Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/78/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200278
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:1012200278.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľky Š.E. B., E..
XX.X.XXXX, J. I. Š. XXXX/X, 069 01 Snina, zastúpenej JUDr. Štefanom Práznovským, advokátom
so sídlom ul. 26. novembra 1, 066 01 Humenné proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o priznanie odškodnenia v zmysle zák. č.
215/2006 Z.z. a nasl. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v sume 2688,70 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 26.01.2012 na súde žalobu o priznanie odškodnenia v zmysle zák. č.
215/2006 Z.z. a nasl. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorou žiadala, aby
súd zaviazal odporkyňu zaplatiť jej sumu 2688,70 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 22.12.2008
do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

V žalobe uviedla, že žiadosťou zo dňa 22.12.2008 požiadala odporkyňu o odškodnenie z utrpeného
sexuálneho násilia, ktoré bolo voči nej spáchané dňa 20.8.2006 tak, že na chodbe obytného domu na
Študentskej ulici v Snine, ju teraz už odsúdený A. Č. po jej predchádzajúcom prenasledovaní najprv
začal ohmatávať na prsiach a prirodzení a následne sa ju snažil prinútiť k tomu, aby ho orálne uspokojila,
pričom ju rukou chytil za vlasy a hlavu jej tlačil k svojmu prirodzeniu. Pri tom kričala o pomoc, na
čo menovaný z miesta činu ušiel. Za uvedený skutok bol A. Č. Okresným súdom Humenné v konaní
vedenom pod sp. zn. XT XX/XX právoplatne odsúdený. Podľa § 3 ods.1 zák. č. 215/2006 Z.z. o
odškodnenie môže požiadať poškodený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ak k ujme na zdraví
došlo na území Slovenskej republiky. V zmysle tohto zákona je ujmou na zdraví aj sexuálne násilie,
aj keď pri ňom nedôjde k ublíženiu na zdraví, nakoľko ochrana ľudskej dôstojnosti patrí k rovnakým
prioritám ako ochrana života a zdravia. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia odškodnenie
sa neposkytuje, ak bol poškodenému ujma plne uhradená inak. Podľa § 5 ods.1, cit. Zákona ak bola
poškodenému spôsobená ujma sexuálnym násilím, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia za
spôsobenú morálnu škodu vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy.
Navrhovateľka uviedla, že jej ujma zo sexuálneho násilia nebol nahradená vôbec, preto požiadala
odporkyňu žiadosťou zo dňa 22.12.2008 o odškodnenie ujmy v zmysle zákona č. 215/2006 Z.z. O
tejto jej žiadosti odporkyňa rozhodla dňa 13.9.2011 s tým, že jej nevyhovela. Toto svoje rozhodnutie
odôvodnila tým, že vraj páchateľ, ktorý sa tohto skutku voči mne dopustil a za ktorý bol aj právoplatne
odsúdený bol za tento odsúdený v štádiu pokusu a teda skutok nebol právne kvalifikovaný ako dokonaný.
Tento postup odporkyne považuje za nesprávny, pretože predmetné ust. § 5 ods.1, výslovne hovorí len o

spôsobení ujmy sexuálnym násilím, čo je aj jej prípad, ku ktorému skutočne došlo, pričom toto nedefinuje
právne nejakými štádiami ako napr. dokonané či nedokonané. Ku dňu právoplatnosti rozsudku dňa
25.9.2008 výška minimálnej mzdy predstavovala čiastku 8100,-Sk, teda 268,87 eur a preto si uplatňuje
desaťnásobok tejto sumy vo výške 2688,70 eur.

Odporkyňa doručila súdu vo veci písomné vyjadrenie zo dňa 04.7.2012, ktorým žiadala žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že posúdila žiadosť navrhovateľky zo dňa 22.12.2008, na ktorú sa
navrhovateľka odvoláva a potvrdila, že stanoviskom MS SR číslo XXXXX/XXXX-XXX/X z 13.9.2011
jej žiadosti nebolo vyhovené. Toto stanovisko navrhovateľka prevzala dňa 10.01.2012. Odporkyňa
poukázala na ustanovenie § 2 písm. b) zákona číslo 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených
násilnými trestnými činmi v znení zákona číslo 79/2008 Z.z., podľa ktorého na účely tohto zákona sa
rozumie ujmou na zdraví ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie
a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľka si uplatňuje odškodnenie za ujmu na jej zdraví, spôsobenej pokusom zločinu sexuálneho
násilia (teda nedokonaným trestným činom), s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 215/2006
Z.z. v znení zákona č.79/2008 Z.z., žiadosti o odškodnenie nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ ide o samotnú
výšku navrhovateľkou uplatneného odškodnenia poukázal odporkyňa na to, že pokiaľ k ujme na zdraví
došlo v dôsledku násilného trestného činu, ktorý bol spáchaný dňa 20.8.2006, platí režim ust. § 1 písm.
b) Nariadenia vlády SR č.428/205 Z.z., ktorým sa výška minimálnej mzdy za obdobie od 01.10.2005 do
30.9.2006 ustanovuje sumou 6900,-Sk (t.j. 229,03908 eur) a teda celková výška odškodnenia v danom
prípade by nesmela presiahnuť sumu 2290,38 eur.

Navrhovateľka v priebehu konania trvala na podanej žalobe. V zmysle právnej úpravy jej patrí nárok
za spôsobené sexuálne násilie a to v bývalej mene vo výške desaťnásobku sumy 8100,-Sk. Nárok
navrhovateľky sa opiera o definíciu sexuálneho násilia. Podľa ust. § 200 Tr. zákona za sexuálne
násilie treba považovať použitie fyzickej sily páchateľa za účelom prekonania, alebo zamedzenia vážne
mieneného odporu iného a dosiahnutie orálneho styku, análneho styku alebo vykonanie inej sexuálnej
praktiky proti jeho vôli. K tomu naozaj došlo. Zákon nerozlišuje štádia konania, prípravu, pokus,
alebo dokonanie trestného činu. Hovorí o spáchaní trestného činu, čo je prípad tak isto navrhovateľky.
Svojho nároku sa navrhovateľka domáhala priamo u odporkyne, ktorý tento opakovane odmietol uhradiť.
Odporkyňa neargumentuje ničím iba tým, že nešlo o dokonaný trestný čin. Toto považuje navrhovateľka
za alibistický argument, pretože konkrétna definícia sexuálneho násilia v zmysle trestného zákona je
taká, že naozaj napĺňa tieto skutkové znaky pre ktoré navrhovateľka podala žalobný návrh. Žiada preto,
aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť je v návrhu vyčíslenú čiastku, ktorá vychádza z výšky minimálnej
mzdy v čase právoplatnosti rozsudku, vrátane úroku z omeškania a náhrady trov konania.

