Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615010043
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2615010043.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. I. T. pre zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/, odsek 3 písm. a/
Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného
zákona, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo

dňa 23.07.2015, sp. zn. 2T/18/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaného Ing. I. T., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona a prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 09.06.2014 v čase od 10.50 h do 10.53 h v T. bez súhlasu vlastníkov a užívateľov rodinného domu
č. XXX vošiel cez nízku neuzamknutú bránku na vstupný dvor, oboma rukami sa zavesil na riadne
uzamknutú dvojkrídlovú plechovú bránu nachádzajúcu sa vo dvore rodinného domu č. XXX, ktorého

vlastníkmi sú U. F., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom ako bol zavesený na bráne, tak
sa bývalej svokre A. F. vyhrážal slovami: „Ty stará piča, suka, zabijem ťa!“, preto sa A. F. zo strachu
uzamkla vo vnútri domu. Následne Ing. I. T. zliezol z brány a túto vykopol, prešiel k zadným uzamknutým
vstupným dverám rodinného domu, do ktorých začal kopať a búchať, potom sa presunul cez plechovú
bránu pred rodinný dom na vstupný dvor, kde pravou rukou za použitia sily najskôr na jednom z okien
rozbil sklenú výplň a potom taktiež pravou rukou za použitia sily poškodil na vedľajšom okne vonkajšiu

plastovú žalúziu, pričom takéto agresívne správanie a vyhrážanie sa obvineného Ing. I. T. sa neustále
opakuje a stupňuje, preto A. F. v strachu o život zavolala na tiesňovú linku 158. Poškodením brány, okna
a žalúzie spôsobil U. F., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T. XXX, škodu
vo výške 58 Eur.

Podľa § 194 odsek 3 Trestného poriadku s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. a/

Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a
podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený probačný dohľad počas skúšobnej doby v trvaní
2 roky.Podľa § 51 odsek 4 písm. a/ Trestného zákona mu bola uložená povinnosť nepriblížiť sa k poškodeným
U. F., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. č. XXX, na vzdialenosť kratšiu ako 5
metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených počas skúšobnej doby probačného dohľadu.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom v rámci uloženého probačného dohľadu.

Podľa § 51 odsek 4 písm. i/ Trestného zákona mu bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe zúčastniť

sa na psychologickom poradenstve.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie jednak prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica a jednak
obžalovaný.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica sa odvolaním domáhala zrušenia výroku o treste

napadnutého rozsudku s tým, že uložený trest je v rozpore so zákonom, nakoľko nebola zohľadnená
priťažujúca okolnosť uvedená v ustanovení § 37 písm. f/ Trestného zákona, to znamená, že páchateľ
spáchal trestný čin verejne.

Podľa§122odsek2písm.b/Trestnéhozákonatrestnýčinjespáchanýverejne,akjespáchanýpredviac

ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Dôvodila ďalej tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že obžalovaný sa skutku pod bodom 2/ dopustil v prítomnosti poškodených A. F. a U. F. st. ako i v
prítomnosti svedkov U. F. ml. a J. Q.. Keďže so svedkom U. F. ml. počas incidentu rozprával a mal
vedomosť o svedkyni J. Q., je jednoznačne preukázané, že minimálne štyri osoby sledovali skutok a
v ich prítomnosti bol aj skutok spáchaný. Podľa obžalovaného sa na incident pozeral i svedok J. Q.. Z

výpovede obžalovaného vyplýva, že mal vedomosť o týchto osobách.

Vzhľadom k tomu je jednoznačne preukázané, že skutok sa stal v prítomnosti viacerých osôb, a teda
bol spáchaný verejne, preto mal súd zohľadniť uvedenú priťažujúcu okolnosť pri ukladaní trestu.

V takomto prípade by u obžalovaného bola prevaha priťažujúcich okolnosti v zmysle § 38 odsek 4
Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu bol trest uložený
mimo trestnej sadzby, pričom trest mal byť zo zákona nepodmienečný s tým, že obžalovaný mal byť pre
výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Navrhla preto zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste s tým, aby krajský súd uložil
obžalovanému podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. a/
Trestného zákona, § 37 písm. f/, písm. h/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 56 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia.

Obžalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že nesúhlasí s právnou

kvalifikáciou v zmysle ustanovenia § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko
poškodenej A. F. sa nevyhrážal, že ju zabije, takéto tvrdenie nie je pravdivé. Toto tvrdenie poškodenej
nepotvrdil ani poškodený U. F. st. a ani poškodený U. F. ml. Rovnako svedkyňa J. Q. nepočula, že
by obžalovaný takéto slovo použil. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Toš 4/2009, zo dňa 26.02.2010, „ak má byť rozhodnutie založené na výpovedi len jedného

svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy
takto ucelené a navzájom previazané, aby nedávali ani najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného
usvedčujúceho dôkazu.“

Žiadne ďalšie dôkazy okrem výpovede poškodenej o vine obžalovaného zo skutku zakladajúceho prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona nie sú, preto nie je
možné uznať vinu obžalovaného z tohto trestného činu.V súvislosti so zločinom porušovania domovej slobody uviedol, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou
podľa odseku 3/ písm. a/ § 194 Trestného zákona. Predmetný skutok nebol spáchaný v súvislosti s
postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. (§ 139 odsek 2 Trestného zákona).

VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieR117/2014II,podľaktoréhovzmysle§139odsek2Trestného
zákona možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§127 odsek 3, § 139 odsek 1 písm. e/
Trestného zákona) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri
úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho

veku, a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného,
umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo
podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. (2Tdo/65/2013, zo dňa 03.12.2013).

Zástupkyňa Krajského prokurátora v Trnave navrhla, odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry
vyhovieť.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci, konanie
obžalovaného posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v zmysle
ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že do domu
poškodených chcel ísť preto, že bol presvedčený, že v dome sa nachádza jeho syn, ohľadne ktorého
v tom čase prebiehalo konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Najskôr zvonil, potom

prešiel do vstupného dvora, pričom zo vstupného dvora ďalej viedla vysoká plechová brána, ktorá bola
zatvorená. Pokúšal sa vyskočiť pred bránou, aby videl, čo je za ňou vo dvore, no bola privysoká. Z
diaľky sa preto rozbehol, vyskočil na bránu a chytil sa jej vrchnej časti za tú časť, kde sú navarené
ostnáče a pozeral do dvora. Na sekundu zazrel poškodenú pani F., na ktorú zakričal „kde schovávaš
môjho chlapca“, a bol tam ešte jeden nevhodný výraz ako dôsledok narušených vzťahov medzi nim a

rodinou F.. Brána, na ktorej obžalovaný visel, sa pod jeho váhou mierne pootvorila, na čo hneď zaútočil
pes a preto z brány zoskočil a snažil sa ju zavrieť. Do tohto druhého dvora preto vôbec nevošiel. Keď
vo vstupnom dvore videl pohybovať žalúzie, opäť sa dopytoval, kde je jeho chlapec, pri okne bol však
fyzický napadnutý, nevie kým. Bol z toho šokovaný, vyšiel preto von, kde hľadal pomoc.

Obhajoba obžalovaného však bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami poškodených A. F., U. F. st., U.
F. ml. ako aj svedkyne J. Q..

Z výpovedi poškodených a svedkov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný vošiel do rodinného domu
najskôr cez nízku neuzamknutú bránku na vstupný dvor, oboma rukami sa zavesil na riadne uzamknutú

dvojkrídlovú plechovú bránu a vyhrážal sa poškodenej A. F. slovami : ty stará piča, suka, zabijem ťa!“
preto sa A. F. zo strachu uzamkla vo vnútri domu. Následne obžalovaný bránu vykopol, prešiel k zadným
uzamknutým vstupným dverám rodinného domu, do ktorých začal kopať a búchať, potom sa presunul
cez plechovú bránu pred rodinný dom na vstupný dvor, kde pravou rukou za použitia sily najskôr na
jednom z okien rozbil sklenú výplň a potom taktiež pravou rukou za použitia sily poškodil na vedľajšom

okne vonkajšiu plastovú žalúziu. Z agresívneho správania a vyhrážania mali poškodení strach a zo
strachu preto volali políciu. Na výpovede poškodených a svedkyne J. Q. nadväzuje aj výpoveď svedka
Mgr. J. D., príslušníka PZ.

