovený dňa 14.2.1974. Zvyšok parcely P. XXXX/XX bol označený ako
P. XXXX/XX vo výmere 398 m2 a ponechaný vo vlastníctve odpredávateľa. V konaní vypočutí svedkovia
Z. F., U. Q., T. F., T. Č., G. F., G. Q., G. M. G. H. F., ktorí bývali v susedstve odpredávateľa H. F.,

zhodne tvrdili, že tento sa pred nimi vyjadril, že odpredáva časť svojej parcely P. XXXX/XX tak, aby
horná časť zostala pre neho, pretože tadiaľ prechádza ku svojim poľnohospodárskym parcelám. Pod
hornou časťou účastníci, svedkovia označili časť susediacu s H. R. v mieste, kde majú odporcovia v
rade 2/ a 3/ (v danom súdnom konaní pôvodní odporcovia v rade 1/ a 2/) svoju záhradu. Svedok G. Q.
dokonca uviedol, že pri príležitosti uzatvárania predmetnej zmluvy bola predvolaná aj jeho matka, ktorá

sa mala vyjadriť, že ako ideálna spoluvlastníčka si nečiní žiadne nároky do spornej časti predmetnej
parcely, ktorú H. F. odpredával. Svedok A. R., pracovník J. T. N., uviedol, že odpredávateľ H. F. hodlal
odpredať časť svojej parcele do výmery 800 m2, ale podľa jeho názoru nemal predstavu o tom, ktorú
časť parcele to bude v prírode predstavovať. Svedok P. R. uviedol, že on sám požiadal odpredávateľa,
aby za účelom zriadenia práva osobného užívania pre jeho syna odpredal Československému štátu časť

svojej parcely, pričom mala to byť horná časť, ktorá sa javila vhodnejšia pre stavbu rodinného domu.
Súd mal preukázané, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nebola vytvorená parcela P. XXXX/
XX, ktorá mala byť jej predmetom, čiže predmet zmluvy bol neurčitý. Navyše bolo preukázané, že vôľa
odpredávateľa, ktorú prejavoval pred viacerými susedmi, známymi a prítomnými, smerovala k odpredaju
inej časti jeho parcely. Táto zmluva je preto podľa názoru súdu neplatná. Návrh na vydanie parcely, ktorá

bola predmetom takejto neplatnej zmluvy, však súd zamietol na tom základe, že k tejto bolo zriadené
právo osobného užívania pozemku pre odporcov v rade 2/ a 3/ (v danom súdnom konaní 10C 192/2011
pôvodných odporcov v rade 1/ a 2/), ktoré mohlo zaniknúť iba niektorým zo spôsobov uvedených v
Občianskom zákonníku, prípadne mohlo byť odňaté v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Zo spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 7C 921/1983 mal súd zistené, že v citovanom konaní Okresný
súd Čadca rozsudkom, č. k. 7C 921/83-13 zo dňa 27.12.1983 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici, č. k. 9Co 154/84-22 zo dňa 30.5.1984 rozhodol o tom, že dohoda o zriadení práva
osobného užívania pozemku uzavretá medzi J. Q.Á. T. N. a G. R. a manželkou P. R. zo dňa 6.1.1975
registrovaná na Štátnom notárstve v Č. pod N. Z. X/XX na parcelu P. XXXX/XX o výmere 763 m2,

katastrálneúzemieN.jeneplatná.Zodôvodneniarozsudkusúduprvéhostupňavyplynulo,žepredmetná
dohoda celým svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, a preto právny úkon, teda dohoda medzi J. N.
a odporcami je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho
súdu vyplynulo, že aj krajský súd vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu
Čadca, sp. zn. 4 C 830/1980 zo dňa 15. 7. 1981, ktorým bolo vyslovené, že zmluva uzavretá medzi

bývalým vlastníkom pozemku H. F. a Československým štátom, zastúpeným J. N. dňa 10. 12. 1973 je
neplatná, teda z tejto právnej skutočnosti okresný súd potom správne vyvodil, že ďalšie nasledujúce
právne úkony viažúce sa a súvisiace s týmto rozsudkom sú neplatné a právne neúčinné, pretože keď je
základný úkon neplatný, tak sú neplatné aj úkony, ktoré nadväzujú potom na tento neplatný právny úkon.
Okresný súd správne po právnej stránke rozhodol, keď dohodu o zriadení práva osobného užívania

pozemku uznal za neplatnú.

