Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/861/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217394
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 31.7. 2014 č.k. 4C115/2012-125 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených prvostupňovým súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch
uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v

exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp. zn. 4C/115/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
prvostupňový súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie
konania vedené na návrh žalobcu pod sp. zn. 4C/115/2012, 4C/119/2012, 4C/130/2012, 4C/132/2012,

4C/146/2012, 4C/154/2012, 4C/156/2012, 4C/185/2012, 4C/219/2012, 4C/234/2012, 4C/242/2012,
4C/244/2012, 4C/256/2012, 4C/272/2012, 4C/277/2012, 4C/295/2012, 4C/309/2012, 4C/312/2012,
4C/327/2012, 4C/328/2012, s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/115/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie

o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný

súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobcauplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia

vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci

exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu

majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ

ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,

že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku

nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb

na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.Vo vzťahu k žalobám, v ktorých sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí,

nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom
uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na 31.7.2014 nedostavili. U oboch mal
prvostupňový súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola
u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili.

Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného
pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci.
Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho
ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/75/2012. O nevylúčení
zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach
uznesením sp. zn. 5NcC/75/2012-16 zo dňa 22. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a

je záväzné nielen pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o
prerušenie konania z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej
Ústavy SR, ako aj základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal podaním zo

dňa 23.7.2014 a pred pojednávaním vytýčeným na deň 31.7.2014 žiadal termín pojednávania zrušiť.
K tomuto podaniu na prerušenie konania zo dňa 23.7.2014 predložil rovnopis sťažnosti podanej na
Ústavný súd SR vo veci sp.zn. 5NcC/75/2012. O návrhu na prerušenie konania tunajší súd rozhodol
uznesením sp.zn. 4C/115/2012-62 zo dňa 11. júna 2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co/356/2013-90 zo dňa 7.3.2014, nadobudlo právoplatnosť 15.4.2014. Vzhľadom

na uvedené a na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol
a to uznesením sp. zn. 4C/115/2012-62 zo dňa 11.6.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za
dôležitý dôvod odročenia pojednávania aj vzhľadom na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo
rozhodnuté uznesením Ústavného súdu SR IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/75/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu SR na jej prerokovanie.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd prvého stupňa sa preto
oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup
namietaný. Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie
oprávneného a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný
titul a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých
prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu súdu 1Er/520/2011 (pripojeného k spisu 4C/115/2012 - žaloba označená ISTINA

RS) súd prvého stupňa zistil, že dňa 19.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému A.
S. pre vymoženie 450,31 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05138/09 zo dňa 10.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.6.2007
a vykonateľnosť 2.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 3.8.2011. Súd podaním zo dňa 25.8.2011 žiadal oprávneného o predloženie
úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k zmluve, v zmysle ktorej bol vydaný exekučný
titul, výzvu zaslal na vedomie exekútorovi. Oprávnený reagoval podaním zo dňa 5.9.2011, ktoré
došlo na súd 13.9.2011 a zmluvu vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru predložil. Súd
uznesením zo dňa 3.1.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti

uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach a uznesením sp.
zn. 9CoE/19/2012-46 zo dňa 25.2.2013 prvostupňové uznesenie zo dňa 3.1.2012 potvrdil a vzhľadom
na to, že oprávnený podal návrh na prerušenie exekučného konania, odvolací súd rozhodol aj o
tomto procesnom návrhu tak, že návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Uznesenie ozamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 1Er/520/2011-14 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoE/19/2012-46 zo dňa 25.2.2013 nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.4.2013. Následne uznesením sp. zn. 1Er/520/2011-52 zo dňa 6.5.2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2014 bolo exekučné konanie zastavené. Oprávnený využil možnosť
podania mimoriadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 9Co/19/2012, podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Oboer
161/2013-18 zo dňa 30.10.2013. Týmto uznesením Najvyšší súd SR konanie o odvolaní proti výroku
uznesenia Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania

rozhodol tak, že konanie zastavil. Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol a dovolanie proti
výroku uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/19/2012-46 zo dňa 25.2.2013 o potvrdení
napadnutého uznesenia odmietol.

Z exekučného spisu súdu 1Er/822/2010 (pripojeného k spisu 4C/119/2012 - žaloba označená ISTINA
RS) súd prvého stupňa zistil, že dňa 11.10.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým

bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Z. C.
pre vymoženie 462,47 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06428/2010 zo dňa 26.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
30.8.2010 a vykonateľnosť 2.9.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 9.12.2010. K žiadosti súdneho exekútora bola priložená zmluva o

úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Uznesením sp. zn. 1Er/822/2010-9 zo dňa 15.12.2010 bola
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.1.2011. Následne uznesením zo dňa 1.2.2011 súd exekučné konanie uznesením
sp. zn. 1Er/822/2010-13 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.3.2011.

Z pripojených uznesení a registra exekučného spisu 1Er/521/2011 (v súčasnosti je pripojený k
spisu 1C/281/2012, spojený na spoločné konanie pod sp. zn. 1C/104/2012, ktorý sa nachádza na
Najvyššom súde SR; týka sa spisu 4C/154/2012 - žaloba označená ISTINA RS) prvostupňový súd
zistil, že návrh na vydanie poverenia bol doručený tunajšiemu súdu 3.8.2011. Exekútor žiadal vydať
poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej Z. E. pre vymoženie 794,70 eur s príslušenstvom a

exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR č. 03168/09 zo dňa 3.6.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 29.6.2009 a vykonateľnosť 2.7.2009. Dňa 19.8.2011 bol oprávnený vyzvaný
na predloženie zmluvy o úvere č. 7281164 zo dňa 18.3.2008 a po predložení tejto zmluvy uznesením sp.
zn. 1Er/521/2011-13 dňa 3.1.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.2.2012. Uznesením zo dňa 5.4.2012 bolo

exekučné konanie zastavené a vzhľadom na skutočnosť, že povinná po zastavení exekučného konania
zomrela, bolo uznesenie doručované dedičom povinnej, ktorých okruh bol zistený v konaní sp. zn.
9D/73/2012. Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť 13.4.2012.

