Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200627
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6012200627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľky Y. O.,
bytom A., zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom so sídlom Ul. Dr. Herza č. 20, Lučenec,
ustanoveného Centrom právnej pomoci, Kanceláriou Rimavská Sobota, proti odporkyni Sociálnej
poisťovni,ústrediu,Ul.29.augustač.8,ostarobnýdôchodok,naodvolanienavrhovateľkyprotirozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2014, č. k. 26Sd/138/2012-63, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. mája 2014, č. k.
26Sd/138/2012-63, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 29. mája 2014, č. k. 26Sd/138/2012-63, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX
XXXX z 5. júna 2012 v znení jeho zmeny rozhodnutiami totožného čísla z 15. augusta 2012 a z 18.
septembra 2012, ktorými odporkyňa podľa § 273 ods. 5 a § 293aa ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), rozhodla o priznaní a výške
starobného dôchodku navrhovateľky od 11. mája 2009 a o jeho zvýšení od 1. januára 2010, od 1. januára
2011 a od 1. januára 2012 podľa § 82 zákona a príslušných opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov konania
nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po preskúmaní rozhodnutí vydaných odporkyňou v konaní o
starobnom dôchodku navrhovateľky krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne
v znení jeho poslednej zmeny z 18. septembra 2012 je v súlade so zákonom. Odporkyňa pri posúdení
nároku a určovaní výšky starobného dôchodku správne aplikovala ustanovenia § 293aa ods. 1 a § 273
ods. 5 zákona. Zhodnotila obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky na základe preukázaných

podkladov a pri určení osobného mzdového bodu postupovala v súlade s § 63 ods. 1, § 255 ods. 3 a
§ 63 ods. 4 písm. f/ zákona, pričom spôsob a postup pri výpočte sumy starobného dôchodku uviedla v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie. Podľa jej názoru dôvodne namietala, že
jej do odpracovaného obdobia nebolo započítané obdobie, keď bola vo výkone trestu odňatia slobody.
Poukazovala na skutočnosť, že aj keď odporkyňa žiadne údaje o pracovnom zaradení navrhovateľky

počas výkonu trestu odňatia slobody v rokoch 1961 až 1967, 1968, 1969 a 1997 nezistila z dôvodu
vyradenia a zničenia dokumentácie, ona vo výkone trestu vykonávala pracovnú činnosť, keďže bola
povinnosť pracovať a mala by jej odporkyňa všetky doby vo výkone trestu započítať. Povinnosťou štátu a
odporkyne je viesť a zachovať evidenciu obdobia jej výkonu trestu. Z toho dôvodu žiadala, aby si krajskýsúd vyžiadal jej trestné spisy z archívov príslušných okresných súdov, v ktorých by sa mali nachádzať
údaje o vykonaní trestu odňatia slobody, avšak krajský súd tento návrh zamietol. Z toho dôvodu žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody, ktoré uvádza
navrhovateľka v odvolaní nepovažuje za opodstatnené. Poukázala na potvrdenie Väzenskej služby
Českej republiky, VaÚVZD Opava z 15.08.2013, podľa ktorého sa v archíve nenachádzajú žiadne
doklady o navrhovateľke a potvrdenie ÚVTOS Želiezovce z 13.08.2013, podľa ktorého údaje o

navrhovateľke za roky 1961 až 1967 nie je možné poskytnúť z dôvodu skartácie po 40 rokoch od
uloženia. Podľa oznámenia ÚVTOS v Banskej Bystrici navrhovateľka v dobe od 24.03.1997 do
22.04.1997 nepracovala. Súčasne odporkyňa uviedla, že navrhovateľka má pre dôchodkové účely
hodnotený celý rok 1967 a obdobie od 01.01.1968 do 08.10.1968 ako obdobie starostlivosti o dieťa.
Odporkyňa trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia z 5. júna 2012 v spojení s rozhodnutím z 15.
augusta 2012 a s rozhodnutím z 18. septembra 2012 a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250s a s §
250l O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania bez nariadenia pojednávania
(250ja ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľka, narodená 30. novembra 1944, vychovala 5
detí a vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok podľa§ 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (53 rokov) dosiahla XX. U. XXXX, avšak nezískala potrebnú
dobu 25 rokov zamestnania, preto jej nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.