Zo spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 7C 1071/84 mal súd zistené, že v predmetnom konaní sa
navrhovateľ P. F. domáhal voči odporcom G. R. G. F. R. (v danom súdnom konaní vedenom pod spisovou
značkou10C192/2011vprocesnompostavenípôvodnýchodporcovvrade1/a2/)ochranyvlastníckeho

práva a vydania veci, a to nezastavanej časti pozemku parcely P. XXXX/XX. Zo spisu ďalej vyplynulo, že
v uvedenom súdnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok súdnym znalcom Z.. J. X., ktorý v tomto
posudku uviedol, že predmetom sporu sú parcely evidencie nehnuteľností, a to číslo XXXX/XX - lúka
o výmere 398 m2, užívateľ P. F., evidenčné číslo XXXX a číslo XXXX/XX - lúka a zastavaná plocha ovýmere 763 m2, užívateľ a vlastník G. R. G. F. R., evidenčné číslo XXXX a list vlastníctva číslo XXX. Z
posudku ďalej vyplynulo, že parcele číslo XXXX/XX odpovedá parcela číslo XXXXX - lúka o výmere 395
m2 a parcele číslo XXXX/XX odpovedajú parcele číslo XXXXX - dom číslo XXXX, dvor o výmere 396

m2 a číslo XXXXX - záhrada o výmere 403 m2. Pri parcelách číslo XXXXX G. XXXXX (XXXX/XX) zatiaľ
nebola vyznačená zmena v zmysle rozsudkov číslo 4 C 830/80 a 7 C 921/83. Do geometrických plánov
však už znalec uvádza, že parcely sú vytvorené z pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX zapísanej v
pozemnoknižných vložkách XXX, XXX, XXX G. XXX. Zároveň súdny znalec v zmysle zadanej znaleckej
úlohy vyhotovil dva geometrické plány na dve alternatívy riešenia sporu účastníkov. Podľa alternatívy

I majetková hranica prechádza 2 m poza dom odporcov. Potom plocha označená bodmi A, B, C, D, D
´, A odpovedá parcelám číslo XXXXX - lúka o výmere 395 m2, číslo XXXXX - zastavaná plocha dom
číslo súpisné XXXX o výmere 395 m2 a číslo XXXXX/X - záhrada o výmere 118 m2. Tieto parcely
podľa znaleckého posudku by boli pridelené odporcom. Plocha označená bodmi D, D´, F, E, D odpovedá
parcele číslo XXXXX/X - záhrada o výmere 286 m2, ktorá by mala zostať vo vlastníctve navrhovateľa.
Podľa alternatívy II majetková hranica prechádza 0,5m poza dom odporcov. Plocha označená bodmi

A, B, D, D, D´, A odpovedá parcelám číslo XXXXX - lúka o výmere 395 m2, číslo XXXXX - zastavaná
plocha, dom číslo XXXX o výmere 391 m2, číslo XXXXX/X - záhrada o výmere 84 m2, ktoré zostávajú
odporcom a plocha označená bodmi D, D´, E, F, D odpovedá parcele číslo XXXXX/X - záhrada o výmere
324 m2, ktorá by mala zostať vo vlastníctve navrhovateľa.

Okresný súd Čadca rozsudkom, č. k. 7 C 1071/1984-34 zo dňa 28. 5. 1985 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 9Co 349/85-47 zo dňa 18.9.1985 uložil odporcom povinnosť
vydať navrhovateľovi parcelu P. XXXXX/X, katastrálne územie N.Á. o výmere 324 m2 vytvorenú
geometrickým plánom Z.. J. X. a označenú na geometrickom pláne písmenami D´, D, E, F, D´. Z
odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že parcela P. Č. XXXXX/X o výmere 324 m2,vytvorená geometrickým

plánom znalca Z.. X. je vo vlastníctve navrhovateľa, preto súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že v konaní bolo nesporne
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo da 13. 7. 1981 pod sp. zn. 4 C 30/80 bola
zmluva medzi H. F. a Československým štátom zastúpeným J. N. zo dňa 10. 12. 1973 vyhlásená
za neplatnú. Rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 27. 12. 1983 pod č. 7 C 921/83 bola

dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku uzatvorená medzi J. N. a odporcami vyhlásená
za neplatnú s tým, že vlastníkom predmetných nehnuteľností zostávajú pôvodní vlastníci. Podľa
rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci D 16/75 navrhovateľ sa stal dedičom po zomrelom H. F..
Z uvedeného je teda jednoznačne preukázané, že vlastníkom predmetnej parcely je navrhovateľ.
Keďže odporcovia neprávom zadržujú predmetnú parcelu, ktorej výlučným vlastníkom je navrhovateľ,

dôvodne podal navrhovateľ návrh na vydanie nehnuteľnosti. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia
odvolaciehosúdutiežvyplynulo,žeodporcoviaodprávoplatnostirozsudkov,ktorýmibolarušenádohoda
o zriadení práva osobného užívania, že vlastníkom predmetnej parcely sa stávajú pôvodní vlastníci,
teda navrhovateľ.

Podľa § 132 ods. 1Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Základným predpokladom procesnej prípustnosti určovacej žaloby je preukázanie existencie

naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je spravidla daný tam, kde bez určovacieho
výroku súdu by právne postavenie navrhovateľa zostalo neisté, resp. by bolo právo navrhovateľa
ohrozené. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medziskutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva daný vždy.

Súd skúmal u navrhovateľa existenciu naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení a
dospel k záveru, že naliehavý právny záujem u navrhovateľa na ním požadovanom určení je daný.
Určením, či sporná parcela X. Č. XXXXX/X - záhrady o výmere 319 m2, zapísaná na liste vlastníctva
číslo XXX, katastrálne územie N. patrí, resp. nepatrí do vlastníctva navrhovateľa, bude s konečnou
platnosťou odstránená právna neistota na strane navrhovateľa vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Zároveň

bez určujúceho výroku súdu nie je možné ani dosiahnuť zhodu medzi stavom skutočným a stavom
zapísaným v katastri nehnuteľností. Z uvedených dôvodov je preto naliehavý právny záujem na strane
navrhovateľa na ním požadovanom určení podľa názoru súdu daný.

Ďalším predpokladom určovacej žaloby je správne označenie okruhu účastníkov konania. Na základe
predloženého výpisu z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie N. súd konštatuje, že navrhovateľ

správne označil účastníka konania na strane odporcu, keď ako odporcu označil súčasnú odporkyňu G.
X., ktorá je na citovanom liste vlastníctva zapísaná ako výlučná vlastníčka spornej parcely X. Č. XXXXX/
X - záhrady o výmere 319 m2.

Keďže naliehavý právny záujem na navrhovateľom požadovanom určení jeho vlastníckeho práva k

spornej parcele X. Č. XXXXX/X je podľa názoru súdu daný, ako aj bol navrhovateľom riadne ustálený
okruh účastníkov konania, súd sa ďalej navrhovateľom uplatneným nárokom zaoberal z vecnej stránky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že sporná parcela X. Č. XXXXX/X - záhrady o výmere
319 m2, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie N. je totožná s parcelou P. R. W.

Č. XXXX/XX. Uvedený záver mal súd preukázaný správou Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor
zo dňa 12. 3. 2015, podľa ktorej správy je parcela X. Č. XXXXX/X stotožnená s parcelou P. R. W. Č.
XXXX/XX. Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním, a to znaleckým posudkom súdneho znalca Z.. J. X.
vyhotoveného v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 4 C 830/1980
preukázané,žeparcelaregistraevidencienehnuteľnostíčísloXXXXX/XXjevytvorenázpozemnoknižnej

parcely číslo XXXXX, zapísanej v pozemnoknižných vložkách číslo XXX, XXX, XXX G. XXX, pričom táto
parcela sa nachádza na hornej strane pôvodnej parcely navrhovateľa číslo XXXX/XX, ako aj mal ďalším
znaleckým posudkom Z.. J. X. vyhotoveným v konaní vedenom pod spisovou značkou 7 C 1071/1984
preukázané, že parcele evidencie nehnuteľností číslo XXXX/XX odpovedajú podľa nového mapového
a písomného operátu po technickohospodárskom mapovaní parcely číslo XXXXX - dom číslo súpisné

XXXX a dvor o výmere 396 m2 a číslo XXXXX - záhrada o výmere 403 m2. Zároveň podľa alternatívy II
znaleckého posudku vyhotoveného súdnym znalcom Z.. J. X. v konaní 7 C 1071/1984 boli z parcely číslo
XXXXX vytvorené parcely XXXXX/X - záhrada o výmere 324 m2 a parcela číslo XXXXX/X - záhrada
o výmere 84 m2.

Na základe uvedených dôkazov - správy Okresného úradu Č., katastrálny odbor a znaleckých posudkov
Z.. J. X. vyhotovených v konaní vedenom pod spisovou značkou 4 C 830/1980 a 7 C 1071/1984 súd
konštatuje, že sporná parcela X. Č. XXXXX/X je totožná s parcelou registra P. R. W. Č. XXXX/XX
vytvorenou z pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, zapísanej v pozemnoknižných vložkách číslo XXX,
XXX, XXX G. XXX, a tým je totožná aj s časťou pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, ako aj je totožná

s parcelami evidencie nehnuteľností po technickohospodárskom meraní číslo XXXXX G. XXXXX a ďalej
na základe vytvorenej alternatívy II posudku v konaní vedenom pod spisovou značkou 7 C 1071/1984
s parcelami P. Č. XXXXX, XXXXX/X G. XXXXX/X.

V konaní mal súd ďalej pripojenými spismi Okresného súdu Čadca, sp. zn. 4 C 830/1980, 7 C 921/1983

a 7 C 1071/1984 preukázané, že Okresný súd Čadca rozsudkom, č. k. 4 C 830/1980-53 zo dňa
15. 7. 1981 určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi H. F. (právnym predchodcom navrhovateľa) a
Československým štátom, zastúpeným J. N. zo dňa 10. 12. 1973 je neplatná z dôvodu neurčitosti
jej predmetu, nakoľko parcela EN číslo XXXX/XX nebola ešte čase uzatvorenia zmluvy vytvorená.
Rozsudkom, č. k. 7 C 921/1983-13 zo dňa 27. 12. 1983 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č. k. 9 Co 154/1984-322 zo dňa 30. 5. 1984 bola vyslovená neplatnosť dohody o zriadení práva
osobného užívania pozemku uzatvorenej medzi J. N. a G. R. G. P. R. zo dňa 6. 1. 1975, registrovanej
na Štátnom notárstve v Č. pod RI 2/75 na parcelu P. Č. XXXX/XX o výmere 763m2, nakoľko padlo samo
zriadenie práva osobného užívania národným výborom, ktoré rozhodnutie bolo podmienkou platnostidohody medzi MNV a občanom. Rozsudkom, č. k. 7 C 1071/1984-34 zo dňa 28. 5. 1985 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 9 Co 349/1985-47 zo dňa 18. 9. 1985 bola odporcom
v rade 1/ a 2/ G. R. G. F. R. (v danom súdnom konaní v procesnom postavení pôvodných odporcov

v rade 1/ a 2/) uložená povinnosť vydať navrhovateľovi P. F. parcelu číslo EN 12015/1, katastrálne
územie N. o výmere 324 m2, vytvorenú geometrickým plánom súdneho znalca Z.. J. X. a označenú na
geometrickom pláne znalca písmenami D´, D, E, F, D´, nakoľko po určení neplatnosti zmluvy uzatvorenej
medzi H. F. a Československým štátom zo dňa 10. 12. 1973 a určení neplatnosti dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku uzatvorenej medzi J. N. a odporcami G. R. G. F. R., vlastníkom

pozemku zostali pôvodní vlastníci a keďže podľa spisu 4 C 830/1980 právny predchodca navrhovateľa
H. F. bol výlučným vlastníkom časti pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, katastrálne územie N. o
výmere 1161 m2, ktorá je totožná s parcelou evidovanou v P. Č. XXXX/XX a túto parcelu v takomto stave
dlhodobo užíval, pričom zo znaleckého posudku súdneho znalca Z.. X. vyplýva, že parcela XXXXX je
totožná s parcelami P. XXXXX, XXXXX, XXXXX/X G. XXXXX/X, sú tieto parcely vzhľadom na vyslovenie
neplatnosti kúpnej zmluvy vo vlastníctve navrhovateľa, lebo podľa rozhodnutia Štátneho notárstva D

16/75 bol dedičom po zomrelom H. F.. Z týchto dôvodov preto, keďže parcela P. XXXXX/X o výmere
324 m2 vytvorená geometrickým plánom znalca Z.. X. je vo vlastníctve navrhovateľa, súd rozhodol o jej
vydaní navrhovateľovi. Rovnako tak z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, č. k. 9 Co 349/1985-47
zo dňa 18. 9. 1985 vyplynulo, že odporcovia neprávom zadržujú predmetnú parcelu, ktorej výlučným
vlastníkom je navrhovateľ, dôvodne preto navrhovateľ podal žalobu o vydanie nehnuteľnosti.

Na základe vyššie uvedeného stotožnenia predmetu sporu s parcelou registra P. R. W. Č. XXXX/XX,
pozemnoknižnou parcelou číslo XXXXX, parcelami evidencie nehnuteľností po technickohospodárskom
meraní číslo XXXXX G. XXXXX a parcelami číslo XXXXX, XXXXX/X G. XXXXX/X podľa alternatívy II
znaleckého posudku súdneho znalca Z.. J. X. vyhotovenej v konaní 7 C 1071/1984 súd konštatuje, že

vzťahy navrhovateľa a právnych predchodcov odporkyne k spornej ploche boli riešené už v uvedených
súdnych rozhodnutiach.

Citovanýmirozhodnutiami-rozsudkomOkresnéhosúduČadca,č.k.4C8301980-53zodňa15.7.1981,
rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 7 C 921/1983-13 zo dňa 27. 12. 1983 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 9 Co 154/1984-22 zo dňa 30. 5. 1984 a rozsudkom Okresného
súdu Čadca, č. k. 7 C 1071/1984-34 zo dňa 28. 5. 1985 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici, č. k. 9 Co 349/1984-47 zo dňa 18. 9. 1985 sa súd v nadväznosti na § 156 ods. 4 O.
s. p. a § 135 O. s. p. cítil byť viazaný. Pokiaľ odporkyňa v rámci svojej obrany považovala predmetné
rozsudky tým, že nedošlo k ich zápisu do evidencie nehnuteľností, za nulitné, súd sa s touto obranou

odporkyne nestotožnil. Skutočnosť, že citované rozsudky neboli do evidencie nehnuteľností zapísané,
nemá podľa názoru súdu žiadny vplyv na ich právnu záväznosť. Právoplatnosť, a tým i záväznosť
súdneho rozhodnutia tým, že nedošlo k jeho vykonaniu (v tomto prípade k jeho zápisu evidencie
nehnuteľností), nie je podľa názoru súdu dotknutá. To, že neboli tieto rozhodnutia zapísané do evidencie
nehnuteľností ovplyvnilo iba ich vykonateľnosť, nakoľko v dôsledku toho, že sa spornej parcely dotkla

ďalšia právna zmena, už tieto rozhodnutia nemôžu nájsť svoje odzrkadlenie v evidencii nehnuteľností
ich zápisom do nej, neovplyvnilo však ich právnu záväznosť. Súd preto na uvedenú obranu odporkyne,
že citované súdne rozhodnutia v dôsledku toho, že neboli zapísané do evidencie nehnuteľností, možno
považovať za nulitné rozhodnutia, ďalej neprihliadal.

Súčasne tým, že v období po vyhlásení uvedených súdnych rozhodnutí došlo v katastri nehnuteľností
k ďalšej právnej zmene týkajúcej sa spornej nehnuteľnosti, keď došlo titulom darovacej zmluvy číslo T.
XXXX/XXXX zo dňa 13. 2. 2012 k zápisu odporkyne do katastra nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti
miesto pôvodných odporcov v rade 1/ a 2/, nepredstavujú citované súdne rozhodnutia prekážku res
iudicata pre dané súdne konanie. V dôsledku prevodu spornej nehnuteľnosti z pôvodných odporcov v

rade 1/ a 2/ na súčasnú odporkyňu G. X.Š. nie je daná ani totožnosť účastníkov konania, ani totožnosť
skutkového stavu medzi daným súdnym konaním a predchádzajúcimi konaniami. Z uvedených dôvodov
súd preto obranu odporkyne spočívajúcu vo vznesenej námietke prekážky res iudicata vyhodnotil ako
nedôvodnú.