Z exekučného spisu súdu 1Er/308/2011 (pripojeného k spisu 4C/156/2012 - žaloba označená ISTINA

RS) súd prvého stupňa zistil, že dňa 7.4.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š.
Č. pre vymoženie 67,05 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11056/2010 zo dňa 21.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
14.3.2011 a vykonateľnosť 17.3.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená súdu dňa 20.5.2011, k žiadosti bola pripojená zmluva o úvere č. 7451074 zo dňa
15.12.2008 a zmenka vystavená 15.12.2008 k tomuto číslu zmluvy. Uznesením sp. zn. 1Er/308/2011-10
zo dňa 23.5.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 15.6.2011, následne uznesením sp. zn. 1Er/308/2011-14 zo dňa 22.6.2011
bolo exekučné konanie právoplatne ku dňu 14.11.2011 zastavené.

Z exekučného spisu súdu 1Er/846/2010 (pripojeného k spisu 4C/185/2012 - žaloba označená ISTINA
RS) súd prvého stupňa zistil, že dňa 9.11.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Z. S.
pre vymoženie 692,63 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08087/2010 zo dňa 29.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
18.10.2010 a vykonateľnosť 21.10.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010, k žiadosti bola priložená
zmluva o úvere č. 7153209 zo dňa 12.5.2009 a zmenka vystavená 12.5.2009. Uznesením sp. zn.1Er/846/2010-10 zo dňa 8.2.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Toto uznesenie obsahuje zrejmú nesprávnosť v uvedení čísla zmluvy a dáta jej uzavretia, pričom z
celého exekučného konania vyplýva, že exekučný súd konal na základe žiadosti o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol rozsudok sp. zn. SR 08087/2010 a v tomto rozsudku sa
uvádza číslo pôvodnej zmluvy o úvere č. XXXXXXX T. M.Ň. XX.X.XXXX, aj číslo zmenky k tejto zmluve s
dátumom vystavenia 12.5.2009. Uznesenie o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia zo dňa 8.2.2011
nadobudlo právoplatnosť 2.3.2011, následne uznesením zo dňa 9.3.2011 sp. zn. 1Er/846/2010-15 bolo
exekučné konanie právoplatne ku dňu 7.4.2011 zastavené.

Z exekučného spisu súdu 1Er/569/2010 (pripojeného k spisu 4C/219/2012 - žaloba označená ISTINA
RS) súd prvého stupňa zistil, že dňa 16.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému F. R.
pre vymoženie 898,52 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 18878/09 zo dňa 24.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.1.2010

a vykonateľnosť 7.1.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 30.8.2010, k žiadosti bola priložená zmluva o úvere č. XXXXXXX T. M.B.
XX.XX.XXXX. Uznesením sp. zn. 1Er/569/2010-10 zo dňa 8.9.2010 bola žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. V dôsledku odvolania oprávneného v exekučnom konaní
rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 2CoE 529/2010-30 zo dňa 1.7.2011

odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania. Uznesenie zo dňa 8.9.2010, ktorým bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá nadobudlo právoplatnosť 9.10.2010.
Následne uznesením zo dňa 30.8.2011 bolo exekučné konanie právoplatne ku dňu 5.9.2011 zastavené.

Z exekučného spisu súdu 1Er/942/2009 (pripojeného k spisu 4C/234/2012 - žaloba označená ISTINA

RS) prvostupňový súd zistil, že dňa 14.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. K.
pre vymoženie 4 231,84 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13620/09 zo dňa 25.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.9.2009
a vykonateľnosť 24.9.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 18.12.2009. Podaním zo dňa 23.12.2009 bol exekútor vyzvaný na predloženie
zmluvy o úvere č. XXXXXXX s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a §
45 ods. 1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekútor na výzvu reagoval 13.1.2010, odmietol túto
zmluvu predložiť po konzultácii s oprávneným z dôvodu, že oprávnený nevidí dôvod na predloženie
zmluvy tvrdiac, že súd má povinnosť vydať poverenie na základe ním predložených listinných dôkazov.

Uznesením sp. zn. 1Er/942/2009-11 zo dňa 29.3.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného v exekučnom konaní
rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 4CoE 408/2010-24 zo dňa 30.6.2010
potvrdil uznesenie prvostupňového súdu a tak uznesenie zo dňa 29.3.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoE 408/2010-24 zo dňa 30.6.2010 nadobudlo právoplatnosť ku

dňu 6.8.2010. Následne uznesením sp. zn. 1Er/942/2009-30 zo dňa 20.8.2010 bolo exekučné konanie
právoplatne ku dňu 2.9.2010 zastavené.

Z exekučného spisu súdu 1Er/796/2009 (pripojeného k spisu 4C/242/2012 - žaloba označená ISTINA
RS) súd prvého stupňa zistil, že dňa 12.10.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým

bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej K. C.
pre vymoženie 336,59 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12824/09 zo dňa 28.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.8.2009
a vykonateľnosť 20.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 4.11.2009. Súd podaním zo dňa 18.11.2009 vyzval súdneho exekútora na

oznámenie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol
súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Exekútor reagoval dňa
15.12.2009oznámením,ktorédošlosúdu21.12.2009tak,žetakýmitoinformáciaminedisponuje.Zmluva
o úvere v tomto prípade nebola žiadaná. Uznesením sp. zn. 1Er/796/2009-11 zo dňa 29.3.2010 súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania

oprávneného v exekučnom konaní rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 4CoE
404/2010-34 zo dňa 21.9.2010 potvrdil uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 29.3.2010 potvrdil.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.10.2010. Následne uznesením 1Er/796/2009-40 zo dňa
15.10.2010 bolo exekučné konanie právoplatne ku dňu 21.10.2010 zastavené.Z exekučného spisu súdu 1Er/484/2011 (pripojeného k spisu 4C/244/2012 - žaloba označená ISTINA
RS) prvostupňový súd zistil, že dňa 17.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým

bola spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému N.
S. pre vymoženie 242,97 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 01202/2010 zo dňa 24.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.5.2010
a vykonateľnosť 6.5.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 21.7.2011, k žiadosti bola pripojená zmluva o úvere č. XXXXXXX T. M.B. X.XX.XXXX

a zmenka vystavená dňa 5.12.2008 k číslu zmluvy XXXXXXX. Uznesením sp. zn. 1Er/484/2011-11 zo
dňa 6.9.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.9.2011. Následne uznesením zo dňa 3.10.2011 bolo exekučné
konanie právoplatne ku dňu 13.10.2011 zastavené.