Odporkyňa zotrvala na obsahu svojho písomného vyjadrenia a žiadala žalobu zamietnuť. Pokiaľ bola
navrhovateľka obeťou zločinu pokusu sexuálneho zneužívania tak nebol v danej veci daný titul pre
priznanie odškodnenia. Trvala tiež na tom, že vyčíslenie odškodného nie je správne, pretože pri výpočte
výšky odškodnenia je rozhodujúca výška minimálnej mzdy, ktorá bola platná ku dňu, kedy došlo k
ujme na zdraví, čiže v roku 2006 a vtedy bola výška minimálnej mzdy 6900,-Sk. K uplatneným úrokom
z omeškania uviedla, že žaloba, resp. žiadosť o odškodnenie bola na ministerstvo doručená dňa
02.januára 2009, teda opäť v prípade preukázania podmienok pre priznanie odškodnenia sa výpočet
úroku z omeškania viaže odo dňa, kedy uplynula 6 mesačná lehote márne pre posúdenie žiadosti, čiže
rozhodujúce je podľa jej názoru priznanie úroku z omeškania od 02.júla 2009 a nie od 22.decembra
2008. Okrem iného z opatrnosti namietala odporkyňa premlčanie práva navrhovateľky domáhať sa
odškodnenia, pretože žaloba bola Okresnému súdu v Humennom doručená určite neskôr, ako do
jedného roka odo dňa, kedy prevzala stanovisko ministerstva v januári 2013. Poukázala na argumentáciu
uznesenia Najvyššieho súdu z januára tohto roku, podľa ktorého poznámka pod čiarou ust. § 9 ods. 5
zák. č. 215/2006 Z.z. z formálneho hľadiska nie je právne záväzná, tzn., že v danom konaní nešlo o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu v správnom konaní, keďže na konanie o odškodnení sa
nevzťahuje správny poriadok, ale vo veci bol vecne príslušný konať všeobecný súd prvého stupňa. Z
vyššie uvedených dôvodov žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť a nepriznať jej náhradu trov konania.
Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatňuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou k návrhu, ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise, a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Žiadosťou zo dňa 22.12.2008 doručenou odporkyni dňa 02.01.2009 požiadala navrhovateľka, ako
poškodená v zastúpení jej právneho zástupcu JUDr. Štefana Práznovského odporkyňu o jednorazové
finančné odškodnenie podľa zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi, a to za ujmu na zdraví, ktorú mala utrpieť dňa 20.8.2006 v dôsledku konania páchateľa
A. Č., kvalifikovaného ako pokus zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods.1 k § 200 ods.1 Trestného
zákona.

Odporkyňa stanoviskom zo dňa 13.9.2011 doručenej navrhovateľke dňa 10.01.2012 tejto žiadosti
nevyhovela s odôvodnením, že podľa § 2 písm. b) zákona č.215/2006 Z.z. v znení zákona č.79/2008
Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie ujmou na zdraví ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví,
smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným činom spáchaným
inou osobou. Pri posudzovaní žiadosti bolo potrebné vychádzať z definície ujmy na zdraví pre účely
odškodňovacieho právneho predpisu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka si uplatňuje odškodnenie za
ujmu na zdraví spôsobenej pokusom zločinu sexuálneho násilia (teda nie dokonaným trestným činom),
s poukazom na citované ustanovenie zákona č.215/2006 Z.z. v znení zákona č.79/2008 Z.z. žiadosti o
odškodnenie nie je možné vyhovieť.

Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XT XX/XXXX-XXX zo dňa 03.7.2008 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo XX/XX-XXX zo dňa 25.5.2008, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie odsúdeného Mareka Čižmára proti rozsudku OS Humenné XT XX/XXXX zo dňa 03.7.2008,
a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.2008 vyplýva, že obžalovaný M. Čižmár bol uznaný vinným,
že dňa 20.8.2006 sa navrhovateľku pokúsil násilím donútiť k orálnemu styku čím spáchal pokus zločinu
sexuálneho násilia podľa § 14 ods.1 k § 200 ods.1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov. Z predmetného rozsudku tiež vyplýva, že nepochybne obžalovaný konal
v úmysle násilím poškodenú k orálnemu sexuálnemu styku, ako však vyplýva zo samotného petitu
rozsudku, súd uznal obžalovaného vinným „len“ z pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods.1
k § 200 ods.1 Tr. zákona.
Podľa ust. § 1 zák.č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi
účinného v čase podania žaloby, tento zákon upravuje jednorazové finančné odškodnenie (ďalej len
"odškodnenie") osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma
na zdraví.

Podľa ust. § 2 písm. b) zák. č. 215/2006 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie ujmou na zdraví ublíženie
na zdraví, ťažká ujma na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené
trestným činom spáchaným inou osobou..
spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou.

Podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 215/2006 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným osoba,
ktorej bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu
zomrela (ďalej len "zomretý"), pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich
niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť.

Podľa § 14 ods.1, zák. č.300/2005 Z.z., Trestný zákon pokus trestného činu je konanie, ktoré
bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať
trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Navrhovateľka sa v predmetnej veci domáhala proti odporkyni zaplatenia jednorazového finančného
odškodnenia vo výške 2688,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od 22.12.2008 do
zaplatenia právnym titulom ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb
poškodených násilnými trestnými činmi, nakoľko sa právoplatne odsúdený A. Č. rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. XT XX/XXXX-XXX zo dňa 03.7.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. XTo XX/XX-XXX zo dňa 25.5.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie odsúdeného
A. Č. proti rozsudku OS Humenné XT XX/XXXX zo dňa 03.7.2008, a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 25.9.2008 navrhovateľku pokúsil násilím donútiť k orálnemu styku čím spáchal pokus zločinu
sexuálneho násilia podľa § 14 ods.1 k § 200 ods.1 Trestného zákona.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu i počas konania namietala, že navrhovateľka podľa ustanovenia § 2
písm. b) zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, nie je
osobou oprávnenou na odškodnenie, nakoľko si uplatňuje odškodnenie za ujmu na zdraví spôsobenej
pokusom zločinu sexuálneho násilia (teda nedokonaným trestným činom) a preto žiadala návrh ako
nedôvodný zamietnuť. Súčasne poukázala na nesprávnosť výpočtu požadovanej výšky odškodného a
na prípadné premlčanie navrhovateľkou uplatneného nároku.

Po vykonanom dokazovaní a jeho právnom vyhodnotení má súd za to, že námietka odporkyne,
že navrhovateľka nie je v tejto veci oprávnenou osobou na úspešné domáhanie sa odškodnenia v
dôsledku ublíženia na zdraví, ťažkej ujmy na zdraví, smrti, znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho
zneužívania spôsobeného trestným činom spáchaným inou osobou je oprávnená. Podľa ustanovenia §
3 písm. a) zákona č. 215/2006 Z. z. o
odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi je poškodenou osobou tá osoba, ktorej bola
v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že
poškodenou osobou je osoba, ktorej bolo prinajmenšom ublížené na zdraví. Z rozsudku Okresného súdu
Humenné XT XX/XXXX-XXX zo dňa 03.7.2008 vyplýva, že obžalovaný a následne odsúdený Marek
Čižmár dňa 20.8.2006 na chodbe obytného domu na Študentskej ulici v Snine, po jej predchádzajúcom
prenasledovaní najprv začal navrhovateľku ohmatávať na prsiach a prirodzení a následne sa ju
snažil prinútiť k tomu, aby ho orálne uspokojila, pričom ju rukou chytil za vlasy a hlavu jej tlačil k
svojmu prirodzeniu. Pri tom kričala o pomoc, na čo menovaný z miesta činu ušiel. V rozsudku nie je
konštatované, že by navrhovateľka utrpela pri tomto útoku ublíženie na zdraví a obžalovaný spáchal na
navrhovateľke pokus zločinu sexuálneho násilia.

Vzhľadom na dôvodnosť námietky odporcu, že navrhovateľka neutrpela ujmu na zdraví nakoľko
skutok sa stal nedokonaným trestným činom v štádiu pokusu ako aj na to, že nebolo preukázané,
že navrhovateľka utrpela ublíženie na zdraví v zmysle ust. § 2 písm. b) zákona č. 215/2006 Z. z. o
odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, súd návrh zamietol. Pokiaľ ide o odporkyňou
vznesenú námietku premlčania, touto sa súd už nezaoberal. Z ust. § 2 písm. b) zákona č.215/2006 Z.z.
vyplýva, že súd musí predovšetkým zamerať dokazovanie na to, či došlo k ublíženiu na zdraví, k ťažkej
ujme na zdraví, smrti, znásilneniu, sexuálnemu násiliu alebo sexuálnemu zneužívaniu spôsobenému
trestným činom spáchaným inou osobou a až potom sa zaoberať začiatkom plynutia premlčacej doby.
Nakoľko súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jednorazové finančné odškodnenie
navrhovateľky, ako osoby, ktorej bola v dôsledku úmyselného trestného činu spôsobená ujma na zdraví,
nebolo potrebné námietku premlčania riešiť.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech si však
náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom
súde v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať proti rozsudku
odvolanie, toto právo podať odvolanie nemajú. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané
po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie
odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje
nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov
od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.