Odporkyňa ďalej v rámci svojej obrany voči nároku uplatnenému v konaní navrhovateľom poukazovala
na povinnosť navrhovateľa preukázať reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX, reálne
užívanie tejto nehnuteľnosti, ak aj v rámci svojej obrany poukazovala na to, že predmetom dedičského
konania po právnych predchodcoch navrhovateľa nebola či už parcela P. XXXX/XX, resp. XXXX/XX,ale iba časť pozemnoknižnej parcely číslo XXXXX. Súd vo vzťahu k tejto obrane odporkyne odkazuje
na vyššie citované súdne rozhodnutia Okresného súdu Čadca a Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorými rozhodnutiami, ako už bolo uvedené, sa súd cítil byť viazaný a ktoré rozhodnutia sa uvedenými

otázkami zaoberali. Z uvedených rozhodnutí vyplynulo, že pozemnoknižná parcela číslo XXXXX bola
reálne rozdelená, právny predchodca navrhovateľa H. F. z tejto parcely vlastnil a užíval reálne vydelenú
časť o výmere 1161 m2 a túto nehnuteľnosť titulom dedenia získal navrhovateľ. Uvedeným záverom
vyplývajúcim z citovaných súdnych rozhodnutí bola vyvrátená aj obrana odporkyne spočívajúca v tom,
že zmluva uzatvorená medzi H. F., právnym predchodcom navrhovateľa a Československým štátom

bola zrušená z dôvodu, že údajný vlastník H. F. nešpecifikoval presný predmet svojho vlastníctva,
pretože predával niečo, čoho nebol vlastníkom. Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Čadca, č.
k. 4 C 830/1980-53 zo dňa 15. 7. 1981 zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a Československým štátom bola zrušená z dôvodu, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nebola
vytvorená parcela P. XXXX/XX, čiže predmet zmluvy bol neurčitý a zároveň vôľa odpredávateľa, ktorú
prejavoval pred viacerými susedmi, známymi a prítomnými smerovala k odpredaju inej časti jeho

parcely. Nikde z citovaného rozhodnutia nevyplýva, že by dôvodom pre vyslovenie neplatnosti uvedenej
zmluvy bolo to, že odpredávateľ odpredával niečo, čoho nebol vlastníkom. Neobstojí preto ani obrana
odporkyne, že zrušením zmluvy medzi H. F. ako odpredávateľom a Československým štátom zostávajú
vlastníkmi pozemku pôvodní vlastníci, teda neostáva F., nakoľko už Krajský súd v Banskej Bystrici vo
svojom rozsudku, č. k. 9 Co 349/1985-47 zo dňa 18. 9. 1985 konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu

Čadca, sp. zn. 4 C 830/1980 zo dňa 13. 7. 1981 bola zmluva medzi H. F. a Československým štátom
vyhlásená za neplatnú a rozsudkom, č. k. 7 C 921/1983 zo dňa 27. 12. 1983 bola vyhlásená za neplatnú
dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku s tým, že vlastníkom predmetných nehnuteľností
zostávajú pôvodní vlastníci, pričom podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci, D 16/75 navrhovateľ
sa stal dedičom po zomrelom H. F., z čoho je teda jednoznačne preukázané, že vlastníkom predmetnej

parcely je navrhovateľ.

Uvedené súdne rozhodnutia nesporne preukazujú vlastnícke právo navrhovateľa k spornej
nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľ získal titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch H. F. G. A.
F., keď právny predchodca navrhovateľa H. F. túto parcelu na základe reálnej deľby dlhodobo užíval a

vlastnil.

Zároveň,keďžesavšakodporkyňarovnakoakonavrhovateľcítilabyťvlastníčkouspornejparcelyX.Č.Y.
XXXXX/X - záhrady o výmere 319 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie N.,
súd skúmal vznik a existenciu jej vlastníckeho práva k tejto spornej parcele, pričom ako prvý skúmal titul,

hoc aj neplatný, na základe ktorého by odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia spornú parcelu získali
a ktorý titul by u odporkyne a jej právnych predchodcov vyvolával so zreteľom na všetky okolnosti dobrú
vieru, že im sporná parcela vlastnícky patrí. Takýto titul vyvolávajúci so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľnosť odporkyne a jej právnych predchodcov o tom, že im sporná parcela vlastnícky patrí,
súd u odporkyne a jej právnych predchodcov preukázaný nemal. Odporkyňa poukazovala v rámci svojej

obrany na to, že spornú parcelu odkúpili jej právni predchodcovia od matky navrhovateľa a tejto za túto
parcelu i zaplatili a o úhrade tejto sumy majú aj písomný doklad.

