Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/616/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215366
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413215366.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti odporcom 1/ B. K., nar. XX. XX. XXXX, 2/ B. K., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Z. č. XXX, 3/ Q.
M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. K. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, IČO: 42 362
962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 13,
v konaní o zaplatenie 2090,73 € s príslušenstvom o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/141/2014-92 zo dňa 07. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov trovy právneho zastúpenia vo výške 401,99 € do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia m e n í tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov n e p r i z n á v a.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania proti vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1660,74 € s poukazom
na ustanovenie § 96 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom zastavil; vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol; odporcom 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy právneho
zastúpenia vo výške 401,99 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní plne
úspešným odporcom 1/ až 3/ trovy konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili. Vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý v súdnom konaní podporoval odporcov, priznal trovy právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby (prevzatie veci, príprava zastúpenia - 2014; vyjadrenie vo veci samej zo dňa 16. 12.
2014; účasť na pojednávaní dňa 07. 05. 2015) účtované v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb, dvakrát vo výške 64,53 € za rok 2015 a jedenkrát vo výške 61,58 € za
rok 2014 spolu s dvomi režijnými paušálmi vo výške 8,04 € za rok 2014 a jedným režijným paušálom vo
výške 8,39 € za rok 2015. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka okresný súd priznal aj náhradu
za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 08. 05. 2015 (za osem začatých polhodín po 13,40 €) ako i
cestovné za účasť na pojednávaní dňa 08. 05. 2015 spolu s náhradou za používanie motorového vozidla
v celkovej výške 79,41 €.Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie. V konaní podľa neho došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., keď bola účastníkovi

konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), a súčasne v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.
s. p., keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s §
221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.). Namietal i to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Z rozsudku nevyplýva ani len to, podľa ktorého zákonného
ustanovenia súd rozhodol, ako právnu normu vyložil a aplikoval, či zohľadňoval postavenie vedľajšieho
účastníka ako „osobitného subjektu“, v prípade ktorého súdna prax priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia výnimočne. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj riadne odôvodnenie rozhodnutia

súdupodľa§157ods.2O.s.p..Navrhovateľzdôraznil,žeotázkaúčelnostivstupuvedľajšiehoúčastníka
je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka; ten má svoj predmet činnosti
vykonávaťsám.Podanievedľajšiehoúčastníkaoznačilzašablónovité,ktorésasvojímobsahomopakuje
v nespočetnom množstve prípadov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.6MCdo/5/2013,ktorésapriamotýkaneúčelnostivynaloženýchtrovprávnehozastúpeniavprípadoch

zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom a vznášania formulárového podania v každom konaní, do
ktorého vstúpi, bez oboznámenia sa s meritom veci. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na
mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade (kam patrí aj zastupovanie
šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových podaní) ide o zneužívanie zákona, pretože
samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je preto nedôvodné a nezákonné. Okresný súd nezákonne
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie
vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01. 01. 2015 je pre každý takýto subjekt stanovená povinnosť
(zákon č. 353/2014 Z. z.) predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto
subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil, tak ako v iných prípadoch vstúpil do konania

spôsobom, kedy o odporcoch má informácie získané od súdu. Procesný úspech odporcov nezávisel
od intervencie vedľajšieho účastníka, keďže súd skúma zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska
neprijateľných podmienok, obligatórnych náležitostí a premlčania ex offo. Navrhovateľ napadol výrok
rozhodnutia aj do výšky priznaných trov právneho zastúpenia. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy
2090,73€,pričomodporcoviapočaskonaniauhradilisumu1660,74€,apretosúdrozhodoločiastočnom

späťvzatí návrhu. Predmetom konania teda v čase rozhodovania sporu bolo zaplatenie sumy 429,99 €.
Okresný súd v odôvodnení priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi za všetky
úkony (dokonca aj za tie, pri ktorých bola hodnota sporu na výpočet úkonu oveľa nižšia), vypočítanú z
pôvodnej sumy konania s výslovne svojvoľným a nelogickým odôvodnením, že návrh bol nedôvodný v
celej výške už v čase jeho podania. Okresný súd namiesto zaoberania sa skutočnosťami ako potreba

súhlasu hlavného účastníka konania, skúmanie účelnosti a vôbec potreby samotného zastúpenia
vedľajšieho účastníka trovy automaticky priznal. Uvedené rozhodnutie vykazuje jasné známky svojvôle
pri rozhodovaní. Vzhľadom na nezákonnosť napadnutého výroku navrhol napadnutý výrok rozsudku
zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.

Odporcovia 1/ až 3/ ani vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa napriek jeho doručeniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle § 220 O. s. p. zmenil, pretože neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporcom
pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2090,73 € spolu s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a náhrady
trov konania titulom neuhradených splátok úveru, poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2010. Okresný súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel platobným
rozkazom č. k. 16Rob/1184/2013-19 zo dňa 25. 07. 2014, proti ktorému odporca 1/ podal včas odpor,
preto súd platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie. Dňa 12. 09. 2014 vstúpil do konania vedľajší
účastník na strane odporcov a vo vyjadrení zo dňa 16. 12. 2014 poukázal na spotrebiteľský charakterzmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 31. 12. 2010, na rozpor dohody o výške
ročnej úrokovej sadzby úveru ako aj RPMN s dobrými mravmi, na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere,uvedenýchvustanovení§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch;zdôraznil,
že odporcom bol poskytnutý úver vo výške 1284,25 €, ale navrhovateľovi zaplatili viac, ako im bolo
poskytnuté, preto navrhovateľ už nemá nárok na zaplatenie žiadnych finančných prostriedkov; žiadal
návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania vo výške 198,66 €
za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej). Podaním

zo dňa 02. 02. 2015 (teda ešte pred prvým pojednávaním vo veci) vzal navrhovateľ návrh na začatie
konania späť v časti istiny vo výške 1660,74 € s príslušenstvom a žiadal konanie v tejto časti zastaviť;
na výzvu súdu späťvzatie návrhu v časti príslušenstva neupresnil. Dňa 07. 05. 2015 sa na okresnom
súde uskutočnilo pojednávanie za účasti právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov,
na ktorom okresný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1660,74
€ zastavil, návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol o trovách

konania.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, pretože odporcovia uzavreli zmluvu ako spotrebitelia a navrhovateľ v postavení dodávateľa.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre

správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. (účinného do 31. 12.
2014) nastávajú okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný; prípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia
vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý

tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas
podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho
účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Z § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva samostatné procesné postavenie
vedľajšieho účastníka v konaní, porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným

právam a procesným povinnostiam.
Z § 93 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Toto ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10.
2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
za ktorý sa podľa poznámky č. 10a k § 93 ods. 2 O. s. p. považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže

§ 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k § 93 ods. 1 O. s.
p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienky pre pripustenie vstupu do konania, vyplývajúcej z § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia
právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský
charakter sporu vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s

tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval
ako vedľajší účastník na strane odporcov (spotrebiteľov), mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava,
uvedená v § 93 ods. 2 O. s. p.. Z § 93 ods. 4 prvá veta O. s. p. možno vyvodiť len jeden záver a to, že
vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi,
čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného

súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a má právo aj na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľa § 137 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne
platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právnehozastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého
v konaní vystupoval.

Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru o nesprávnosti postupu okresného súdu, ktorý pri
rozhodovaní o trovách konania pri aplikovaní § 142 ods. 1 O. s. p. nesprávne ustálil otázku úspechu
účastníkov v konaní.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za

výsledok (§ 142 ods. 1 O. s. p.) alebo zodpovednosti za zavinenie (§ 146 ods. 1 a 2 O. s. p.), prípadne
za náhodu (§ 147 ods. 1 O. s. p.). Zásada zodpovednosti za výsledok (tzv. zásada úspechu alebo tzv.
princíp úspešnosti) je zakotvená v § 142 ods. 1 O. s. p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; uplatnenie tejto zásady prichádza do úvahy pri rozhodovaní o
trovách sporového konania (len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka

konania; základom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorú súd
zisťuje u navrhovateľa aj u odporcu. Miera úspechu vo veci sa zisťuje porovnaním uplatneného návrhu
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; výsledkom konania z tohto hľadiska
preto môže byť plný úspech jedného z účastníkov vo veci alebo čiastočný úspech obidvoch účastníkov
vo veci, prípadne neúspech niektorého z účastníkov len v pomerne nepatrenej časti predmetu konania

