Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812208555
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812208555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov : 1/ S. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. č. XXX/XX, 2) N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. č. XXX/XX, obaja
právne zastúpení JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rožňava,
Cyrila a Metoda č. 4, proti odporcom: 1/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. č. XXX/XX, 2/ N. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., E. č. XXX/XX, obaja odporcovia právne zastúpení Mgr. Mariánom Jankovičom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Revúca, Bernolákova č. 151/9, v konaní o vyslovenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k.

4C/520/2012-70 zo dňa 04. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 83,89 € na účet ich právneho zástupcu
Mgr. Mariána Jankoviča, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorí sa voči odporcom 1/ a
2/ domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 19. 02. 2008.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci navrhovatelia 1/
a 2/ nemajú na určení neplatnosti právneho úkonu - vyššie uvedenej kúpnej zmluvy naliehavý právny
záujem v zmysle ust. 80 písm. c) O. s. p.. Uvedený právny záver vyvodil okresný súd z toho, že
vyhovením návrhu navrhovateľom by došlo k vyvolaniu ďalších sporov. Mal za to, že posúdenie otázky
platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu alebo toho, či sa jedná o darovaciu alebo kúpnu zmluvu
je otázkou, ktorú súd môže priamo predbežne posúdiť (prejudiciálna otázka), a to či už v konaní o

vrátenie daru, pri určovaní vlastníctva, a podobne. Samotné konštatovanie neplatnosti právneho úkonu
podľa názoru súdu nič nevyrieši na spornosti jednotlivých práv a ani sa objektívne nemôže prejaviť v
právnom postavení navrhovateľov 1) a 2), teda či už v nadobudnutí alebo v strate ich práv a povinností.
V prejednávanom prípade má posúdenie otázky len výslovne predbežný charakter vo vzťahu k tvrdeným
účinkom možného domáhania sa vrátenia daru. Zároveň konštatoval, že navrhovateľmi formulovaný
petit vyznieva s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. účelovo s možným
dosiahnutím a sledovaním iného cieľa ako deklarovaného účelu. Totiž podľa citovaného ustanovenia,

ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka. V dôsledku toho, po prípadnom vyhovení žalobe, by okresný úradvyznačil stav pred zmluvou, teda by obnovil vlastnícke právo navrhovateľov 1) a 2) v plnom rozsahu,
bez ohľadu na to, že daný úkon je potrebné posudzovať podľa ich tvrdení ako darovaciu zmluvu, resp.
ak sami tvrdia, že na základe takéhoto úkonu došlo k prevodu vlastníckeho práva na obdarovaných.

Keďže navrhovatelia v danom prípade nemajú na určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny
záujem, ich návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , teda podľa úspechu v
prvostupňovom konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovatelia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, nakoľko okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovatelia opätovne tvrdili, že na určení neplatnosti kúpnej

zmluvy majú naliehavý právny záujem z dôvodu, že od decembra roku 2011 dochádza k nezhodám s
odporcami, obdarovanými, ktorí sa začali správať tak, že neustále vyhlasujú, že nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom daru (rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX s príslušenstvom, ako aj pozemky parc.
č. XXXX a č. XXXX zapísané na LV č. XXX pre obec Q., k. ú. Q.), sú v ich vlastníctve a kedykoľvek
preto môžu deložovať navrhovateľov ako darcov. Namietali, že odporcovia odmietajú vpúšťať do

rodinného domu ich dcéru P., neustále ich urážajú a vyhrážajú sa, že ich kedykoľvek vysťahujú. Vôbec
nerešpektujú ich dohodu o doživotnom práve bývania v uvedenom rodinnom dome, pretože vraj nie je
v zmluve uvedená a popierajú túto vzájomne uzavretú dohodu. Naviac, odporkyňa 2/ fyzicky napadla
navrhovateľku 2/, čo oznámila i na polícii a tohto času sa vedie voči nej priestupkové konanie. Práve
vzhľadom na tieto skutočnosti sa navrhovatelia mienia domáhať voči odporcom vrátenia daru. Na