Z exekučného spisu 1Er/408/2009 (pripojeného k spisu 4C/272/2012 - žaloba označená ako NZP)

prvostupňový súd zistil, že dňa 19.6.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola
spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Z. Ž. pre
vymoženie 277,65 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00177/09 zo dňa 11.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.5.2009
a vykonateľnosť 28.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 20.7.2009. Súd podaním zo dňa 4.8.2009 žiadal oprávneného o predloženie
zmluvy o úvere č. XXXXXXX T. M. XX.X.XXXX. Keďže oprávnený nereagoval, 9.11.2009 bol na
predloženie zmluvy urgovaný. Zmluvu nepredložil, avšak podaním, ktoré došlo súdu 18.11.2009 žiadal
informáciu o stave konania. Súd podaním zo dňa 1.12.2009 vyzval na predloženie zmluvy o úvere
exekútora s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1,2 zákona

o rozhodcovskom konaní. Na výzvu exekútorovi reagoval oprávnený podaním, ktoré došlo súdu
23.11.2009 tak, že žiadal predĺžiť lehotu na predloženie zmlúv o 30 dní. Exekútor 21.12.2009 oznámil,
že nedisponuje informáciami o tom, či bolo alebo nebolo právoplatne o pohľadávke oprávneného
rozhodnuté v inom rozhodcovskom konaní. Za týmto podaním exekútora je na čl. 15 spis založená
zmluva o úvere č. XXXXXXX T. M. XX.X.XXXX a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zo spisu nie

je možné zistiť, ktorým dňom boli do spisu založené a či túto zmluvu a všeobecné obchodné podmienky
zaslal exekútor, keďže to z prezentačnej pečiatky nevyplýva. Uznesením sp. zn. 1Er/408/2009-17
zo dňa 2.8.2010 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením
sp. zn. 3CoE/491/2010 zo dňa 25.2.2011 odvolacie konanie zastavil v dôsledku späťvzatia odvolania.

Uzneseniesp.zn.1Er/408/2009-17zodňa2.8.2010 nadobudloprávoplatnosť29.8.2010.Následnebolo
exekučné konanie uznesením sp. zn. 1Er/408/2009-41 zo dňa 6.4.2011 právoplatne ku dňu 11.4.2011
zastavené.

Z exekučného spisu 1Er/115/2010 (pripojeného k spisu 4C/256/2012 - žaloba označená ako NZP)

prvostupňový súd zistil, že dňa 1.2.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola
spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. M. pre
vymoženie 1 528,08 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19448/09 zo dňa 24.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.1.2010
a vykonateľnosť 14.1.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 19.2.2010. K žiadosti bola priložená zmluva o úvere č. XXXXXXX T. M.B.
XX.X.XXXX vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uznesením sp. zn. 1Er/115/2010-10
zo dňa 28.7.2010 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením
sp. zn. 5CoE/49/2010-25 zo dňa 29.11.2010 rozhodnutie zo dňa 28.7.2010 potvrdil. Uznesenie súdu zo

dňa 28.7.2010, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.11.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa
21.1.2011. Následne bolo exekučné konanie uznesením sp. zn. 1Er/115/2010-33 zo dňa 1.2.2011
právoplatne ku dňu 10.2.2011 zastavené.

Z exekučného spisu 1Er/162/2009 (pripojeného k spisu 4C/295/2012 - žaloba označená ako NZP)
súd prvého stupňa zistil, že dňa 7.3.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola
spísaná zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému S. F.
pre vymoženie 525,80 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stálehorozhodcovského súdu sp. zn. SR 10126/08 zo dňa 15.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
10.11.2008 a vykonateľnosť 13.11.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 6.4.2009. Podaním zo dňa 21.4.2009 súd vyzval oprávneného

na špecifikáciu trov oprávneného. Oprávnený reagoval podaním z 28.4.2009 a trovy oprávneného
špecifikoval.Podanímzodňa1.6.2009súdvyzvalexekútoranapredloženiezmluvyoúvereč.XXXXXXX
T. M.B. XX.X.XXXX, všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve s poukazom na ustanovenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2 o rozhodcovskom konaní a zákona č. 528/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Exekútor zaslal opis podania adresovaného oprávnenému, ktorým vyzýval

oprávneného na predloženie zmluvy o úvere podaním zo dňa 10.6.2009, urgenciu zo dňa 15.6.2009,
ktorá bola doručená súdu 17.6.2009. Súd podaním zo dňa 30.6.2009 zaslal výzvu na predloženie zmluvy
o úvere priamo oprávnenému opätovne s poukazom na už vyššie citované ustanovenia. Oprávnený
výzvu prevzal 9.7.2009, zmluvu nepredložil, podaním zo dňa 2.7.2009 žiadal informáciu o stave konania.
Súd opätovne podaním z 12.10.2009 urgoval predloženie zmluvy o úvere a oprávnený podaním z
26.10.2009 žiadal o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60 dní. Po uplynutí tejto

lehoty podaním zo dňa 4.1.2010, doručené súdu 15.1.2010 oprávnený oznámil, že zmluvu o úvere
nezašle z dôvodu, že mu nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu je povinný predložiť k
podanému návrhu na vykonanie exekúcie a exekučnému titulu aj ďalšie písomnosti (zmluvu o úvere,
všeobecné podmienky) požadované okresným súdom. Vyslovil názor, že takéto požiadavky súdu
nemajú oporu ani v exekučnom zákone ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Žiadal, aby exekučný

súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Po tomto oznámení oprávneného súd uznesením sp.
zn. 1Er/162/2009-22 zo dňa 5.3.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach,
ktorý uznesením sp. zn. 3CoE/284/2010-33 zo dňa 31.5.2010 uznesenie súdu zo dňa 5.3.2010 potvrdil.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2010. Následne bolo exekučné konanie uznesením

sp. zn. 1Er/162/2009-37 zo dňa 27.7.2010 právoplatne ku dňu 26.8.2010 zastavené.

Z exekučného spisu 1Er/762/2009 (pripojeného k spisu 4C/328/2012 - žaloba označená ako NZP) súd
prvého stupňa zistil, že dňa 5.10.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná
zápisnica, obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. Č. pre vymoženie

1 091,41 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 07439/09 zo dňa 9.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.8.2009 a vykonateľnosť
20.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
dňa 28.10.2009. Podaním zo dňa 2.11.2009 súd vyzval oprávneného, aby obratom predložil zmluvu
o úvere č. XXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX. Oprávnený výzvu prevzal 9.11.2009, na výzvu nereagoval.