(vždy platí, že úspech navrhovateľa vo vzťahu k predmetu konania je súčasne v rovnakom rozsahu
neúspechom odporcu vo vzťahu k tomuto predmetu konania). Aplikácia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.
pri rozhodovaní o trovách konania prichádza v sporovom konaní do úvahy len v prípade, že zavinenie
na zastavení konania (§ 146 ods. 2 O. s. p.) nemožno pripísať žiadnemu z účastníkov konania. Podľa §
146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy; ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný
uhradiť trovy konania odporca. Súdna prax je jednotná v tom, že v prípade späťvzatia návrhu procesné
zavinenie na zastavení konania v zásade stíha navrhovateľa (§ 146 ods. prvá veta O. s. p.); procesné
zavinenie na zastavení konania možno pripísať odporcovi len s poukazom na jeho konkrétne správanie
po podaní návrhu na začatie konania na súd (§ 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.).Odvolací súd poukazuje

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/19/2010 zo dňa 26. 01. 2011, v
ktoromvyslovilprávnynázor,ževprípade,akbolokonaniesčastizastavené(napr.zdôvodučiastočného
späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k
zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O. s. p.) otázku, čo
bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím na tento záver potom zhodnotí

(podľa § 142 ods. 2 O. s. p.), v akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí
žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 O. s. p. dovodiť, že v tomto rozsahu nemal
žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti
žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane
sporu.

Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedeného a citovanej právnej úpravy
dospel k záveru, že časť konania, ktorej zastavenie z procesného hľadiska zavinili odporcovia tým, že
po podaní návrhu navrhovateľovi uhradili sumu 1660,74 € (dňa 18. 02. 2014 splátku vo výške 80,37 €,
dňa 18. 06. 2014 splátku vo výške 80,37 € a dňa 09. 09. 2014 sumu 1500,- €), a navrhovateľ vzal v

tejto časti návrh na začatie konania späť, bolo na účely rozhodnutia o náhrade trov konania potrebné
považovať za úspech navrhovateľa. Naopak časť konania, v ktorej okresný súd nárok navrhovateľa
zamietol (nárok na zaplatenie sumy 429,99 € s príslušenstvom) bolo na účely rozhodnutia o náhrade trov
konania potrebné považovať za úspech odporcov, a tým aj vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na ich
strane. Čiastočný úspech obidvoch účastníkov vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady

trov konania, resp. na rozhodnutie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a preto
bola pri rozhodovaní o trovách konania na mieste aplikácia § 142 ods. 2 O. s. p.. V prípade
správnej aplikácie zákonného ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania by
zastavením konania v časti nároku na zaplatenie istiny vo výške 1660,74 € (úspech navrhovateľa v časti
konania predstavujúcej 79,43 %) a zamietnutím nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 429,99 € s

príslušenstvom (neúspech navrhovateľa v časti prestavujúcej 20,57 %), vzniklo právo na náhradu trov
konania úspešnejšiemu navrhovateľovi. S ohľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v
rozsahu 58,86 % (79,43 % - 20,57 %) by mu vznikol nárok na náhradu trov konania predstavujúci 58,86
% z uplatnených trov konania.Keďže navrhovateľ podal odvolanie len do výroku rozhodnutia okresného súdu o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov a v odvolaní žiadal zmenu napadnutého výroku

rozhodnutia v zmysle nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
(pričom sám náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania nežiadal priznať), odvolací súd,
súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., nemal inú možnosť, ako
rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1,. 2 O. s. p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo
mu voči plne neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov právo na náhradu trov konania.
Keďžesivšaknáhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnil,animuzospisužiadnenevyplývajú,odvolací
súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.