Matka navrhovateľa zomrela dňa XX. XX. XXXX, teda zomrela ešte pred súdnymi konaniami
uskutočnenými medzi navrhovateľom a právnymi predchodcami odporkyne. V uvedených súdnych

konaniach vedených pod spisovou značkou 4 C 830/1980, 7 C 921/1983 a 7 C 1071/1984 sa súd
uvedeným prevodom spornej nehnuteľnosti medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a právnymi
predchodcami odporkyne, ako aj zaplatením sumy 5 000,-- Kčs právnymi predchodcami odporkyne
matke navrhovateľa zaoberal. Tieto prevody, ako už bolo vyššie uvedené, boli súdom určené za
neplatné. Právni predchodcovia odporkyne boli účastníkmi týchto konaní. Vedeli preto o neplatnosti

týchto prevodov. Preto tieto prevody nemohli u nich vyvolávať objektívne (nielen subjektívne)
presvedčenie a dobromyseľnosť v tom, že im sporná parcela vlastnícky patrí. Naopak vedeli, že túto
spornú parcelu sú povinní vydať navrhovateľovi ako jej výlučnému vlastníkovi. Uvedený titul, na ktorý
odporkyňa vo svojej výpovedi a obrane poukazovala, a to kúpa a s ňou spojené zaplatenie kúpnej
ceny 5 000,-- Kčs matke navrhovateľa, preto nemohol vyvolať dobromyseľnosť právnych predchodcov

odporkyne o tom, že im táto sporná parcela vlastnícky patrí, keď boli súdnymi rozhodnutiami zaviazaní k
povinnosti túto parcelu navrhovateľovi vrátiť po tom, čo tieto prevody boli vyhlásené za neplatné. Tento
titul nemohol preto vyvolať účinky smerujúce k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov
odporkyne a následne i odporkyne k spornej nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd preto zamietoli návrh odporkyne na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov na okolnosti uzatvorenia kúpnych
zmlúv v roku 1975, nakoľko táto otázka, ako už bolo uvedené, bola už súdom v citovaných konaniach
4 C 830/1980, 7 C 921/1983 a 7 C 1071/1984 zodpovedaná. Uvedené navrhnuté dôkazy na výsluch

svedkov sú preto z hľadiska dôkaznej situácie bezpredmetné.

Súd nemal v konaní preukázaný ani iný, ďalší titul, na základe ktorého by boli právni predchodcovia
odporkyne nadobudli vlastnícke právo k spornej parcele od navrhovateľa a ktorý by skutočne so
zreteľom na všetky okolnosti vyvolával u právnych predchodcov odporkyne objektívne presvedčenie, že

im sporná parcela vlastnícky patrí. Okolnosť, že odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia platili daň
z tejto nehnuteľnosti môže byť iba podporným dôkazom k preukázaniu dobromyseľnosti držiteľa, že
mu nehnuteľnosť patrí, vyvolanej existujúcim, hoc i neplatným titulom (kúpnou, zámennou, darovacou
zmluvou, resp. iným scudzovacím úkonom), ktorý titul by skutočne objektívne túto dobromyseľnosť
preukazoval, avšak platenie dane samo o sebe bez takéhoto nadobúdacieho titulu k nadobudnutiu
vlastníckeho práva nevedie a k nadobudnutiu vlastníckeho práva nevedie ani samotné užívanie

nehnuteľnosti, pokiaľ takéto užívanie nehnuteľnosti nie je založené práve na takomto, hoc i neplatnom
nadobúdacom titule, ktorý však so zreteľom na všetky okolnosti vyvoláva objektívne presvedčenie v
držiteľovi, že mu nehnuteľnosť vlastnícky patrí, čo v danom prípade u právnych predchodcov odporkyne
preukázané nebolo, nakoľko právni predchodcovia odporkyne vedomosť o neplatnosti zmlúv o prevode
spornej nehnuteľnosti vedeli, preto nemohli byť ani dobromyseľní v tom, že im táto parcela vlastnícky