Uznesením sp. zn. 1Er/762/2009-9 zo dňa 3.2.2010 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský
súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 2CoE/171/2010 zo dňa 30.4.2010 rozhodnutie zo dňa 3.2.2010
potvrdil. Uznesenie súdu zo dňa 3.2.2010, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoE/171/2010 zo

dňa 30.4.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2010. Následne bolo exekučné konanie uznesením
sp. zn. 1Er/762/2009-28 zo dňa 2.9.2010 právoplatne ku dňu 18.9.2010 zastavené.

Z exekučného spisu 1Er/682/2010 (pripojeného k spisu 4C/327/2012 - žaloba označená ako NZP)
súd zistil, že dňa 5.8.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica,

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej T. C. pre vymoženie 222,--
eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 04279/2010 zo dňa 2.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.6.2010 a vykonateľnosť
24.6.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu dňa 13.10.2010. K žiadosti bola predložená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.7.2009.

Uznesením sp. zn. 1Er/682/2010-9 zo dňa 26.10.2010 súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený, o ktorom rozhodoval Krajský
súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 4CoE/545/2010-26 zo dňa 29.12.2010 rozhodnutie zo dňa
26.10.2010 potvrdil. Uznesenie súdu zo dňa 26.10.2010, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 4CoE/545/2010-26 zo dňa 29.12.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2011. Následne bolo
exekučné konanie uznesením sp. zn. 1Er/682/2010-40 zo dňa 18.2.2011 právoplatne ku dňu 23.2.2011
zastavené.Zo spisu 1Er/390/2010 (pripojeného k spisu 4C/130/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že
dňa 21.4.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej K. D. - K. pre vymoženie istiny 355,--

eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 00163/2010 zo
dňa 4.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2010 a vykonateľnosť dňa 25.3.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa
24.6.2010. K návrhu bola predložená zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX a všeobecné

podmienky poskytnutia úveru. Vo veci bolo vydané poverenie dňa 6.7.2010, ktoré bolo exekútorskému
úradu doručené 20.8.2010. Teda poverenie bolo vydané v 15-dňovej lehote. Tento nárok vôbec nemal
byť žalovaný.

Zo spisu 1Er/14/2009 (pripojeného k spisu 4C/132/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že
dňa 18.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej F. D. pre vymoženie istiny 6 760,-- Sk
s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 09967/08 zo dňa
9.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2008 a vykonateľnosť dňa 30.10.2008. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 9.1.2009.

Vo veci bolo vydané poverenie dňa 13.1.2009, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Za účelom kontroly
v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní bola predložená zmluva o úvere súdnym
exekútorom a po vydaní poverenia uznesením zo dňa 19.4.2011 súd exekúciu v časti o vymoženie
úrokov z omeškania nad výšku 8,5 % ročne zo sumy 165,96 eur od 29.6.2008 do zaplatenia zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.5.2011.

Zo spisu 1Er/930/2009 (pripojeného k spisu 4C/277/2012 - žaloba označená ako NP) súd prvého
stupňa zistil, že dňa 9.11.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. F. F.-P., IČO: 40859339 pre
vymoženie istiny 4 111,05 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného

titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.
zn. SR 07490/09 zo dňa 5.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2009 a vykonateľnosť dňa
29.10.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu dňa 14.12.2009. Súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere č. XXXXXXX T. M.
XX.X.XXXX podaním zo dňa 17.12.2009. Zmluva predložená nebola, preto súd uznesením sp. zn.

1Er/930/2009-9 zo dňa 22.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V dôsledku
odvolania oprávneného rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 2CoE
284/2010-23 zo dňa 29.11.2010 zrušil uznesenie zo dňa 22.2.2010 a v zmysle právneho názoru
vysloveného krajským súdom, súd vydal poverenie dňa 31.12.2010.

Zo spisu 1Er/592/2010 (pripojeného k spisu 4C/312/2012 - žaloba označená ako NP) prvostupňový
súd zistil, že dňa 20.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. O. pre vymoženie istiny
903,- eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 18576/09 zo

dňa 18.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa
9.9.2010. K návrhu bola predložená zmluva o úvere č. XXXXXXX T. M. XX.X.XXXX a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Uznesením 1Er/592/2010-10 zo dňa 17.9.2010 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného

vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 6Co 74/2010 zo dňa 31.1.2011
odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia odvolania zastavil. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia zo dňa 17.9.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2010. Následne
uznesením sp. zn. 1Er/592/2010-26 zo dňa 22.3.2011 bolo exekučné konanie právoplatne ku dňu
14.4.2011 zastavené. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobu na SR žalobca podával z dôvodu,

že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote. V
tomto prípade však vôbec nebolo poverenie vydané, žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia
bola právoplatne zamietnutá a teda žalobca mal tento nárok žalovať z dôvodu, že súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.Zo spisu sp. zn. 1Er/131/2004 (týka sa spisu 4C/146/2012 - žaloba označená ZE) bolo zistené
prvostupňovým súdom, že žiadosť súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, bola súdu doručená dňa 5.8.2004. Žiadosť súdneho exekútora bola na
tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej M. K.
pre vymoženie istiny 6 000,-- Sk s príslušenstvom a exekučným titulom bola notárska zápisnica N
139/2004, Nz 28818/2004 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej dňa 3.4.2004. Súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie 9.8.2004. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený elektronický návrh

na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Súd žiadosť
o zmenu exekútora doručil podaním zo dňa 30.12.2010 doterajšiemu exekútorovi a vyzval ho na
predloženie exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal
reagoval podaním z 13.1.2011, doručené súdu 17.1.2011 a vyčíslil trovy exekúcie. Súčasne súhlasil
so zmenou exekútora a oznámil, že doposiaľ nebola vymožená ani časť pohľadávky. Uznesením sp.
zn. 1Er/131/2004-21 zo dňa 11.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil bez

návrhu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V dôsledku odvolania
oprávneného rozhodoval vo veci Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 2Co 127/2011-40
zo dňa 23.1.2012 odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora
a v ostatnej časti uznesenie potvrdil. Nepriznal účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom dňa 30.7.2012.

Zo spisu sp. zn. 1Er/39/2005 (týka sa spisu 4C/309/2012 - žaloba označená ZE) bolo zistené, že
žiadosť súdneho exekútora Ing.Bc. Karola Mihala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bola
súdu doručená dňa 16.2.2005. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe

návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. E. pre vymoženie istiny 23 040,-- Sk
s príslušenstvom a exekučným titulom bola notárska zápisnica N 3438/2004, Nz 76198/2004 spísaná
na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej dňa 16.10.2004. Súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie 28.5.2005. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený elektronický návrh na zmenu exekútora tak,
aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Súd žiadosť o zmenu exekútora doručil

podaním zo dňa 2.12.2010 doterajšiemu exekútorovi a vyzval ho na predloženie exekučného spisu
a vyúčtovanie trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal reagoval podaním z 20.12.2010,
doručené súdu 22.12.2010 a vyčíslil trovy exekúcie. Súčasne súhlasil so zmenou exekútora a oznámil,
že doposiaľ nebola vymožená ani časť pohľadávky. Uznesením sp. zn. 1Er/39/2005-21 zo dňa 22.2.2011
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil bez návrhu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a zaviazal oprávneného nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V dôsledku odvolania oprávneného rozhodoval vo veci Krajský
súd v Košiciach, ktorý uznesením sp. zn. 14CoE 20/2011-34 zo dňa 27.4.2011 odmietol odvolanie proti
výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora a v ostatnej časti uznesenie potvrdil okrem
výroku o trovách exekúcie tak, že zaviazal oprávneného zaplatiť exekútorovi JUDr. Karolovi Mihalovi

trovy exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom
dňa 14.6.2011.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom prvostupňovým súdom pod sp. zn. 9C/112/2012 predložil
súdu znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom

Ekonomickou univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková
škoda, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v
exekučných veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden
originál tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom
odkazovať. Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom

bola daná znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných
konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými
prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe

vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačného systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval
podľa jednotlivých typov žalôb nasledovné:Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 eur
- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 eur
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 31,68 eur.

Tento znalecký posudok žalovaný účastník považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto navrhol súdu, aby naň neprihliadal.
Poukázal na skutočnosť, že žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom

participovaťpripostupenavypracovaníposudkuapretoodpovedánaotázkyvýlučnekladenéžalobcom,
náklady na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku nespĺňajú
zákonom predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať
odbornými znalosťami. Žalovaná mala za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri vyhotovení
tohto posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých žalobcom.

V ďalšom vyjadrení podrobne odôvodňuje nesúhlas so znaleckým posudkom s vyvodením záveru, že
nárok žalobcovi nie je možné priznať a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za
preukázané, že k vzniku škody došlo.

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok predložený žalobcom súd hodnotil v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.

ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania súdom.

Podaním zo dňa 23.7.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,

ako v podaní zo dňa 17.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5NcC/75/2012 o tom, že sudcovia prvostupňového súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti
na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť prvostupňové súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/75/2012 je tak
viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu

nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd prvého stupňa
poukázal na skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi
bolo známe, že dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem
iných sťažnosti žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5NcC/75/2012

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd návrh
žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol ako návrh nedôvodný.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 5 ods. 1, §6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 ,
§ 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, §19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, § 41 ods. 2 písm. c) a d), § 44 ods. 1, 2 , § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáhal poukazujúc
na nesprávny úradný postup prvostupňového súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V

zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej
boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase
rozhodovania súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu mal

súd prvého stupňa súd za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním
návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby
nárok žalobcu na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu

ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobné
návrhy podané žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42
ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na
základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle
§ 43 ods. 1 O.s.p. súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku nedošlo, okrem konania 4C/132/2012 - žaloba označená ako NP, a
teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Pri žalobách označených

ISTINA-RS sp.zn. 4C/115/2012, 4C/119/2012, 4C/154/2012, 4C/156/2012, 4C/185/2012, 4C/219/2012,
4C/234/2012 a žalobách označených NZP - sp. zn. 4C/272/2012, 4C/256/2012, 4C/295/2012,
4C/328/2012, 4C/327/2012 premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody začína plynúť dňom
doručeniauzneseniaozamietnutípovereniaoprávnenému.VoveciachNP-4C/130/2012,4C/132/2012,4C/277/2012, 4C/312/2012 začína plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody dňom,
kedy sa oprávnený dozvedel o tom, že poverenie je vydané po uplynutí 15-dňovej lehoty. Pri žalobách
ZE - 4C/146/2012, 4C/309/2012 premlčacia lehota na podanie návrhu na náhradu škody začala plynúť

od doručenia rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Vo všetkých týchto exekučných
konaniach bolo rozhodované v priebehu r. 2010-211 a keďže všetky žalobné návrhy boli doručené
tunajšiemu súdu 27.9.2012, boli podané v premlčacej lehote a nároky uplatnené týmito žalobnými
návrhmi nie sú premlčané. Ako už bolo uvedené, premlčaný je nárok navrhovateľa uplatnený v konaní
sp. zn. 4C/132/2012 - žaloba označená ako NP, keď poverenie bolo súdom vydané dňa 13.1.2009 a

žalobný návrh na náhradu škody bol podaný 27.9.2012. Tento nárok však vôbec nemal byť žalovaný,
pretožekvydaniupovereniadošlo13.1.2009potom,čožiadosťovydaniepovereniabolasúdudoručená
9.1.2009, teda v zákonnej 15-dňovej lehote.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy prvostupňový súd
uvádza nasledovné:

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok:
1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu - t.j.
protiprávne konanie,
2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy

3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnym
konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli súdom prvého stupňa spojené
a sú vedené pod sp. zn. 4C/115/2012 malo dôjsť tým, že prvostupňový súd v exekučných konaniach,
v ktorých žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/115/2012, 4C/119/2012, 4C/154/2012, 4C/156/2012, 4C/185/2012, 4C/219/2012, 4C/234/2012).

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 4C/272/2012, 4C/256/2012, 4C/295/2012,
4C/328/2012, 4C/327/2012)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP - spisy 4C/130/2012, 4C/132/2012, 4C/277/2012, 4C/312/2012)

4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa §
44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spisy 4C/146/2012, 4C/309/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/115/2012, 4C/119/2012, 4C/154/2012, 4C/156/2012,
4C/185/2012, 4C/219/2012, 4C/234/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (návrhy označené ako ISTINA RS). Žalobca
poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdutým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal
úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe

skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný a
to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti

rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd prvého stupňa mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti

istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu
rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých
nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v
občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným

titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky
nemôže založiť prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na
rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným
súdom. V konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je
uplatnený nárok zo zmeniek vystavených práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na

iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv
uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež
už boli tunajším súdom vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okremtoho,žeexekučnýsúdmaloprávneniepreskúmavaťexekučnýtitulsúdprvéhostupňa uviedol,že
v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými
spismi, pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných
konaniach využil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov a to v konaniach sp.zn.
1Er/512/2011 - 4C/115/2012, 1Er/565/2010 - 4C/219/2012, 1Er/569/2010 - 4C/119/2012, 1Er/942/2009
- 4C/234/2012, 1Er/756/2009 - 4C/242/2012.