základe týchto skutočností považujú navrhovatelia kúpnu zmluvu zo dňa 19. 02. 2008 za absolútne
neplatný právny úkon, a to z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon, ktorý nebol urobený vážne v
zmysle § 37 OZ, resp. uvedený právny úkon trpí nezhodou vôle a prejavu účastníkov zmluvy, pretože
nemalo ísť a zmluvu kúpnu, ale darovaciu. Odporcovia 1/ a 2/ sa bránia tvrdením, že išlo o kúpnu zmluvu,
ktorá je platná. Okresnému súdu vytýkali i to, že ich návrh na doplnenie dokazovania zamietol, pričom

okresný súd sa otázke naliehavosti právneho záujmu nevenoval a účastníci konania sa k uvedenému ani
nevyjadrovali, čím im bola odňatá možnosť konať vo veci pred súdom. Opätovne tvrdia, že naliehavosť
právneho záujmu uviedli len v písomnom návrhu, avšak pokiaľ súd mienil vo veci rozhodnúť tak,
že vo veci nie je daný naliehavý záujem, mal dať navrhovateľom 1/ a 2/ možnosť aj ich právnemu
zástupcovi sa k tejto otázke vyjadriť, pretože výsledkami dokazovania sa skutkové okolnosti a tvrdenia

účastníkovmenili.Vyššieuvedenýnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostikúpnejzmluvyjedaný,
pretože je medzi účastníkmi konania daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty. Nepochybne, bez
súdom vysloveného určenia, že kúpna zmluva, ktorá je predmetom konania je neplatná, je postavenie
navrhovateľov neistým. Existujúcim právnym stavom sú navrhovatelia ohrození, a pre svoje neisté
postavenie sú vystavení ujme, ktorú v návrhu a vo svojich výpovediach uviedli. Rozhodnutím súdu

vo veci sa postavenie navrhovateľov výrazne zlepší. Ide o to, že súd nemôže ako predbežnú otázku
vyriešiť otázku zrušenia darovacej zmluvy bez toho, aby darujúci jednostranným úkonom zo zákonných
dôvodov požiadal o vrátenie daru, a pod., čo pri kúpnej zmluve nie je možné. Neobstojí zistenie súdu,
že neplatnosť kúpnej zmluvy súd má riešiť ako otázku predbežnú v prípade sporu o vrátenie daru,
keďže k vráteniu daru je potrebné darovaciu zmluvu zrušiť jednostranným prejavom, a to ešte pred

prípadnou žalobou o vrátenie daru. Pri existencii kúpnej zmluvy, ako simulovaného právneho úkonu,
darujúci nemajú možnosť požiadať o vrátenie daru od obdarovaných. Na záver zdôraznili, že určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy sa domáhajú v zmysle § 37 OZ, pretože právny úkon nebol urobený vážne a
rozhodnutím súdu po prípadnom vyhovení návrhu by Okresný úrad Revúca, odbor katastrálny, vyznačil
stav taký, aký bol pred uzavretím neplatnej kúpnej zmluvy. S prihliadnutím na obranu odporcov, že

oni uzatvárali kúpnu zmluvu a nadobudli na základe nej vlastnícke právo k predmetu prevodu, je daný
naliehavý právny záujem navrhovateľov na určenie neplatnosti zmluvy, pretože ich postavenie je neisté,
a ako vlastníci sú zapísaní v katastri nehnuteľností na základe neplatnej zmluvy odporcovia.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedli, že prvostupňový súd postupoval

správne aplikujúc na predmetnú vec rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 112/2004.
Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že určovacia žaloba vo všeobecnosti nie je
opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o
splnenie povinnosti. Preto je potrebné vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúžipotrebám praktického života, spornosť nerieši, ale len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Ide o
prípady, kedy žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre
právne vzťahy účastníkov sporu a predíde žalobe na plnenie. Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne

určenie vlastníckeho práva má spravidla prednosť pred negatívnym určením, lebo z negatívneho
určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takéhoto pozitívneho
určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba. Navrhovatelia sami konštatovali,
že po rozhodnutí okresného súdu sa mienia domáhať vrátenia daru, a teda následne iniciovať ďalšie
súdne konanie. Z uvedenej formulácie petitu navrhovateľmi jednoznačne vyplýva, že spornosť by sa

medzi účastníkmi nevyriešila, naopak, došlo by k iniciovaniu ďalšieho súdneho konania zo strany
navrhovateľov, a to súdneho konania o vrátenie daru. Navrhovatelia totiž nemôžu odvíjať svoj naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe od správania sa účastníkov zmluvného vzťahu k tretej osobe, teda
k osobe dcéry navrhovateľov, keď túto podľa tvrdení navrhovateľov v návrhu odporcovia odmietajú
vpúšťať do rodinného domu. Je otázne, či zo strany navrhovateľov došlo k správnej formulácii petitu
návrhu na začatie konania, ktorý v tomto prípade smeruje k negatívnemu určeniu, že je neplatná kúpna

zmluva, a teda spadá do hmotnoprávnych ustanovení a z tohto vyplývajúcich práv a povinností, pričom
na druhej strane žaloba na určenie by mala obsahovať určenie spadajúce do procesnoprávnej oblasti
a teda dotýkať sa právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania. Aj v prípade, ak by došlo
k vyhoveniu návrhu navrhovateľov, došlo by tým aj k právnej neistote všetkých účastníkov konania,
nakoľko, aj keď reálne došlo zo strany odporcov k vyplateniu kúpnej ceny za predmetný rodinný dom

navrhovateľom, zmluva by sa stala neplatnou, a teda by neexistoval žiaden právny úkon, na základe
ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany navrhovateľov na
odporcov. To znamená, že by sa navrhovatelia ani nemohli v budúcnosti domáhať žalobou o vrátenie
daru, nakoľko by chýbal právny úkon, z ktorého by pri podaní tejto žaloby vychádzali, a teda by
sa nemohli domáhať vrátenia veci (daru) od toho, komu táto vec nepatrí. Navrhli, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie potvrdil ako v celom rozsahu vecne správne.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd prioritne skúmal okolnosť, či zo strany okresného súdu nedošlo k postupu, ktorým by bola
odňatá možnosť účastníkovi konania konať pred súdom, ak v odvolaní navrhovatelia takéto porušenie
ich práv tvrdili.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými, všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

Navrhovatelia konkrétne namietali, že okresný súd počas celého dokazovania sa nezaoberal otázkou
naliehavosti právneho záujmu, k čomu sa účastníci konania nemohli vyjadriť, a v dôsledku uvedeného
postupu súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. K uvedenému odvolací súd uvádza, že
procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností
uvádzaných navrhovateľom. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. K tomu, či je právny záujem na určení saprihliada z úradnej povinnosti, s tým, že na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať
v ktoromkoľvek stave konania.
Odvolací súd má za to, že navrhovateľom nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom,

navrhovatelia uviedli skutkové okolnosti, na základe ktorých považujú naliehavý právny záujem na nimi
podanej žalobe, za daný, okresný súd v tomto smere navrhovateľov vypočul, z obsahu spisu nevyplýva,
že by sa účastníci konania k tejto otázke nemohli vyjadriť, ak naviac, obe strany - tak navrhovatelia ako
i odporcovia sú v konaní právne zastúpení.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostijetedazrejmé,žeokresnýsúdprirozhodovaníaposúdení,čiv

prejednávanom prípade je na strane navrhovateľov daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy vychádzal predovšetkým zo skutkových okolností tvrdených samotnými navrhovateľmi
uvedenými v žalobe, pričom vychádzal aj z ich výpovedí na pojednávaní a bolo práve ich povinnosťou
vysvetliť, že práve nimi podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.
V preskúmavanej veci navrhovatelia odôvodňovali, v čom spočíva ich naliehavý právny záujem na nimi
požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 80 písm. c/ O. s. p.) tým, že od decembra 2011

dochádza k nezhodám medzi nimi ako darcami a odporcami ako obdarovanými, ktorí sa začali správať
tak,ženeustálevyhlasujú,ženehnuteľnosti,ktorébolipredmetomdarovacejzmluvy(rodinnýdomsúp.č.
XXXnaparc.č.XXXXspríslušenstvom,akoajpozemkyparc.č.XXXXač.XXXXzapísanénaLVč.XXX
pre obec Q., k. ú. Q.), sú v ich vlastníctve a kedykoľvek ich preto môžu odporcovia dať deložovať. Ďalej
uviedli, že odporcovia odmietajú vpúšťať do uvedeného rodinného domu ich dcéru, neustále ich urážajú