nevznikol. Vek 62 rokov dosiahla XX. U. XXXX. Žiadosťou z 11.05.2012 požiadala opäť o priznanie
starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. od 11.05.2009 (t. j. tri roky pätne od podania
žiadosti). V žiadosti navrhovateľka ako doby zamestnania, poistenia a iné činnosti uviedla:
od 04.08.1959 do 08.10.1968 starostlivosť o dieťa
od 09.10.1968 do 07.11.1972 nezamestnaná, neevidovaná

od 08.11.1972 do 26.12.1974 Ústav nápravnej výchovy Bratislava
od 27.12.1974 do 16.01.1980 nezamestnaná, neevidovaná
od 17.01.1980 do 16.11.1980 Ústav nápravnej výchovy Bratislava
od 17.11.1980 do 22.01.2001 nezamestnaná, neevidovaná
od 23.02.2001 do 20.01.2003 nezamestnaná, evidovaná

a od 21.01.2003 nezamestnaná, neevidovaná.
Iné doby zamestnania ani poistenia neuvádzala.

Podľa § 293aa ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorý pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek
potrebný na nárok na starobný dôchodok a do 31. decembra 2007 nezískal počet rokov dôchodkového

poisteniananároknastarobnýdôchodok,sapodmienkynanároknastarobnýdôchodokpo31.decembri
2007 posudzujú podľa § 273 ods. 5.

Podľa § 273 ods. 5 zákona poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred
1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto
zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na
starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.

Podľa § 66 ods. 1 zákona sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Podľa rozhodnutia odporkyne z 18.09.2012, ktorým bolo zmenené rozhodnutie z 15.08.2012, ktoré
zmenilo rozhodnutie z 05.06.2012, navrhovateľka ku dňu 11. mája 2009 získala 4270 dní, t. j. 11 rokov a

255 dní obdobia dôchodkového poistenia. Výšku starobného dôchodku navrhovateľky určila odporkyňa
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty tak, že hodnota priemerného mzdového bodu navrhovateľky je 0,5910, počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia sa vypočítal z 4270, t. j. 11,6987 rokov a aktuálna dôchodkováhodnotaplatnák11.05.2009je8,9955€.Sumastarobnéhodôchodkunavrhovateľkypatriacazaobdobie
dôchodkového poistenia získané navrhovateľkou pre nárok na starobný dôchodok je 62,20 € mesačne,
zvýšená odo dňa priznania dôchodku na 66,60 € mesačne, od 1. januára 2010 na 68,70 € mesačne, od

1. januára 2011 na sumu 70,00 € mesačne a od 1. januára 2012 na 72,40 € mesačne. Z osobného listu
dôchodkového poistenia súd zistil, že navrhovateľke bola doba zamestnania i doba starostlivosti o deti,
tak ako ich uviedla v žiadosti o starobný dôchodok, plne zhodnotená.

Navrhovateľka namietala nezhodnotenie doby výkonu trestu odňatia slobody v rokoch 1961 až 1967,

1968, 1969 a 1997 s tým, že vo výkone trestu odňatia slobody bola povinnosť pracovať a nie je jej vinou,
že štát nemá o jej pracovnej činnosti zachované záznamy.

Podľa § 53 ods. 1 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení
dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý je v čase výkonu trestu odňatia slobody zaradený do
pravidelného výkonu prác v rozsahu obvyklom u pracovníkov, vzniká dňom zaradenia do týchto prác,

najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhoduje, či pracuje v útvare nápravného zariadenia alebo
mimotohtoútvaru.Dôchodkovézabezpečeniezanikádňom,keďbolodsúdenýodvolanýzvýkonutýchto
prác.