patrí. Z uvedených dôvodov, keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, nemohli
ani právni predchodcovia odporkyne previesť darovacou zmluvou T. XXXX/XXXX zo dňa13. 2. 2012 na
odporkyňu vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, nakoľko sami neboli jej vlastníkmi.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že navrhovateľ je

výlučným vlastníkom parcely X. Č. XXXXX/X- záhrady o výmere 319m2, zapísanej na liste vlastníctva
číslo XXX, katastrálne územie N..

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ
bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Prináleží mu preto náhrada trov v plnej výške. Z tohto dôvodu

súd preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 € z titulu zaplateného súdneho
poplatku za návrh na začatie konania (čl. 21 spisu) a trovy právneho zastúpenia vo výške 569,39 €.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z náhrady:

1. odmeny za jeden úkon právnej pomoci á 55,49 € v súlade s § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30. 6. 2013, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 12. 10. 2010,
2. odmeny za jeden úkon právnej pomoci á 57,-- € v súlade s § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm.
b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30. 6. 2013, a to za podanie návrhu na súd dňa 26. 10. 2011,
3. odmeny za jeden úkon právnej pomoci á 58,69 € v súlade § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm.

c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za zastupovanie na pojednávaní dňa 18. 5. 2012,
4. odmeny za jeden úkon právnej pomoci á 60,07 € v súlade s § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm.
c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, a to za podanie návrhu na zápis sporovej poznámky v
zmysle § 44a a § 159a OSP zo dňa 2. 9. 2013, nakoľko uvedený úkon považoval súd za úkon súvisiaci
s vecou samou,

5. odmeny za dva úkony právnej pomoci á 30,04 € v súlade s § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. a,
b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručeného
súdu dňa 6. 9. 2013 a vyjadrenie k odvolaniu odporkyne k uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,
6. odmeny za jeden úkon právnej pomoci á 129,06 € v súlade s § 11 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1
písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to za zastupovanie na pojednávaní dňa 28. 5. 2015, ktoré trvalo

v čase od 12.35 hod. do 15.15 hod.,
7. režijný paušál á 7,21 € za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2010 v súlade s § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
8. režijný paušál á 7,41 € za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2011 v súlade s § 16 ods.
3vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,

9. režijný paušál á 7,63 € za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2012 v súlade s § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
10. režijný paušál á 7,81 € za 3 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2013 v súlade s § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,11. režijný paušál á 8,39 € za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2015 v súlade s § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
12. DPH v sume 94,90 € v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Súd navrhovateľovi nepriznal ním uplatnenú náhradu trov konania za úkony právnej pomoci
špecifikované ako výzva na stretnutie zo dňa 6. 9. 2011 + stretnutie dňa 23. 9. 2011 o 14:00 hod.
a mimosúdne stretnutie dňa 12. 6. 2012, nakoľko vykonanie týchto úkonov nemal súd relevantným
spôsobom (napr. záznamom z jednania) preukázané. Rovnako tak súd nepriznal navrhovateľovi ani ním

uplatnenú náhradu trov konania za úkon špecifikovaný ako 2x odpoveď na žiadosť súdu zo dňa 13. 11.
2013, nakoľko ani podľa obsahu spisového materiálu nie je zrejmé, o aký úkon pod takouto špecifikáciou
sa jedná.

Súd tiež navrhovateľovi nepriznal ním uplatnenú náhradu za úkon označený ako oznámenie o
neuzatvorení mimosúdnej dohody zo dňa 14. 6. 2012, nakoľko v pri uvedenom úkone podľa názoru súdu

išlo iba o administratívny úkon oznámenia, nešlo o právnu pomoc, za ktorú by prináležala odmena v
zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Súdnavrhovateľovinepriznalaninímuplatnenúnáhraduzaúkonšpecifikovanýakoodpoveďnavrátenie
listiny zo dňa 6. 9. 2013 zo dňa 12. 9. 2013, nakoľko bolo vecou navrhovateľa predložiť spolu s návrhom

na zápis sporovej poznámky súčasne všetky listiny k zápisu potrebné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.