a vyhrážajú sa, že ich kedykoľvek vysťahujú. Zdôraznili, že odporcovia vôbec nerešpektujú dohodu o ich
doživotnom práve bývania, túto popierajú, v dôsledku čoho sa navrhovatelia mienia následne po tom,
ako bude rozhodnuté o neplatnosti kúpnej zmluvy, domáhať vrátania daru.
Na vyššie uvedených tvrdeniach zotrvali navrhovatelia i v rámci odvolacieho konania, ak na tieto
skutkové okolnosti opätovne poukázali priamo v odvolaní na str. 2, prvý odsek, a práve v dôsledku týchto

(nimi tvrdenými) skutkových okolností považujú právny úkon, a to kúpnu zmluvu zo dňa 19. 02. 2008
za absolútne neplatný právny úkon. Uviedli, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorý
nebol urobený vážne v zmysle § 37 OZ. K posúdeniu toho, či v prejednávanom prípade právny úkon
- kúpna zmluva, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú je právnym úkonom (ne)platným
resp., či ide o simulovaný právny úkon, však môže okresný súd posudzovať a skúmať len v prípade,

ak má za preukázané, že na určení neplatnosti tohto právneho úkonu je daný naliehavý právny záujem.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu totiž „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý
určovací návrh nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 91/2006).
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia

(neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah
medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň
rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke,
či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Určenie neplatnosti
zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť,

alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na
základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o
tom, že kúpna zmluva je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa neriešia všetky otázky
sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, v prejednávanom prípade vrátenia daru.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia na str.

5,druhý odsek, kde okresný súd dôvodne poznamenal, že v prípade, ak by okresný súd návrhu
navrhovateľov tak, ako bol formulovaný, vrátane jeho petitu vyhovel, došlo by k vyvolaniu ďalších sporov,
ak postavenie navrhovateľov ako darcov, za ktorých sa považujú, zostáva aj po prípadnom vyhovení ich
návrhu, neistým, ako aj posúdenie samotného prevodu vlastníckeho práva. Posúdenie otázky platnosti
alebo neplatnosti právneho úkonu alebo toho, či sa jedná o darovaciu alebo kúpnu zmluvu je otázkou,

ktorú súd môže priamo predbežne posúdiť (prejudiciálna otázka), a to či už v konaní o vrátenie daru
alebo v konaní o určovanie vlastníctva. Ak by aj okresný súd teda rozhodol, že kúpna zmluva je
neplatná, uvedené by samo o sebe nič neriešilo na spornosti jednotlivých práv a ani by sa objektívne
neprejavilo v právnom postavení navrhovateľov 1) a 2), nakoľko by išlo len o výslovne predbežnýcharakter vo vzťahu k tvrdeným účinkom možného domáhania sa vrátenia daru tak, ako na to výslovne
poukazovali navrhovatelia. Dôvodne preto okresný súd poukázal na to, že navrhovateľmi formulovaný
petit vyznieva s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. účelovo s možným

dosiahnutím a sledovaním iného cieľa ako deklarovaného účelu. Totiž podľa citovaného ustanovenia, ak
súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí
stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou, teda, po prípadnom vyhovení návrhu
by okresný úrad vyznačil stav pred kúpnou zmluvou, bez ohľadu na to, že daný úkon je potrebné
posudzovať podľa navrhovateľov ako darovaciu zmluvu, resp. či na základe takéhoto úkonu došlo k

