Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/649/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202822
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813202822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom v
Bratislave, Panenská č. 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovaným: 1. H. N., J.. XX. XX. XXXX,
bývajúcemu v V., D. XX, 2. X. N., J.. XX. XX. XXXX, bývajúcej v V., D.É. XX, obom t. č. bývajúcim v Ž. Č..
XXX, Y. J. I., o zaplatenie 3.450,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 21.1.2014 č.k. 9C/66/2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne 272,91 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13. 03. 2012 do zaplatenia s
tým, že súd žalovaným povolil dlh splácať v splátkach po 100 eur mesačne, vždy do posledného toho
ktoréhomesiaca,počnúcod01.03.2014doúplnéhosplateniadlhupodnásledkomstratyvýhodysplátok
v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky, konanie zaplatenie 160 eur zastavil a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaných zaplatenia 3.450,69 eura s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.118,65 eura od 01.05.2012 do 11.06.2012, zo sumy 1.968,65
eura od 12.6.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne, ďalej zo sumy 1.482,04 eura od 01.06.2012 do
zaplatenia vo výške 9% ročne, so zmluvným úrokom vo výške 15,3 % ročne zo sumy 1.924,34 eura od
02.03.2012 do zaplatenia, vo výške 23,4 % ročne zo sumy 1.373,59 eura od 20.04.2012 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Uvedenú čiastku žiadal žalobca titulom poskytnutia spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o úvere.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o

poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 7.10.2008, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver
určený na nákup spotrebného tovaru. Žalovaní čerpali finančné prostriedky z tohto titulu vo výške
3.651, 33 eura a uhradili z neho 3.233,56 eura, preto neuhradený zostatok úveru z predmetnej
zmluvy predstavuje sumu 417,77 eura. Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi
účastníkmikonaniabolauzavretáďalšiazmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,atodňa8.10.2007,
na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Z
potvrdenia o odfinancovaní úveru predloženého žalobcom k predmetnej zmluve vyplynulo, že žalovaní

čerpali finančné prostriedky v sume 5.052,27 eura a uhradili - vrátili 5.037,13 eura, preto neuhradený
zostatok úveru z tejto sumy predstavuje 15.14 eura.Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa §52 ods. 1 Obč.zákonníka, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a zistil, že zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania dňa 7.10.2008 nemá náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák.č. 258/2001 Z.z.,

konkrétne neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a takto z nej nie
možné zistiť z čoho a z akých položiek pozostáva navýšenie úveru. Súd preto túto zmluvu považoval
za bezúročnú a bez poplatkov, pretože podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona v znení platnom v čase
uzatvárania tejto zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Čo sa týka zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 8.10.2007,

táto neobsahuje náležitosti v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v platnom znení do 31.12.2007, teda sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, preto ju v súlade s § 4 ods. 5 citovaného zákona rovnako súd považoval za bezúročnú a
bez poplatkov. Keďže žalobca v priebehu konania zobral čiastočne svoju žalobu späť, čo do sumy 160
eura, súd v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Následne preto odpočítal od
celkovejsumy,ktorúžalovaníneuhradilizjednotlivýchúverov,t.j.432,91eura,sumu160euravdôsledku

jej zaplatenia a výslednú sumu 272,91 eura súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne aj so zákonným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., lebo žalobca mal v konaní úspech len čiastočný a
žalovaní, ktorí by mali právo na pomernú náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní si
náhradu trov konania neuplatnili.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba v prevyšujúcej časti a proti výroku o náhrade
trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie veci. Uviedol,
že pokiaľ súd v prípade klasického spotrebiteľského úveru posúdil ho ako bezúročne poskatnutý a bez

poplatkov s tým, že zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák.č.
258/2001 Z.z., a to sumu, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, toto jeho rozhodnutie
nemá oporu v uzatvorenej zmluve. V zmluve je totiž uvedená ročná úroková sadzba, výška poskytnutého
úveru, celkové náklady, výška mesačnej splátky a výška úrokov jej zrejmá z rozdielu medzi výškou úveru
a celkovou čiastkou k zaplateniu a prostým výpočtom možno zistiť celkovú sumu dohodnutých úrokov.

S výškou dohodnutých úrokov bol žalovaný oboznámený pri podpise zmluvy. Výška mesačnej splátky
je uvedená celkovou sumou, nakoľko v prípade jednotlivých mesačných splátok ide o zložitú technickú
úpravu zmluvnej dokumentácie a klientovi je spôsob umorovania dlhu poskytnutý na samostatnom
papieri vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá bola súdu zaslaná ako splátkový kalendár k odôvodneniu
žaloby a tento splátkový kalendár bol daný klientovi spolu s podpísanou zmluvou. Čo sa týka rozsudku v

prípade revolvingového úveru, súd neuviedol z akých dôvodov žalobu čiastočne zamietol a neodôvodnil
z akých dôvodov priznal iba výslednú sumu 272,91 eura, spolu so zákonným úrokom z omeškania, a
preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľné.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu

prvého stupňa ako správne potvrdil. Uviedli ďalej, že po doručení rozsudku Okresného súdu Rožňava
začali splácať sumu tam určenú, pretože tento rozsudok rešpektujú.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe žalobcom podaného odvolania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj konanie,

ktoré tomuto rozsudku predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1
O.s.p. riadne oznámené. Ako vyplýva z odôvodnenia odvolania odvolateľ sa opiera o odvolacie dôvody
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenie, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazov, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Ide typovo o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z

prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti alebo, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135
O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho v interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá a rozhodnutiu, čo
do výroku o trovách konania nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v

jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanievdostatočnomrozsahu,náležitezistilskutkovýstavavykonané
dôkazy hodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p.. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny

záver, preto odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako
aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody rozsudku, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Námietky, ktoré žalobca použil v odvolaní boli už predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa,
tento sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní vo veci samej a ani ďalšie skutočnosti uvedené
v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú ani spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého výroku rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza, že aj odvolací súd je toho názoru, že úverová zmluva (zo dňa 7.10.2010) neobsahuje všetky
zákonné náležitosti. V tejto súvislosti poukazuje na skutkové zistenie uvedené súdom prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, podľa ktorého v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 5 zák.č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007 je dojednaním bez úveru a bez poplatkov,

pretože nie sú uvedené riadne v úverovej zmluve a odkazy na jednoduché výpočty a dedukcie neobstoja.
Splátkový kalendár podľa názoru odvolacieho súdu musí byť taktiež súčasťou úverovej zmluvy a v tejto
súvislosti nemožno prihliadať ani na postupy ostatných veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ako
to v odvolaní uvádza žalobca.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dôsledne odôvodnil z akých dôvodov priznal iba
výslednú sumu 272,91 eura so zákonným úrokom z omeškania, a preto námietka žalobcu v odvolaní, že
ide o nepreskúmateľnú časť rozhodnutia nie je namieste. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
totiž jasne vyplýva, že neuhradený zostatok z úveru revolvingového je 417,77 eura, z „klasického“ úveru
15,14 eura, spolu 432,91 eura, od ktorej sumy bolo odpočítaných 160 eura (čiastočné späťvzatie žaloby

z dôvodu zaplatenia), preto výsledná sumy predstavuje 272,91 eura.

Možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že účastníci náhradu trov odvolacieho konania nežiadali, odvolací súd o nich
nerozhodoval.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.