Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/640/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208984
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110208984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a

sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej, vo veci žalobcu Who is who Verlag für
Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zast.
Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Žilina, Makovického 15, proti žalovanému V.. I. R., Y., R. XX,
zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Advokátska kancelária, Poprad, Štefánikova 8, o zaplatenie
493,10 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/122/2010-87 z 12. 3. 2014 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňa(ďalejlensúd)žalobuozaplatenie366,13eur s9% úrokomzomeškaniaročneod6.
3.2010dozaplateniazamietol,konanievprevyšujúcejčastizastavilažalobcoviuložilpovinnosťnahradiť
žalovanému trovy konania z titulu trov právneho zast. 87,28 eur do rúk právneho zást. žalovaného JUDr.
Martina Bašistu.

Prejednávaný spor posudzoval v súlade Obč. zák. a zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri

podomovom predaji a zásielkovom predaji. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom v časti o zaplatenie
18% úroku z omeškania ročne počnúc 9. 5. 2007 a končiac 5. 3. 2010, 8% úroku z omeškania ročne od
6.3.2010 do zaplatenia a v časti istiny 126,97 eur konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Vychádzajúc
z § 52 ods. 1,2,3 OZ § 52a ods. 1, § 53 ods. 1 Obč. zák., § 2 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (ich znenie citoval) uviedol, že v
prejednávanej veci medzi účastníkmi vznikla spotrebiteľská zmluva na základe objednávky, ktorá spĺňa
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 až 54 Obč. zák., keďže je uzavretá medzi dodávateľom

a spotrebiteľom, v súvislosti s uzatvorenou zmluvou sa mu žiadna dohodnutá podmienka nejavila ako
neprijateľná. Citujúc znenie § 613, § 644, § 650 ods. 1 a 2 § 3, § 591 Obč. zák. prvá veta urobil
záver, že uzatvorená zmluva pozostávala z dvoch zmlúv - v časti dodania encyklopédie tento vzťah
posudzoval podľa § 613 Obč. zák., z dôvodu, že jej predmetom bola dodávka presne vyšpecifikovanej
encyklopédie, ktorá bola určená širokej verejnosti a čitateľom. Táto skutočnosť mu vyplynula zo
všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) bodu 6, podľa ktorého je možné knihu kúpiť v
knižnom obchode za bežnú cenu. Ďalej uviedol, že kniha nebola vytvorená priamo pre žalovaného, že

nemohlo ísť o zhotovenie veci na zákazku, že žalovaný si objednal dodanie knihy, nie jej zhotovenie,
preto tento vzťah posudzoval podľa ust. Obč. zák. o spotrebiteľských kúpnych zmluvách - kúpe na
objednávku. V časti poskytnutia služieb spočívajúcich vo zverejní životopisu a portrétnej fotografie a
vyhotoveníadoručeníosvedčenia,tentovzťahposudzovalpodľaust.Obč.zák. upravujúcichzhotovenievecinazákazku.Zvykonanéhodokazovaniamuvyplynulo,žeúčastníciuzavrelispotrebiteľskúzmluvu,v
časti ktorej (týkajúcej sa dodania objednanej encyklopédie a uhradenia faktúry) vo VOP bolo dohodnuté,
že v priebehu 6 týždňov má objednávateľ obdŕžať korektúrny list so spracovaným životopisom, ktorý

môže do 14 dní bezplatne doplniť, resp. opraviť a zaviazal sa uhradiť predajnú cenu za objednanú
encyklopédiu po doručení faktúry. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania
doručenia faktúry žalovanému (ako podmienky na dodanie objednaného tovaru) v lehote primeranej
okolnostiam , že doručenie dohodnutej korektúry nepreukázal žiadnym spôsobom, že doručenie faktúry
na uhradenie ceny za objednanú encyklopédiu preukázal doručenkou z 19. 2. 2010, pričom zmluva

bola uzavretá 12.4.2007. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému boli doručené
štyri upomienky, ktoré však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že preukázaná bola iba výzva na
zaplatenie pohľadávky z 3. 2. 2010, ktorú mal žalovaný prevziať 19. 2. 2010, t. j., takmer tri roky po
uzavretí zmluvy. Zastával názor, že žalobca mal žalovaného vyzvať, či vôbec má záujem na takomto
oneskorenom plnení. Zdôraznil, že samotný žalobca si žiadnym spôsobom neoveril, či žalovaný má
záujem na dodaní objednanej knihy aj po uplynutí dohodnutej doby. Vzhľadom na uvedené mal za