prevoduvlastníckehopráva,prípadnekvznikuvecnéhobremena,aknavrhovateliavodvolanípoukazujú
na to, že medzi účastníkmi bola súčasťou darovacej zmluvy dohoda o doživotnom práve bývania
navrhovateľov v sporných nehnuteľnostiach. Navrhovatelia v súvislosti s naliehavým právnym záujmom
uviedli, že sa mienia domáhať po tom, ak by okresný súd vyhovel návrhu a určil, že kúpna zmluva
uzavretá medzi účastníkmi je neplatná, sa mienia domáhať vrátenia daru. Už z uvedeného preto vyplýva,
že navrhovatelia uznávajú, že vyhovením nimi formulovaného návrhu na určenie, že kúpna zmluva je

neplatná, by sa nevyriešili všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka vrátenia
daru.
Aj podľa odvolacieho súdu sa požadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom právne
postavenie navrhovateľov nezlepší, uspokojivo sa neodstraňuje neistota daného právneho vzťahu :
darca - obdarovaný, naopak, táto pretrváva naďalej a so zreteľom na priebeh konania a vyjadrenia

účastníkov, nie je vylúčená potreba začať ďalšie konanie o vrátenie daru. Navrhovatelia nemôžu mať
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pokiaľ sa mienia domáhať vrátenia daru.
Aj v prípade, ak považujú kúpnu zmluvu za zastieraný právny úkon, je nutné uviesť, že zastieraný právny
úkon je platným len za podmienky, že tento zastieraný právny úkon zodpovedá vôli všetkých subjektov,
nie len navrhovateľov a že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho

platnosť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Mcdo 11/2009 zo dňa 19. 10. 2010). Určenie, že
kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatnou, nevyvoláva odstránenie neistoty vzťahu
účastníkov konania ako darcov a obdarovaných a nevytvára pevný základ pre usporiadanie vzťahu
účastníkov konania, nakoľko nehovorí nič o existencii či neexistencii platnej, či neplatnej darovacej
zmluvy, na základe ktorej sa navrhovatelia mienia domáhať vrátenia daru.

V dôsledku vyššie uvedeného je nutné uzavrieť, že pokiaľ sa navrhovatelia mienia voči odporcom
domáhať vrátenia daru, žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nie je procesne vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy požadované navrhovateľmi zreteľne nebolo
považované za ich definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia spornosti vrátania
daru odporcami navrhovateľom s tým, že navrhovatelia považujú darovaciu zmluvu, ktorá by mala byť

zastretým právnym úkonom za platnú, avšak uvedené je možné vyhodnotiť len v prípade, ak by tento
iný (zastretý) úkon zodpovedal vôli účastníkov, čo ale vylučuje skutočnosť, že odporcovia považujú
kúpnu zmluvu za platnú. Z uvedeného je teda zrejmé, že určením neplatnosti kúpnej zmluvy by sa
spor nevyriešil, len by sa posunul do inej roviny, a len žaloba na vrátenie daru, príp. žaloba na určenie
vlastníckeho práva, by viedla k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.

Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že určovacie žaloby majú preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby
sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená
tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo 252/2009). Prípadným vyhovením návrhu navrhovateľov na určenie, že kúpna zmluva je
neplatná, by sa však nepredišlo porušovaniu práva v budúcnosti, ak k uvedenému porušovaniu práva

navrhovateľov dochádza správaním sa odporcov, práve na základe ktorého sa mienia navrhovatelia
domáhať vrátenia daru.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľov za
dôvodné a rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách

prvostupňového konania, napriek tomu, že výrok o náhrade trov nebol výslovne odvolaním konkrétnymi
dôvodmi napadnutý, avšak ide o výrok súvisiaci v zmysle ust. § 206 ods. 2 O. s. p.). Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ust. § 142 ods. 1
O. s. p., ako aj ich vyčíslenie v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte „vyhláška“).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 v spojení s
§ 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovatelia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Odporcom 1/ a 2/, ktorí v odvolacom konaní boli úspešní, vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnili riadne a včas a v súlade s vyhláškou.Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to
spracovanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľov vo výške 61,87 € v zmysle § 13a ods. 1
písm. c) vyhlášky + režijný paušál vo výške 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20% DPH vo výške 13,98 €

( § 18 ods. 3 vyhlášky). Spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavuje
sumu 83,89 €, ktoré trovy odvolacieho konania sú povinní navrhovatelia spoločne a nerozdielne nahradiť
odporcom na účet ich právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p., do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.