Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/834/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210799
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813210799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák, v právnej veci žalobcov : 1/ S. N., bývajúceho v Č.
XXX, 2/ K. N., bývajúcej v Č. XXX, zastúpených JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v
Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanej Komunálnej poisťovni, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 633 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 5C 1/2014-94, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

Z r u š u j e rozsudok o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 11.9.2014,
č.k. 5C 1/2014-94 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 633 € s 5,5% úrokom z omeškania ročne od
4.6.2013 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanú zaviazal nahradiť
žalobcom trovy konania vo výške 742,80 € na účet ich právneho zástupcu (JUDr. Ladislava Csákóo -
poznámka odvolacieho súdu) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom vznikla škoda tým, že motorové vozidlo žalobcu v 1. rade,
predbiehalo motorové vozidlo, ktoré vlastní X. Č., ktoré riadil V. R.. V. R. potvrdil, že pri predbiehaní
motorového vozidla žalobcu mohli odskočiť kamienky, ktoré spôsobili rozbitie čelného skla jeho
(žalobcovho) vozidla. Uvedený svedok potvrdil tento skutkový stav nielen podpisom v zázname o
dopravnej nehode, ale aj pri svojom výsluchu. Naviac V. R. uviedol, že pri predbiehaní vozidla žalobcu
neboli na ceste iné vozidlá. Žalobcovia počas konania preukázali výšku škody predložením faktúry
(dokladu) o zaplatení za opravu čelného skla motorového vozidla. Autocentrum potvrdilo, že poškodenie

čelného skla na motorovom vozidle žalobcu mohlo vzniknúť v dôsledku vymrštenia kameňa spod kolies
iného motorového vozidla.

Po citácii § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.,
§ 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1, 3 OZ súd konštatoval, že nárok žalobcov je
dôvodný a žalovaná je povinná z titulu povinného zákonného poistenia X. Č. uhradiť žalobcom vzniknutú
škodu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., ktorú súd priznal

podľa vyčíslenia právnym zástupcom žalobcov.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyčítala súdu, že sa nezaoberal námietkami žalovanej, ktorév odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v podaní zo dňa 6.3.2014 namietala, a to nepreukázanie
nároku, existenciou liberačných dôvodov s poukazom na § 428 OZ, ako aj spoluzodpovednosťou
správcu komunikácie. Namietala aj rozhodnutie o trovách konania, lebo súd rozhodol o trovách konania

podľa § 142 od. 1 O.s.p. a nevyjadril sa k možnej aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p. Nepovažovala priznanie
trov právneho zastúpenia za úkony, vyjadrenie na súd zo dňa 12.2.2013, 21.1.2014, za písomné podanie
na súd, za poradu s klientom dňa 21.3.2014, za vyjadrenie zo dňa 24.3.2014 za účelné v súlade s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. Pri úkone „písomné podanie na súd“ nie je uvedený ani dátum tohto
podania. V súdnom konaní sa uskutočnili tri pojednávania, a tak právny zástupca žalobcov mal možnosť

na každom pojednávaní formulovať svoje vyjadrenia ústne do zápisnice, a tak by mu súd priznal odmenu
za úkon - účasť na pojednávaní.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení považovali rozhodnutie okresného súdu nielen za zákonné, ale aj
za správne a spravodlivé v každom jeho výroku. Nesúhlasili s názorom žalovanej, že súd nereagoval
na všetky argumenty v konaní. Poukázali na to, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR,

Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdnej praxe, nie je povinnosťou súdu reagovať na všetky
námietky účastníka, ale len na zásadné námietky. Za zákonný považovali aj výrok o trovách konania.
Je pravdou, že žalovaná ponúkla súdu aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p., ale žalobcovia zastávajú názor,
že v posudzovanej veci trovy konania nie sú neprimerané, pretože sú približne rovnako „vysoké“ ako
je samotná istina (len o čosi ju prevyšujú). Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume

59,50 €.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201
O.s.p.) preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel

k záveru, že odvolanie žalovanej voči rozsudku vo veci samej nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.12.2015 o 13.20 hod. v pojednávacej

miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie ( § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalovaná označila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
d/ a písm. f/ O.s.p.

Odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade
s § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,

alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom
hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo kde výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Právne posúdenie je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá
na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, ktorým riadne zistil skutkový stav a svoje závery založil
na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré

za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j.
každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v podstate
stotožňuje.

Predmetom konania bola náhrada škody na osobnom motorovom vozidle žalobcov (ktorého
prevádzateľom je žalobca), ku ktorej došlo tak, že od kolesa motorového vozidla, ktorého prevádzateľom
je X. Č. (poistenec žalovanej), bol vymrštený kameň ležiaci na ceste, ktorý poškodil čelné (predné) sklo
na motorovom vozidle žalobcov, takže ho bolo treba vymeniť.

Okresný súd správne vec právne posúdil podľa § 427 až § 431 OZ, lebo škoda vznikla z nepriameho
stretu prevádzky motorového vozidla žalobcu a X. Č. - poistenca žalovanej.

Odvolací súd poznamenáva, že súdna prax sa zjednotila na názore, že za stret prevádzok motorových
vozidiel považuje nielen priamy stret dopravných prostriedkov (zrážku), ale aj tzv. nepriamy stret, pri
ktorom nedochádza k zrážke dopravných prostriedkov, ale prevádzka jedného dopravného prostriedku

nepriamo ovplyvňuje prevádzku druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho
poškodeniu, napr. dopravný prostriedok vymrští kameň, ktorý rozbije sklo na ďalšom dopravnom
prostriedku (viď VELKÉ KOMENTÁŘE - Švestka - Spáčil - Škárová - Hulmák a kolektív, Občansky
zákonník I., Komentář II. vydání 2009 C.H.Beck - str. 1250 a nasl.).

K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa a osobitne k dôvodom odvolania žalovanej
odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto :

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až §
431 OZ) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá

porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je v súhrne
označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba
(prevádzateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť
je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 OZ). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu
poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité

technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou
rýchlosťouavykazujúpretozvýšenérizikovznikuškôdpreprepravovanéosoby,čipreokolie.Objektívna
zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich
pôsobenie na okolie, či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku,
schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.

Prevádzateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá
vznikla bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzateľ nemôže
zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna
prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“
okolnosti tej-ktorej prevádzky.

Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho
prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za
takúto okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia
prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a
nedostatky na strane vodiča, či iných osôb, „použitých“ pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo

je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce „stojí“, ale v chode je jeho motor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj
výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového
vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom
priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ

alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria nedostatky či vady materiálu, a
to aj nespoznateľné (viď R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984 str. 31 a nasl.).Odvolací súd sa prikláňa k názoru, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového
vozidla kameňom (alebo iným predmetom) vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou,
ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa

§ 428 veta prvá OZ nemožno zbaviť.

S prihliadnutím na uvedené nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť
dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým
pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto

škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. jeho činnosťou a pohybom. Prejavom
prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň (ležiaci na
ceste)niejesúčasťoumotorovéhovozidla,bezpôsobeniaotáčavéhopohybukoliesidúcehomotorového
vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.

Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla

iného motorového vozidla spôsobí škodu.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok vo veci samej, t.j. vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolaním žalovanej bol napadnutý aj výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd preskúmal a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je v tejto časti opodstatnené.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu

trov potrebných k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že povinnosť pri náhrade trov konania vo vzťahu medzi
účastníkmi je v sporovom konaní založená na princípe zodpovednosti za výsledok, ktorým je úspech
(neúspech) účastníka vo veci. Právo na náhradu trov konania má účastník, ktorý mal vo veci plný
úspech a zodpovedajúca povinnosť k zaplateniu tejto náhrady zaťažuje účastníka, ktorý vo veci úspech

nemal. Avšak úspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania „akýchkoľvek“, ktoré mu v konaní
vznikli, ale len takých, ktoré boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Za účelné
vynaložené trovy podľa § 142 ods. 1 možno považovať iba také trovy konania, ktoré musela procesná
strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo
na súde.

Odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal len z vyúčtovania
trov, ktoré predložil právny zástupca žalobcov, a priznal tieto trovy bez toho, aby posúdil jednotlivé
„účtované“ položky. Súd prvého stupňa priznal odmenu za „písomné podanie na súd“ (ktoré v dôvodoch
rozhodnutia neoznačil ani dátumom), ide o podanie z 21.1.2014, ktoré obsahuje iba predložený dôkaz a

to faktúru č. XXX/XX/XXXX, ktorá sa už v písomnom elaboráte nachádza na č.l. 4 p.v. spisu. Za takéto
písomné podanie odmena právnemu zástupcovi nepatrí, a takýto úkon nemožno považovať za účelný.
Rovnako aj písomné podanie zo dňa 11.3.2014, v ktorom právny zástupca žalobcov navrhuje uložiť
sankcie podľa § 147a O.s.p., tiež nie je písomným podaním, za ktoré by bolo možné priznať odmenu, etc.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa neposúdil jednotlivé položky účtované právnym zástupcom
žalobcov z dôvodu účelnosti, neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, len zrušiť rozsudok vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude vyporiadať sa aj s námietkami, ktoré uviedla žalovaná v odvolaní

ohľadom výroku o náhrade trov konania.

Okresný súd rozhodne nielen o prvostupňových trovách konania, ale aj o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.