V konaniach 4C/4C/272/2012, 4C/256/2012, 4C/295/2012, 4C/328/2012, 4C/327/2012 (návrhy
označené ako NZP) žalobca uvádzal, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, kedy žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané,
že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuté,pričomjepravdou,žedošlok zamietnutiužiadostipouplynutí15-dňovejlehotyoddoručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.

V prípade exekučného konania 1Er/408/2009 - 4C/272/2012 mal súd prvého stupňa preukázané, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 20.7.2009

a uznesením zo dňa 2.8.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá.

V konaní sp. zn. 1Er/115/2010 - 4C/256/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená 19.2.2010 a zamietnutá uznesením zo dňa 28.7.2010.V konaní sp. zn. 1Er/165/2009 - 4C/295/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená 6.4.2009 a zamietnutá uznesením zo dňa 5.3.2010.

V konaní sp. zn. 1Er/762/2009 - 4C/328/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená 28.10.2009 a zamietnutá uznesením zo dňa 3.2.2010.

V konaní sp. zn. 1Er/682/2010 - 4C/327/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie doručená 13.10.2010 a zamietnutá uznesením zo dňa 26.10.2010.

Súd prvého stupňa mal za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-
dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie
a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných
prípadoch. V súvislosti s tým súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že v uvedených veciach

exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými
zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v

čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Z exekučných spisov bolo
jednoznačne preukázané, že súd vyzýval oprávneného na predloženie relevantných listinných dôkazov,
zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok, urgoval predloženie týchto listinných dôkazov,
na čo oprávnený i exekútor reagoval zamietavo s tým, že súd nemá oprávnenie tieto listiny žiadať

a exekučný titul preskúmavať. Okrem toho v exekučnom konaní sp. zn. 1Er/682/2010 - 4C/327/2012
bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia doručená súdu 13.10.2010 a uznesením zo dňa
26.10.2010 bola táto žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Teda ani tento nárok žalobcu uplatnený
v konaní 4C/327/2012 nemal byť žalovaný.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu týkajúcimi sa
oneskoreného rozhodnutia súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné
uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy v daným
exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti tunajšieho
súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil

vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave konania a
sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na súde. Vzhľadom na doručenie žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré boli prvostupňovému súdu v konaniach, o ktorých
rozhoduje, doručené v dňoch 6.8.2009, 26.4.2010, 14.10.2009, 28.12.2009 sa zo žalobcom uvedených
sťažností na prieťahy v konaní, ktoré boli ním podané dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 mohli

týkať všetky sťažnosti.

Napriektomuprvostupňovýsúduviedol,žepodľaoboznámenýchSprč.22/2010,č.34/2010ač.12/2011
a odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom

rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu
na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho
súdu konštatované prieťahy v konaní. V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných
konaniach, na ktoré poukazoval žalobca a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného
súdu, poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Prvostupňový súd teda
nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci súdu na rozhodnutie o prieťahoch,

mal prvostupňový súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.Pokiaľ sa týka konaní vedených pod sp.zn. 4C/130/2012, 4C/132/2012, 4C/277/2012, 4C/312/2012)
(návrhy označené ako NP) žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).

Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 1Er/390/2010 - 4C/130/2012 mal súd prvého stupňa
preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 24.6.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 6.7.2010, teda poverenie
bolo vydané v 15-dňovej lehote a tento nárok uplatnený v konaní 4C/130/2012 vôbec nemal byť

žalovaný.

Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 1Er/14/2009 - 4C/132/2012 mal prvostupňový súd
preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.1.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 13.1.2009, teda poverenie
bolo vydané v 15-dňovej lehote a tento nárok uplatnený v konaní 4C/132/2012 vôbec nemal byť

žalovaný.

Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 1Er/930/2009 - 4C/277/2012 mal súd prvého stupňa
preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 14.12.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 31.12.2010 po tom, čo

pôvodne súd uznesením zo dňa 22.2.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol
a poverenie bolo vydané až v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoE 282/2013
zo dňa 29.11.2010.

Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 1Er/592/2010 - 4C/312/2012 mal prvostupňový súd

preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.9.2010. V tomto prípade vôbec nebolo vydané poverenie, pretože súd uznesením zo
dňa 17.9.2010 t.j. v lehote 7 dní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Keďže
odvolanie proti tomuto uzneseniu, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 16CoE
74/2010 bolo zobrané späť, odvolací súd uznesením zo dňa 31.1.2011 odvolacie konanie zastavil. V

tomto prípade vôbec nedošlo k vydaniu poverenia, napriek tomu žalobca žaluje tento nárok z titulu
vydaného poverenia po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty.

Vo všetkých týchto prípadoch vzhľadom na skutočnosť, že exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, súd prvého stupňa sa zaoberal v exekučných konaniach aj zmluvami o úvere,

všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu z dôvodu, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Súd
prvého stupňa uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení exekučného poriadku, ale aj podľa
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení občianskeho
zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa ako aj podľa smernice č. 93/2013 EHS.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp.zn. 4C/4C/146/2012, 4C/309/2012 - návrhy označené ako
ZE malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30 dní od doručenia
návrhu na zmenu exekútora (ZE).

Z oboznámeného exekučného spisu 1Er/131/2004 - 4C/146/2012 bolo zistené, že návrh na zmenu
exekútora bol doručený súdu dňa 18.11.2010 tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa
Krutého. Súd doručil žiadosť o zmenu exekútora doterajšiemu exekútorovi a vyzval ho na predloženie
exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súhlasil so zmenou exekútora a

zaslal vyčíslenie trov exekúcie podaním z 13.1.2011, doručené súdu 17.1.2011. Uznesením z 11.2.2011
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil bez návrhu v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku a návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol. Súčasne zaviazal oprávneného nahradiť
pôvodnému exekútorovi trovy exekúcie.

Z oboznámeného exekučného spisu 1Er/39/2005 - 4C/309/2012 bolo zistené, že návrh na zmenu
exekútora bol doručený súdu dňa 18.11.2010 tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa
Krutého. Súd doručil žiadosť o zmenu exekútora doterajšiemu exekútorovi a vyzval ho na predloženie
exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný súdny exekútor súhlasil so zmenou exekútoraa zaslal vyčíslenie trov exekúcie podaním zo dňa 20.12.2010, doručené súdu 22.12.2010. Uznesením
zo dňa 22.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil bez návrhu v zmysle § 58
ods. 1 Exekučného poriadku a návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol. Súčasne zaviazal

oprávneného nahradiť pôvodnému exekútorovi trovy exekúcie.

V ďalšom prvostupňový súd opakovane poukázal na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa
vytýkaných prieťahov v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie
existencie prieťahov. Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal

existenciu nečinnosti resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom
konaní. Zo sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011 sa v prípade návrhu na zmenu súdneho exekútora mohla týkať sťažnosť zo dňa
25.5.2011, keďže návrhy na zmenu exekútora boli podané 18.11.2010. Podľa oboznámených Spr. však
všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených prvostupňovým súdom boli
považované za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa konštatoval, že zo strany žalobcu nebol
v konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach,
ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo

strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. Prvostupňový súd preto pre
nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu,
jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy prvostupňový súd napriek uvedenému

konštatoval, že zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola
žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol
žiadne dokazovanie a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa 6.3.2014 podľa citovaného
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná.
Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej

lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je
nevyhnutné nielen u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník
v stanovenej lehote trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V
prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o
priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky. Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité

dôvody a predložila listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec
v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená
sudkyňa.Žalobkyňatvrdí,ženemalamožnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovanej,zktorýchsúdprisvojom
rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nichsvojerozhodnutie,atýmdošlokporušeniuzásadykontradiktórnostikonaniaaprávažalobkynenasúdnu
ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť

bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je

zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mala mať žalobkyňa možnosť vyjadriť sa. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový
základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec
vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to, že súd nedodržal lehoty na vydanie rozhodnutia, čím
spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) prejednal odvolanie
žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné
vyhovieť.

Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.10.2015 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolizverejnenédňa15.10.2015naúradnejtabuliKrajskéhosúduvKošiciachpodľa§156ods.1,3O.s.p.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, vo veci
rozhodla vylúčená sudkyňa, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v
neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračoval v konaní, aj keď účastníci boli nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
10.6.2013 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 10.6.2013 bolo doručené účastníkom
s dostatočným časovým predstihom, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania podľa
citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a ďalej uviedla,
že sa naďalej pridržiava svojho vyjadrenia vo veci.

Žalobkyňa v elektronickom podaní zo dňa 7.6.2013 žiadala zrušenie nariadeného pojednávania ako
aj prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne na zákonného sudcu a práva na nestranný súd

a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci.

Žalobkyňa navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že na Ústavný súd SR podala sťažnosť, týkajúcu sa
porušenia jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd z dôvodu, že v konaní vykonával

úkonyarozhodovalvylúčenýsudca.Uviedla,žerozhodnutievpredmetnejvecizávisíodotázky,ktorúnie
je možné vyriešiť v tomto konaní, a ktorá musí byť rozhodnutá Ústavným súdom SR, preto sú v danom
prípade splnené podmienky pre prerušenie konania, a to až do doby vydania rozhodnutia ústavného
súdu o podanej sťažnosti.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rovnako nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. Podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľkou na ústavnom súde totiž nie je dôvodom na prerušenie
konania v danej veci, pretože výsledok konania na ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto konanie.

Odvolaciemu súdu z jeho činnosti je známe, že Ústavný súd SR vo viacerých svojich uzneseniach
obdobné sťažnosti v skutkovo rovnakých veciach odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu SR na ich prerokovanie. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ (v našom prípade
žalobkyňa) sa v ďalšom konaní o merite veci pred všeobecnými súdmi môže domáhať ochrany
svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne aj dovolaniami proti

rozhodnutiam odvolacieho súdu, preto nie je daná právomoc ústavného súdu o týchto sťažnostiach
rozhodnúť (uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 521/2013-10 zo dňa 22. augusta 2013, uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 518/2013 - 10 zo dňa 22. augusta 2013 a iné).

Žalobkyňa ako účastník konania využila svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu prvého

stupňa. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobkyňou už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne
rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobkyne, pre ktoré žiadala vylúčenie
sudcov súdu prvého stupňa v danej veci. Uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5NcC/75/2012-16 zo dňa 22.10.2012 je viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti tomuto
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach bola zo strany žalobkyne podaná sťažnosť na Ústavnom súdu

SR, ktorú Ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci ÚS SR č.k. IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa
12.12.2013.Z vyššie uvedeného vyplýva že, rozhodnutie ústavného súdu o sťažnosti žalobkyne nemá podstatný
vplyv a význam pre meritórne rozhodnutie vo veci a nemôže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo
veci samej, pretože žalobkyňa a aj ostatní účastníci konania majú možnosť uplatňovať svoje procesné

práva v riadnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. V prejednávanej veci preto nie sú dané
dôvody na prerušenie konania. Opačný postup súdu by za danej situácie bol v rozpore s účelnosťou a
hospodárnosťou konania.
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na
prerušeniekonaniaakovecnesprávnepodľa§219ods.1O.s.p.,nakoľkotentodôvodniejerelevantným

dôvodom na prerušenie konania ako ani na odročenie pojednávania. A navyše o návrhu žalobkyne na
prerušenie konania z vyššie uvedeného dôvodu súd prvého stupňa už raz rozhodol, a to uznesením
č.k. 4C/115/2012-62 zo dňa 11.6.2013, ktorým jej návrh zamietol. Uvedené uznesenie bolo potvrdené
Krajským súdom v Košiciach č.k. 2Co/355/2013-90 zo dňa 7.3.2014.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s

§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, nebola
jej odňatá možnosť konať pred súdom.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd nepovažuje za správny právny záver súdu prvého stupňa pokiaľ tento na vec aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 a pokiaľ v náväznosti na to
uzavrel, že otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prerušenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ustanovenie § 9 ods. 2 v takomto znení nadobudlo účinnosť od 1.1.2013
a teda nemôžu byť na základe neho posudzované zákonné podmienky pre vznik nároku zodpovednosti

štátu za škodu ku ktorej malo dôjsť nesprávnym úradným postupom v období pred týmto dátumom, teda
pred 1.1.2013. V tomto období totiž ust. § 9 citovaného zákona bolo v tomto znení:

Štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,
aleboinýnezákonnýzásahdopráv,právomchránenýchzáujmovfyzickýchaprávnickýchosôb.Vsúlade
s týmto zákonným ustanovením bol teda súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody z nesprávneho
úradného postupu oprávnený vyhodnotiť aj otázku prieťahov v súdnom konaní ako jednu zo základných
podmienok vzniku zodpovednosti.

