Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/336/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512212762
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512212762.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Sociálna

poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti odporcovi: L.. O.. Z. Z.,
Z. I.H., I. Ú. Z. Z. S. XX, A., o zaplatenie 7,14 eur takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, došlým súdu dňa 17.10.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 7,14 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že M. B., D.. XX.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, D.

N. A. XXX/XXX, S. F. (ďalej ako „povinný v exekučnom konaní“) bol poberateľom invalidného dôchodku
v sume 179,00 eur mesačne so splatnosťou dôchodkovej dávky k 6. dňu v mesiaci. Z jeho dôchodku
navrhovateľ ako orgán vyplácajúci invalidný dôchodok vykonával na základe exekučného príkazu č.
EX 3002/08 zo dňa 22.05.2009 vydaného odporcom zrážky z dôchodku, ktoré boli poukazované na
účet odporcu, v prospech oprávneného Mesto Piešťany. Oznámenie o smrti povinného bolo doručené
navrhovateľovi dňa 12.04.2011, teda 8 dní po jeho smrti. Nárok na výplatu invalidného dôchodku
povinnému zanikol dňa 05.04.2011, pričom spolu s nárokom na výplatu invalidného dôchodku zanikol aj

dôvod vykonávania zrážok z dôchodku povinného na základe exekučného príkazu zo dňa 22.05.2009.
Za obdobie od 06.04.2011 do 05.05.2011 tak bola na účet odporcu poukázaná suma 7,14 eur, ktorá už
nebola zrážkou z dôchodku povinného, keďže nárok na jeho výplatu zanikol dňom 05.04.2011, ale bola
poukázaná zo základného fondu invalidného poistenia, t.j. z verejných fondov.

Odporca uplatnenú pohľadávku čo do výšky nerozporoval, avšak dôrazne odmietol, že by sa mal
bezdôvodne obohatiť o nárokovanú sumu. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že finančné

prostriedky vo výške 7,14 eur obdržal a konal s nimi v dobrej viere, že ide o finančné prostriedky určené
na rozvrhnutie v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 3002/2008 v
prospech oprávneného Mesto Piešťany, ktoré boli v súlade s § 81 zákona č. 233/1995 Z.z v lehote 7 dní
od prijatia tejto sumy rozúčtované v účtovníctve.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva
v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia
ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa
návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov, príkazom na vykonanie exekúcie zrážkami z iných
príjmov - invalidného dôchodku zo dňa 22.05.2009, oznámením o úmrtí M. B.G., žiadosťou o vrátenie

naviac vyplatenej sumy na zrážkach z dôchodku povinného zo dňa 04.05.2011 a na ňu nadväzujúcimi
urgenciami, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

V exekučnom konaní vedenom na podklade exekučných titulov - platobných výmerov Mesta Piešťany
č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.02.2002 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.03.2003 pre vymoženie pohľadávky
Mesta Piešťany vo výške 66,95 eur ako aj trov exekúcie vyčíslených v sume 44,18 eur proti povinnému

M. B., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XXX/XXX, S. F., odporca dňa 22.05.2009 postupom podľa ust. § 89
a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z invalidného dôchodku povinného. Exekučný
príkaz bol dňa 27.05.2009 doručený navrhovateľovi ako orgánu vyplácajúcemu povinnému dôchodkovú
dávku a na jeho základe vznikla navrhovateľovi povinnosť vyplácať finančné prostriedky z invalidného

dôchodku povinného, a to sumu 66,95 eur na účet oprávneného a sumu 44,18 eur na účet odporcu.

Oznámenie o úmrtí vydané dňa 07.04.2011 Matričný úradom S. F. sa osvedčuje, že povinný M. B.,
D.. XX.XX.XXXX, D. N. A. XXX/XXX, S. F. dňa 04.04.2011 zomrel. Z pečiatky potvrdzujúcej doručenie
oznámenia o úmrtí vyplýva, že navrhovateľovi bolo toto oznámenie doručené dňa 12.04.2011.

V liste zo dňa 04.05.2011 adresovanom odporcovi, ktorý bol označený ako Žiadosť o vrátenie naviac
vyplatenej sumy na zrážkach z dôchodku povinného, navrhovateľ poukázal na úmrtie povinného ku
dňu 04.04.2011 a v tejto súvislosti vyzval odporcu na vrátenie sumy 7,14 eur, ktorá mala byť odporcovi
poukázanábezprávnehodôvodu,keďženároknavýplatudôchodkutrvaldo05.04.2011aod06.04.2011
malo dôjsť k ukončeniu vykonávania zrážok z dôchodku v prospech odporcu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť").

Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri

výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor

postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sa dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná
úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí
Sociálna poisťovňa.Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti
fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ
sa v konaní domáhal priznania peňažného nároku voči súdnemu exekútorovi, ktorý je v zmysle § 2
Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu

a v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú
činnosť preto treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej
(štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom (§ 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). V konaní bolo
preukázané, že navrhovateľ uplatnený nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol v súvislosti

s výkonom exekučnej činnosti medzi ním ako orgánom vykonávajúcim výplatu dôchodkových dávok
a odporcom ako súdnym exekútorom, ktorý postupom podľa § 89 a nasl. Exekučného poriadku vydal
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov - invalidného dôchodku povinného,
ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť vykonávať zrážky z ním vyplácaného invalidného dôchodku
na účet súdneho exekútora. S ohľadom na tieto skutočnosti preto súd posúdil právny vzťah medzi

účastníkmi ako vzťah verejnoprávny, keďže realizáciou tohto vzťahu sa sledovalo zabezpečenie
špecifických funkcií štátu, pričom súčasne je nepochybné, že účastníci tohto vzťahu nemali autonómne
a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve.
Posudzovaný právny vzťah sa totiž vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor)
vystupoval voči druhému (právnická osoba, voči ktorej mal povinný nárok na výplatu dôchodkovej dávky)

ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci, ktorý bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať
práva alebo povinnosti (§ 67 ods. 3 v spojení s § 91 Exekučného poriadku).

Na základe uvedeného, keďže právny vzťah, z ktorého navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie
peňažnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, má verejnoprávnu povahu, súd dospel k záveru,

že tým, že odporca nevrátil sumu poukázanú mu navrhovateľom v rámci exekučného konania ako
zrážku z dôchodkovej dávky povinného, hoci v tom čase nárok na jej výplatu zanikol, nemohlo dôjsť na
strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje
na práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce zo súkromnoprávnych vzťahov.

Súd však dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku neposudzoval výlučne podľa ním zvolenej
právnej kvalifikácie, avšak s ohľadom na zistený skutkový stav uzavrel, že túto je potrebné posudzovať
podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri
výkone verejne moci, a síce podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má charakter
objektívnej zodpovednosti (teda neprihliada sa na to, či zodpovedný subjekt škodu zavinil), a preto z
hľadiska posúdenia zodpovednosti za škodu je rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady jej

vzniku. Týmito predpokladmi sú: 1. výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, 2. vznik
škodyalebonemajetkovejujmypoškodenémua3.priamapríčinnásúvislosťmedzikonaním,ktoréviedlo
k vzniku škody, a samotnou škodou. Pokiaľ ide o spôsob, akým bola škoda spôsobená, v prejednávanom
prípade prichádza do úvahy zodpovednosť exekútora za nesprávny úradný postup. Pojem nesprávny
úradný postup nie je zákonom definovaný, avšak vo všeobecnosti zaň možno považovať porušenie

povinnosti súdneho exekútora pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie
alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, jeho nečinnosť pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy
v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených

predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa vyplýva, že škoda mala byť navrhovateľovi spôsobená
tým,žezaobdobieod06.04.2011do05.05.2011malodôjsťkpoukázaniusumy7,14eurnaúčetodporcuztituluzrážkyzinvalidnéhodôchodkupovinného,protiktorémuodporcavykonávalexekúciu,hocivčase
poukázania tejto sumy nárok na výplatu dôchodkovej dávky povinnému v dôsledku jeho smrti v zmysle §
113 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zanikol. Ako uvádza samotný navrhovateľ, informácia o skutočnosti

zakladajúcej zánik nároku na dávku, ktorá sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách k
6. dňu v mesiaci, sa dostala do dispozície navrhovateľa až dňa 12.04.2011, v dôsledku čoho bolo
poukazovanie dôchodku ako aj súm exekučných zrážok zastavené až od 06.05.2011, t.j. od najbližšej
splátkypodoručeníoznámeniaoúmrtípovinného.Vychádzajúcztaktozistenéhoskutkovéhostavuvšak
súdnezistilžiadnuokolnosťnastraneodporcumajúcupriamupríčinnúsúvislosťspoukázanímzrážkyna

jeho účet v čase, kedy nárok na výplatu dôchodkovej dávky povinnému zanikol. Súd má za to, že výplata
dávky, a teda aj zrážky z nej, za obdobie od 06.04.2011 do 05.05.2011 bola dôsledkom neskoršieho
zistenia zániku nároku na jej výplatu, a to v nadväznosti na tú skutočnosť, že táto dôchodková dávka
sa vypláca mesačne dopredu.

Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti

odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, plne úspešným

účastníkom bol odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti a náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia