Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/706/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514204093
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514204093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčák v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti odporcovi Š. Š., J. XX. P. XXXX, G.U. I. I. F.
Č..O.. XXX, o zaplatenie 912,20 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Košice-okolie zo dňa 27. mája 2014 č.k. 13C/122/2014-44 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 27.
mája 2014 č.k. 13C/122/2014-44 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaviať odporcu na
zaplatenie sumy 912,20 €, spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21. marca 2010 do 20. októbra
2011 vo výške 64,83 € a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 912,20 € od 21. októbra 2011 do
zaplatenia. Nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 3. novembra

2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške
1.659,70 € (50.000,- Sk), ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 45,61 € (1.374,-
Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci po dobu 59 mesiacov pri ročnej percentuálnej miere nákladov 22,91 %
a pevnej úrokovej sadzbe vo výške 18,40 % ročne. Odporca si svoj záväzok splácať poskytnutý úver
riadne a včas nesplnil. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá podľa § 497, § 507 Obchodného
zákonníka. Po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 503
Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení zákona č. 568/2007 Z.z., ako aj § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., súd konštatoval, že podľa
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2014, orgán
rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 21. marca 2013.

Navrhovateľ si mohol uplatniť právo na súde od 21. marca 2010, odkedy bol odporca v omeškaní. Návrh
na začatie konania podal dňa 27. februára 2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty, a preto súd návrh
na začatie konania v celom rozsahu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou§ 142 ods. 1 O.s.p., lebo navrhovateľ nebol úspešný, a tak mu náhrada trov neprislúcha. Odporca ako
úspešný účastník konania nepodal návrh na priznanie trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a vyhovieť návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, resp. zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Po citácii § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 392 ods. 2
Obchodného zákonníka a § 397 Obchodného zákonníka poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

zodňa27.marca2013sp.zn.6MCdo/4/2012,podľaktoréhohlavnýmzáväzkovýmvzťahom,zktoréhosi
navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Následne aj na premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku bolo treba
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal taktiež na citáciu rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 21. novembra 2013 sp. zn. 15Co/132/2013, ako aj Krajského súdu v Trnave
zo dňa 20. februára 2014 sp. zn. 9Co/138/2013. Nesúhlasil s postupom súdu, keď na daný prípad

aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, lebo došlo k značnému
narušeniu princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1, čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V
tomto smere odvolateľ poukázal aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. mája
1995, PL.ÚS 16/95, a z 8. marca 2011, sp. zn. III.ÚS 348/06. Konštatoval, že platná právna úprava
Slovenskej republiky do 30. apríla 2014 umožnila spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej

po uplynutí premlčacej lehoty vznesením námietky premlčania. Aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu
pohľadávok veriteľmi (a z akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania), došlo
k popretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj
požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a k závažnému zásahu do majetkových

práv veriteľa. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok návrhom na začatie konania zo dňa 27. februára 2014 a
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudol účinnosť až dňom 1. mája 2014. Žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania v sume 71,39 €.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas
navrhovateľ (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 3 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. septembra 2015 o 13.55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne 5 dní vopred podľa § 156 ods.

1,3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p..

V prejednávanej veci okresný súd nepochybne zistil, že nárok navrhovateľa je premlčaný, lebo
premlčacia lehota začala plynúť 21. marca 2010 a uplynula dňom 21. marca 2013. Návrh na začatie
konania bol doručený Okresnému súdu Košice-okolie dňa 27. februára 2014. Odvolací súd sa stotožňuje

s aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v predmetnej veci.

Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. K tomuto odvolaciemu dôvodu (podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O
omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil
síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpetoval na daný prípad.

Okresný súd v predmetnej veci zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a
z týchto dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Stručné, no presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa a s prihliadnutím na odvolacie námietky
odvolateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou
zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe

zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho,
veta podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostné
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ sa na
obchodnéspotrebiteľskézmluvyvzmysle§3zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzťahovala

úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy účinnej od 13. júna 2014 pre zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, je treba použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak si zmluvné strany písomne dohodli
v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre

spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to platí aj pre tzv. absolútne obchody upravené v § 261
ods. 6 Obchodného zákonníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka,
keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho

podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262
Obchodného zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky
zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať
Občianskym zákonníkom.

Odvolací súd len pripomína, že zásadná zmena nastala v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho
zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná
(§ 397 Obchodného zákonníka).

Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku, teda

trojročnú premlčaciu dobu. V súvislosti s premlčaním odvolací súd upozorňuje na nové ustanovenie v
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tejto novely vykonanej zákonom č. 102/2014
Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014 podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho, voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je prelomovým ustanovením, ktoré ukladá povinnosť súdu z
úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.

Táto úprava je odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliadne na premlčanie len
na námietku dlžníka.

Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že v tejto novej úprave v zákone o ochrane

spotrebiteľa nieto prechodného ustanovenia, musí túto otázku súd skúmať aj pri návrhoch, ktoré došli
na súd pred 1. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné odkazy odvolateľa v odvolaní na citácie
rozsudkov iných krajských súdov v Slovenskej republike, ako aj (na) nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia §

142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, odvolací súd nepriznal náhradu
trovodvolaciehokonanialebonepodalnávrhnapriznanietrovodvolaciehokonania(§151ods.1O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.