Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213401
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcovi

zaplatenia sumy vo výške 125 € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 275 €.
Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z
titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514 / 2003 Z. z. Navrhovateľ ďalej poukázal
na skutočnosť, že Okresný súd v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 13Er
421/2010, EX 2047/2010, ktoré sa viedlo proti povinnému F. Ď., navrhovateľ ako oprávnený podal
súdnemu exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku. Táto
pohľadávkavzniklanazákladezmluvnéhovzťahu-zmluvyoúvereuzavretoumedziúčastníkmikonania.

Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o vydanie poverenie na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku Stály rozhodcovský súd,
Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Bratislava č. k. SR 19415/09. Navrhovateľ ďalej poukázal na
skutočnosť, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora nebola založená
vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. Exekučný titul na podklade ktorého bolo začaté exekučné konanie bol rozhodcovský
rozsudok vydaný rozhodcovským súdom a je potrebné odlíšiť ho od rozhodnutia rozhodcovskej komisie,

resp. zmier schválený takouto komisiou nakoľko pri rozhodnutiach rozhodcovskej komisie resp. jej
zmierov ide o rozhodnutia vydané v pracovných sporoch vydaných podľa zákonníka práca ako aj
vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučný titul ktorým disponuje navrhovateľ je tak exekučným titulom podľa
§ 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku a exekučný súd mal tak rozhodnúť o žiadosti na udelenie
poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou
komplexnosťou podstatne ovplyvniť časť potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 28.5.2010 a to tak, že vydal poverenie. Exekučný
súd teda nedodržal zákonnú lehotu na udelenie poverenie a to 15 dní, ktorá je upravená v exekučnom
poriadku, pričom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.2002 do 31.5.2010 nerobil
takýto právny predpis rozdiely medzi exekučnými titulmi. Okresný súd v Žiari nad Hronom tak pochybila rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej dobe a bol v omeškaní
viac ako 5 mesiacov. Exekučný súd tak svojím postupom spôsobil v konaní zbytočné prieťahy a k
vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe a zároveň svojím

rozhodnutím navodil taký právny stav, ktorý založil reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Vzhľadom na tieto skutočnosti a právnu úpravu, ktorá tu
existovala v čase žiadosti o udelenie poverenia, mal navrhovateľ za preukázané, že v dôsledku takéhoto
nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu jeho práv, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške
125 € a nemajetková ujma vo výške 275 €. Suma 125 € tak predstavovala náhradu účelne vynaložených

nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na vydanie poverenia na exekúciu a vydaním
poverenia. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a správu informačného
systému sumou 40 € ako aj sumou 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému

súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu vo výške 275 € navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na vydanie
povereniavzákonomstanovenejdobevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil
sumu 275 €. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 € za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda
663,88 € za rok, pričom v danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako
160 dní.

Odporca s uvedeným návrhom nesúhlasil, žiadal takýto návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že tento návrh je neodôvodnený. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že celý návrh je zmätočný s
tým, že navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno
by mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody

nie je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Odporca
tiež poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a to dňa 23.04.2012. Dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná
žaloba, je tak zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto
dôvodu ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho navrhovateľ pri predbežnom prerokovaní

takéhoto návrhu neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje odporca takýto nárok za predbežne
prerokovaný. Odporca ďalej poukazoval na skutočnosť, že pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle
zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci
je potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Okrem toho prax ukázala, že
lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-40/08 Asturcom, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky v
exekučnom konaní. Samotný navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

účinného od 1.6.2011 z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
od doručenia žiadosti neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Z uvedeného tak
vyplýva, že lehota 15 dní na vydanie poverenia sa netýka prípadov, kedy je podkladom na vykonanie
exekúcie vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že podkladom na
vydanie poverenia bol rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, pričom žiadosť o udelenie poverenia

bola doručená exekučnému súdu po 1.6.2011 tak nedodržanie 15 dňovej lehoty nie je v rozpore so
zákonom a nárok je tak neopodstatnený. Tak pred 1.6.2011 ako aj po 1.6.2011 tak zákonná lehota 15
na vydanie poverenia na základe žiadosti sa nevzťahovala na exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
čo okrem iného vyplývalo aj z dôvodovej správy. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov, tak podľa názoru
odporcu sa musí vychádzať z existencie prieťahov ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia

sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní alebo v rozhodnutí Ústavného súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody
ako aj nemajetkovú ujmu tak jej vznik ako aj výške neboli žiadnym spôsobom riadne preukázaná
a navrhovateľ len uviedol všeobecné tvrdenia o jej vzniku. Pri rozhodovaní o uplatnenom nárokuby mal súd zobrať na zreteľ aj aspekt dobrých mravov, pretože navrhovateľ svojím správaním a to
porušovaním práv spotrebiteľov pri uplatňovaní svojich nárokov zo svojej podnikateľskej činnosti vyvolal
rozsiahle množstvo súdnych konaní v dôsledku čoho nadmerne zaťažil súdny systém nakoľko súdy aby

zabezpečili ochranu práv spotrebiteľom museli preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov resp.
notárske zápisnice. Odporca na záver poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa a odporca mali

predvolanie na pojednávanie zo dňa 06.11.2015 riadne doručené súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp
prejednal predmetnú vec v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby
súd odročil pojednávanie resp. aby ho zrušil a to z dôvodu, že sa nemohli pripraviť na pojednávanie
nakoľko mu nebola oznámená ich značka identifikujúca konkrétny žalobný návrhu a to napriek tomu,
že žiadali o oznámenie takejto skutočnosti s tým, že bez určenia ich značky nie je možné určiť, ktorý
konkrétny návrh navrhovateľa je predmetom súdneho pojednávania nakoľko sa vedie veľké množstvo

konaní. Z týchto dôvodov žiadal odročiť pojednávanie a oznámiť jeho značku podaného návrhu na
začatie konania. Okrem toho navrhovateľ tiež žiadal zrušiť pojednávanie z dôvodu porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu ako aj prejudiciálnej otázky v konaní a to z dôvodu, že podal proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu o nevylúčení sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom ústavnú sťažnosť s tým,
že zároveň prebieha konanie na Okresnom súde Prešov pod č. k. 7C 6/2010, ktorý sa obrátil na