Podľa § 66 ods. 1 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na
pravidelný výkon prác v rozsahu obvyklom pri pracovníkoch v pracovnom pomere, vzniká dňom
zaradenia na tieto práce, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhoduje či odsúdený pracuje v
nápravnovýchovnom ústave alebo mimo tohto ústavu. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď
odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených,

ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie.

Podľa § 58 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.“) dôchodkovo
zabezpečený je odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný

výkon prác; účasť na zabezpečení vzniká dňom zaradenia na tieto práce a zaniká dňom, keď odsúdený
bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí
vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že dôchodkové zabezpečenie odsúdených bolo upravené vyhláškami,

ktorými sa vykonávali jednotlivé zákony o sociálnom zabezpečení a je nepochybné, že dôchodkovo
zabezpečený bol len ten odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený na
pravidelný výkon prác, pričom účasť na zabezpečení mu vznikla dňom zaradenia na tieto práce a zanikla
dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Nie je teda dôvodné tvrdenie navrhovateľky, aby
jejbolahodnotenádobapoistenianazákladeúdajovovykonanítrestuodňatiaslobodyvtrestnýchspisov

príslušných súdov. Údaj o dobe výkonu trestu odňatia slobody nie je údajom potvrdzujúcim zaradenie
navrhovateľky do pracovnej činnosti počas výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ by navrhovateľka
vykonávala pracovnú činnosť príslušný ústav pre výkon trestu odňatia slobody by vyhotovil evidenčný list
o dobe zamestnania a zárobku tak, ako to bolo za obdobie od 08.11.1972 do 26.12.1974 a od 17.01.1980
do 16.11.1980.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nebolo možné navrhovateľke započítať ako dobu
poistenia doby výkonu trestu odňatia slobody v rokoch 1961 až 1967, 1968, 1969 a 1997, lebo
napriek vykonanému šetreniu odporkyňou nebolo preukázané, že by bola navrhovateľka vo výkone
trestu odňatia slobody zaradená na pravidelný výkon prác, alebo sa pripravovala na budúce povolanie

štúdiom alebo predpísaným výcvikom. Z uvedeného dôvodu nebola podľa vtedy platnej právnej úpravy
dôchodkovo zabezpečená, a teda uvedené obdobie nie je možné považovať ani v zmysle § 255
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia. Naviac, doba od
01.01.1961 do 08.10.1968 bola navrhovateľke z titulu starostlivosti o deti vo veku do troch rokov v plnom
rozsahu zhodnotená ako doba poistenia rozhodnutím odporkyne z 18. decembra 2012 (Osobný list

dôchodkového zabezpečenia).

Odporkyňa i krajský súd na účely zistenia dôb poistenia navrhovateľky vykonali rozsiahle dokazovanie.
Pokiaľ však navrhovateľka v žiadosti o starobný dôchodok uviedla, že v sporných dobách nepracovalaa doby výkonu väzby, resp. výkonu trestu odňatia slobody boli v archívoch zisťované až po uplynutí
skartačných lehôt (po uplynutí ktorých boli záznamy o pobytoch v jednotlivých ústavoch na výkon väzby
a výkon trestu odňatia slobody skartované), takú skutočnosť nemožno klásť za vinu odporkyni. V zmysle

právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia platných pred 1. januárom 2004 (napr. § 149 a
§ 151 vyhl.č.149/1988 Zb.) totiž povinnosť predložiť evidenčné listy o dobách zamestnania a zárobku
mali zamestnávatelia (v prípade pracovného zaradenia počas výkonu trestu odňatia slobody jednotlivé
ústavy). Pokiaľ ústavy na výkon trestu odňatia slobody evidenčný list o dobe zamestnania odporkyni
nepredložili, taká okolnosť skôr nasvedčuje tomu, že navrhovateľka počas výkonu trestu odňatia slobody

pracovne zaradená nebola (nebola spôsobilá na pracovné zaradenie).

V roku 1997 pracovné zaradenie odsúdených povinné nebolo.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne za súladné so zákonom a preto
rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolvsúlades§224ods.1vspojenís§250kods.
1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka v odvolacom
konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.