to, že zaslanie faktúry a uplatnenie si nároku na zaplatenie kúpnej ceny za predmetnú encyklopédiu
po uplynutí takmer troch rokov je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy predstavujú elementárnu
slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej
miere a únosnosti. Za v rozpore s dobrými mravmi považoval konanie žalobcu, ktorým si nielen nesplnil
povinnosti uložené mu vo VOP a v obč. zák. týkajúce sa primeranej lehoty dodania tovaru žalovanému,

ale dokonca po zistení jeho vôle, že na oneskorenom dodaní tovaru nemá záujem, si vynucoval plnenie
zo strany žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný neprijal od žalobcu žiadne plnenie, predmet kúpy na
objednávku mu nebol dodaný, že jediné plnenie, ktoré žalobca žalobcovi poskytol, bolo uverejnenie jeho
fotografie a životopisu v predmetnej encyklopédii, pričom uverejnenie predmetnej fotografie žalovaný
preukázateľné uhradil a uverejnenie životopisu bolo bezplatné. K námietkam žalobcu, že žalovaný

od zmluvy neodstúpil a právny vzťah medzi nimi trvá, uviedol, že nárok na zaplatenie sumy, ktorú si
od žalovanému uplatňoval, nezamietol z dôvodu zániku alebo neexistencie právneho vzťahu medzi
účastníkmi, ale urobil tak z dôvodu, že konanie žalobcu, ktorým si splnil svoju povinnosť z uzavretej
zmluvy až po dobe takmer troch rokov a na základe ktorej potom vymáhal plnenie po takomto čase
aj zo strany žalovaného, považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd žalobu

na uhradenia sumy za dodanie encyklopédie s prísl. zamietol. Čo sa týka doručenia osvedčenia
žalovanému, za ktoré mal tento uhradiť 2.040,- Sk (67,72 eur), žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom mu nepreukázal doručenie tohto osvedčenia
žalovanému. Dôvodil, že žalobca sa v svojej argumentácii žiadnym spôsobom nevyjadril k dobe, ktorá
uplynula od uzavretia zmluvy do doručenia faktúry žalovanému, tvrdil, že žalovanému vystavil faktúru,

ktorá mu bola zaslaná spolu s korektúrnym listom ešte pred doručením mu výzvy jeho právnym zást. 19.
2. 2010, túto skutočnosť mu však žiadnym spôsobom nepreukázal. Konštatoval, že taktiež bolo medzi
účastníkmi sporné správanie žalovaného po uzavretí predmetnej zmluvy, nakoľko žalobca tvrdil, že
žalovaný zaslal žalobcovi portrétnu fotografiu určenú na zverejnenie po tom, ako ho na to žalobca vyzval,
čím, podľa žalobcu, mal naďalej za to, že medzi nimi existuje právny vzťah. Žalovaný tvrdil, že fotografiu

žalobcovi nezaslal a jeho jediný kontakt s ním bol pri uzatváraní predmetnej zmluvy, kedy zároveň
poskytol žalobcovi predmetnú fotografiu. Z objednávky č. XXXXXXX zistil, že je v nej zaškrtnutá kolónka
„Foto priložené“, čo potvrdzuje tvrdenia žalovaného. Nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by táto skutočnosť nebola pravdivá, na danú jeho obranu neprihliadol. K argumentácii, že žalovaný
od zmluvy neodstúpil a jej existenciu uznal zaplatením časti kúpnej ceny (za uverejnenú portrétnej

fotografie), uviedol, že jeho nárok nezamietol z dôvodu, že by došlo k platnému odstúpeniu žalovaného
oduzavretejzmluvy,resp.prenedostatkyzmluvy,ktorébyspôsobovalijejneplatnosť,resp.neexistenciu,
že ho zamietol z dôvodu, že ním poskytnuté a vynucované si plnenie záväzkov z predmetnej zmluvy,
po čase takmer troch rokov, je v rozpore s účelom zmluvy a záujmom žalovaného na jej predmete v
čase uzavretia zmluvy.