Súdny dvor EU s prejudiciálnymi otázkami, pričom takéto rozhodnutie môže mať vplyv na konanie.
O návrhoch navrhovateľa súd rozhodol samostatným uznesením, ktorým zamietol takéto návrhy s
tým, že poukazuje na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Súd zároveň pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania resp. ich zástupcov nakoľko dôvody, ktoré uviedol právny zástupca navrhovateľa
aby sa pojednávanie odročilo resp. zrušilo súd nepovažoval za relevantné. V predmetnom konaní bolo

právoplatne rozhodnuté o vylúčení príslušných sudcov tunajšieho súdu s tým, že vec bola pridelená
zákonnému sudcovi, ktorý je nestranný a nezávislý. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasí
s rozhodnutím o vylúčení sudcov tunajšieho súdu a podal voči nemu ústavnú sťažnosť podľa názoru
súdu nebráni tomu, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá. Pokiaľ ide o skutočnosť, že navrhovateľ
sa nemohol riadnym spôsobom pripraviť na pojednávanie nakoľko mu nebola oznámená značka jeho

návrhu na začatie konania tak žiadny právny predpis neustanovuje povinnosť súdu v predvolaní uviesť
značku návrhu na začatie konania. Okrem toho právny zástupca navrhovateľa mohol ako zástupca
navrhovateľa dostaviť sa na súd a nahliadnuť do spisového materiálu s tým, že ako je známe súdu z
jeho činnosti tak v predmetnej veci ide o druhovo rovnaké návrhy na začatie konania v ktorých namieta
navrhovateľa porušenie ustanovení Exekučného poriadku /ide najmä o prípady nedodržanie lehoty na

vydanie poverenia alebo rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora príslušným okresným súdom/ v
dôsledku čoho mu mala vzniknúť škoda a teda v prípade ak by sa dostavil na pojednávanie mal by
možnosť obhajovať skutočnosti uvedené v podanom návrhu na začatie konania. Dôvody, pre ktoré súd
neprerušil konania tak ako navrhoval navrhovateľ sú uvedené v samostatnom uznesení o zamietnutí
návrhov na prerušenie konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania;
vyjadrením odporcu; spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13Er 421/2010 /EX 2047/2010/;
ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13Er 421/2010 má súd za preukázané, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd v Žiari nad Hronom
dňa 26.04.2010, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 09.03.2010 ako aj exekučný
titul a to rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava,

sp. zn. SR 19415/10 zo dňa 20.11.2009. Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 28.5.2010. Táto exekúcia nebola
doposiaľ ukončená.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa

článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená

škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie

porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa ods.

2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však
počas 6 mesiacov.Podľa § 44 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2010 exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr

do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podaným návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup
v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide

o porušenie právnou normou ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu
štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí -
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako
konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia

stanovených alebo primeraných lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /
rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Z vykonaného dokazovania a priloženého exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom súd

zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.04.2010,
pričom tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 28.5.2010 teda po 32 dňoch od doručenia
takejtožiadosti.Zuvedenéhotakvyplýva,žesúdnebolnečinnýviacako160dníakototvrdínavrhovateľ,
ale poverenie bolo vydané 17 dní po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie poverenia. Exekučné konania
naďalej trvá a nebolo doposiaľ preukázané, že by takéto konanie bolo ukončené. Súd zistil, že v danej

veci o žiadosti o udelenie poverenia nebolo síce rozhodnuté v 15-dňovej zákonnej lehote, avšak treba
poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval
v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp. zn. IV US 471/2012-75).
Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce

prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci.
Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy
nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem

„zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“,
obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s
ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho
orgánu (I US 70/02). Z vyššie uvedeného súd má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti
oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie konal bez zbytočných prieťahov a nevzhliadol

tak žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup.
Navrhovateľ ako oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadné žiadosti o
udelenie poverenia, pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k
tomu musel počítať i s určitým technicko-administratívnym zdržaním. V roku 2009 v agende Er napadlo
na tunajší 6190 vecí a v roku 2010 6360 vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati

sudcovia. Okrem toho boli doručované návrhy na zmenu exekútorov, ako aj návrhy na iné procesné
úkony. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože súd dospel k
názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu,
že exekučný súd
neporušil práva navrhovateľa, a preto nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky

škody a nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Navrhovateľ tak nepreukázal,
že by činnosťou súdu v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
skutočnej škody, ani nemajetkovej ujmy a neexistuje tuani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom v tom, že súd nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , pretože odporca mal úspech v celom
rozsahu, avšak aj keď si náhradu trov konania uplatnil žiadne trovy si v zákonnej lehote nevyčíslil a ani
mu nevyplývajú zo súdneho spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.