Čo sa týka svedka J. Q. správne súd I. stupňa poukázal na to, že okrem výpovede obžalovaného

a samotného svedka, J. Q. na mieste činu nikto nevidel, ani nikto okrem nich ani nepotvrdil, že
by bol obžalovaný v čase rozbitia okna a žalúzie rodinného domu poškodených niekým napadnutý.
Naviac svedok J. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 29.06.2015 uviedol, že nechcel, aby bol videný a
svoju účasť oznámil až obžalovanému pri stretnutí. Naviac je dôvodné predpokladať, že jeho výpoveďbola ovplyvnená stretnutím s obžalovaným. V tejto súvislosti treba poukázať aj na závery znaleckého
posudku, podľa ktorého obžalovaný vníma situácie súvisiace s rodinou F. a jeho synom spôsobom,
ktorý môže byť skreslený, a v čase vypätých situácii, ako bolo aj predmetné konanie obžalovaného, má

obžalovaný oslabenú schopnosť tieto situácie triediť a pamätať si ich.

Súd I. stupňa v napadnutom rozsudku podrobne rozobral výpoveď obžalovaného, výpovede
poškodených, výpovede svedkov ako aj závery znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej a MUDr.
Eleny Žigovej. Preto krajský súd v podrobnostiach ďalej poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku,

ktoré si osvojuje.

V súlade so zákonom preto súd I. stupňa kvalifikoval konanie obžalovaného jednak ako zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. b/, odsek 3 písm. a/
Trestného zákona a jednak ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm.
b/ Trestného zákona.

Krajský súd sa teda stotožňuje s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného so závermi súdu I. stupňa.

K odvolaniu obžalovaného je potrebné uviesť, že vzhľadom na postoj obžalovaného k poškodeným, jeho
vzájomný vzťah s poškodenými, situáciu, keď prebiehalo civilné konanie ohľadne jeho syna, skutočnosť,

že obžalovaný sa nachádzal v silnom citovom rozrušení motivovanom tým, že sa asi pred rokom
dozvedel, že syn je autista a taktiež na spôsob spáchania činu nie je dôvod neveriť poškodenej A. F.,
že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím.

Rovnako právna kvalifikácia v zmysle ustanovenia § 194 odsek 3 písm. a/ Trestného zákona je aj podľa

názoru krajského súdu v súlade so zákonom, nakoľko obžalovaný si bol jednoznačne vedomý toho,
že poškodení (svokrovci) sú osobami vyššieho veku a že by kládli menší odpor, dôvodom čoho bola
aj skutočnosť, že poškodení s obžalovaným nechceli hovoriť, nevpustili ho do domu a báli sa jeho
agresívneho správania.

Súd I. stupňa nepochybil ani pri výmere trestu a jeho druhu, keď uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu súčasne s uložením probačného
dohľadu a povinností, nakoľko vychádzal z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a dostatočne
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

K odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry je potrebné uviesť, že v danom prípade ide o jednočinný
súbeh zločinu porušovania domovej slobody a prečinu nebezpečného vyhrážania. Pokiaľ prokurátorka
bola pri podaní obžaloby toho názoru, že obžalovaný spáchal prečin nebezpečného vyhrážania
verejne, bolo jej povinnosťou právne kvalifikovať konanie obžalovaného aj v zmysle odseku 2/ písm.

e/ ustanovenia § 360 Trestného zákona. Prečin nebezpečného vyhrážania bol totiž už v obžalobe
kvalifikovaný len v zmysle ustanovenia § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona. Úmyslom
obžalovaného bolo totiž nájsť svojho syna, keď predpokladal, že sa nachádza v dome svojich
svokrovcov, kde boli prítomní A. F., U. F. st. a U. F. ml. Z toho dôvodu vošiel aj do dvora poškodených
potom ako mu po zvonení nikto neotvoril. Incident ďalej sledovala svedkyňa J. Q. a to z verandy svojho

domu. Či incident sledoval aj svedok J. Q. je vykonanými dôkazmi spochybnené. Je preto nesporné, že
nemožno počítať s poškodenými t.j. A. F., U. F. st. a U. F. ml., proti ktorým incident smeroval. Z tohto
dôvodu preto zrejme ani prokurátorka okresnej prokuratúry v obžalobe právne nekvalifikovala prečin
nebezpečného vyhrážania aj v zmysle odseku 2/ písm. e/ Trestného zákona.

Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica ako aj odvolanie obžalovaného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.