Vzhľadom na všetky uvedené argumenty žalobu v časti o zaplatenie 366,13 eur s 9% úrokom z
omeškania ročne od 6. 3. 2010 do zaplatenia zamietol. O trovách konania konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p. Uviedol, že po podaní žaloby uhradil žalovaný časť žalovanej sumy
126,97 € s prísl., v dôsledku tohto vzal žalobca v tejto časti žalobu späť a v tejto časti bolo konanie

zastavené v dôsledku správania sa žalovaného, 126,97 eur je úspechom žalobcu vo veci (25,75%) a
366,13 eur s prísl. , v časti ktorej žalobu zamietol , je úspech žalovaného ( 74,25%), 74,25 % úspech
žalovaného - 25,75 % úspech žalobcu = 48,50 % úspech žalovaného. Zo spisu mu vyplynulo vykonanie
úkonov príprava a prevzatie zast., vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní 17. 5. 2011 , odročenébez prejednania vo veci samej, na pojednávaní nebol prítomný žiaden z účastníkov, 12.9.2011 sa žiadne
pojednávanie vo veci nekonalo. Žalovaný mal nárok na náhradu za tri úkony právnej služby v hodnote
28,22 eur + režijný paušál 2 x za r. 2010 (7,21 eur x 2) a raz za r. 2014 (8,04 eur, právny zást. si uplatnil

len režijný paušál za r. 2014 7,41 eur), t. j. v celkom 106,49 eur (3 x 28,22 eur + 2 x 7,21 eur + 7,41 eur).
Cestovné a náhradu pohonných hmôt priznal zast. žalovaného len za účasť na pojednávaní 12.3.2014
42,92 eur (234,53 km x 0,183 eur), spotrebu pohonných hmôt 30,55 eur. Celková náhrada trov konania
zást. žalovaného je 179,96 eur, pri pomere jeho úspechu 48,50 % je náhrada jeho trov 87,28 eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti prvej a tretej výrokovej časti z
odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní, o. i., poukázal na to, že žalovanému vystavil faktúru v zmysle
objednávky z 24. 4. 2007, že faktúra mu bola doručená najneskôr spolu s výzvou jeho zást. na uhradenie
dlžnej sumy 19. 2. 2010, že v čase doručenia zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným trval a žalovanému

tak vznikla povinnosť uhradiť faktúru v súlade so zmluvou a VOP v lehote 14 dní od jej doručenia a
žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil. Poukázal na to, že to, že žalovanému bola faktúra doručená až
19. 2. 2010 neznamená, že jeho povinnosť zaplatiť za objednaný tovar a služby zanikla, že k ukončeniu
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo. Ďalej uviedol, že on sa nedostal do omeškania
s plnením a, že zo žiadneho zák. ust. nemožno vyvodiť, že by mal povinnosť vyzvať žalovaného na

vyjadrenie sa k tomu, či má záujem na naplnení a , že nesprávne právne vec posúdil, ak dospel k
záveru, že mal žalovaného osobitne vyzvať, či má naďalej záujem na plnení. K záveru súdu, že jeho
nárok na zaplatenie dlžnej sumy mu nepriznal z dôvodu, že jeho konanie, ktorý si svoju povinnosť
uzavretím zmluvy splnil , až po dobe takmer troch rokov, na základe ktorej vymáhal plnenie po tomto
čase, považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, opakovane uviedol, že on si splnil všetky

povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu so žalovaným. Navrhol rozsudok zmeniť a žalovanému
uložiť povinnosť zaplatiť mu 366,13 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 6. 3. 2010 až do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že odvolanie je nedôvodné, že pri rozhodnutí súdu

nedošlo k žiadnemu porušeniu prísl. zák. ust. a, že súd postupoval s plnou starostlivosťou a v súlade
so zákonom. Navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Voči žalobcovi si uplatnil trovy odvolacieho
konania 36,26 eur za vyjadrenie k odvolaniu.

Rozsudok vo výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý, nadobudol

právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch neuvedených
v § 214 ods. 1 O. s. p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ), po prejednaní

odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O. s. p. rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2
O. s. p., lebo je vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje, lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne a žalobca v odvolaní v podstate iba opakuje
skutočnosti, s ktorými sa súd presvedčivo a vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku,

a preto k jeho správnym a výstižným dôvodom nebolo potrebné nič dodať.

Žalobca v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f), t.j., že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie je
daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového

stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, právne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu) vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov.

Odvolací súd poukazuje na správne, výstižné a presvedčivé dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorý sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a ku ktorým nie je potrebné viac čo dodať.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca nemal ani v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný mal

aj v odvolacom konaní úspech a patrila by mu náhrada trov právneho zast. za vyjadrenie k odvolaniu,
avšak vo vyjadrení k odvolaniu nejde o účelné vynaložené trovy, vzhľadom na to, že v ňom neuvádza
žiadne procesne a hmotnoprávne významné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.