Odvolací súd je toho názoru, že ani nesprávne právne posúdenie v tejto časti nemalo za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodov prvostupňového rozsudku je totiž zrejmé, že tento
sa napriek svojmu záveru o neexistencii rozhodnutia, ktorým by príslušné orgány konštatovali prieťahy,
resp. nečinnosť v konaní sám aj vyhodnocoval túto otázku, keď s poukazom na znenie § 44 ods. 2 zák.

č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) konštatoval, že zákonná lehota 15 dní na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona, teda v
prípadoch, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa
správne s poukazom na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znenído 31.12.2014 poukázal na oprávnenosť a zároveň aj povinnosť exekučného súdu posudzovať takýto
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Jenesporné,

že v súvislosti s takýmto postupom musí exekučný súd vykonať viacero úkonov na základe ktorých
môže uvedený záver vyhodnotiť a je nesporné, že to nie je reálne spôsobilý vykonať v lehote 15 dní. Súd
prvého stupňa sa oboznámil s obsahom všetkých exekučných spisov, z ktorých žalobca odvodzuje svoje
nároky a v každej veci vyhodnocoval konkrétne úkony vykonané exekučným súdom pri posudzovaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a v náväznosti na to vyhodnocoval aj lehoty, v ktorých

bolo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté.

Odvolací súd sa zhoduje s jeho závermi v tom, že ani v jednom z posudzovaných prípadov sa nejedná
o situáciu, aby exekučný súd naplnil zákonnú podmienku takých prieťahov v súdnom konaní, ktoré
by zakladali nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup. Nemožno sa stotožniť s názorom
žalobkyne, ktorá takýto nárok odvodzuje už od ňou konštatovaných prieťahov v rozsahu niekoľkých dní.

Odvolací súd k tejto otázke považuje za potrebné uviesť, že z vlastnej rozhodovacej praxe má vedomosť
o tom, že žalobca v teraz prebiehajúcom konaní podal na Okresný súd Spišská Nová Ves v krátkom
časovom úseku veľké množstvo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zjavným
úmyslom zahltiť súd do tej miery, že nebude spôsobilý o týchto žiadostiach rozhodnúť v primeraných

lehotách. Takýto postoj vyplýva práve z následného postupu žalobcu, ktorý na uvedenú situáciu reagoval
podaním obrovského množstva žalôb o náhradu škody z nesprávneho úradného rozhodnutia. Odvolací
súd poukazuje na to, že obdobnou situáciou sa už opakovane zaoberal Ústavný súd Českej republiky,
ktorý konštatoval, že aj právo na prístup k súdu je možné zneužiť. Zneužiť toto právo znamená vykonať
ho k právom neodôvodnenej ujme iného alebo k ujme spoločnosti. Za špecifický prípad takéhoto

zneužitia práva označil šikanózne správanie, ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so
zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Konštatoval, že vo vzťahu k právu na prístup k súdu možno
za zneužitie tohto práva považovať situáciu, keď žalobca nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho
aj keď domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje ho iba pre súdne konanie samo. Neúmerným
množstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje už aj tak preťaženú justíciu, z čoho následne

ťaží zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní. Súdy
tak trvaním na bezhraničnej ochrane práva na prístup súdu bez ďalšieho dostávajú sami seba do
bludného kruhu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27.10.2011 sp. zn. III ÚS 2791/08,
uznesenie zo dňa 13.3.2012 sp. zn. III. ÚS 696/2012.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona
514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp.
zn.: 4C/115/2012, 4C/119/2012, 4C/130/2012, 4C/132/2012, 4C/146/2012, 4C/154/2012, 4C/156/2012,

4C/185/2012, 4C/219/2012, 4C/234/2012, 4C/242/2012, 4C/244/2012, 4C/256/2012, 4C/272/2012,
4C/277/2012, 4C/295/2012, 4C/309/2012, 4C/312/2012, 4C/327/2012 a 4C/328/2012, s tým, že konanie
je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/115/2012 (ďalej len preskúmavané exekučné konania) a nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav
a nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa v
preskúmavaných exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu podľa § 44 Exekučnéhoporiadku a ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.
rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v preskúmavaných exekučných konaniach je
vecne správny.

Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa, ktorý nárok žalobcu odvodzovaný

od tvrdenia o vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok odvodený od tvrdenia,
že exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobcu, ktoré mu
už bolo priznané právoplatným rozhodcovským rozsudkom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného rozhodnutia aj napriek tomu, že žalobca tento nárok zakladal na
zodpovednosti za nesprávne úradné rozhodnutie. Je totiž zrejmé, že žalobcom konštatovaný postup
vyústil do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda aj takto

tvrdené porušenie možno posudzovať iba v rámci nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V preskúmavaných exekučných konaniach zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu (ako

exekučného súdu), preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je
skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady
vzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd

vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 4.2.2013 bolo doručené
Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.2.2013. Uvedené vyjadrenie žalovanej bolo doručené
žalobkyni dňa 3.5.2013, čo vyplýva z doručenky na č.l. 45.

Zatejtosituáciemalažalobkyňadostatokčasunato,abysavyjadrilakargumentomžalovanejaprípadne
navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto procesného
práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil

na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa
nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise a pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto pojednávania zúčastnila,
mala možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s

účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo
žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2
O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie

listinami obsiahnutými v spojenom spise Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp.zn. 4C/115/2012,
ktorého súčasťou sú tiež pripojené exekučné spisy preskúmavaných exekučných konaní.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok vo výrokoch, ktorým súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol a návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane

výroku o trovách konania účastníkov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalobkyni, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a žalobkyňa nemá právo na ich

náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.