Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. december 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205459
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215205459.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko a. s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, práv. zast.:
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
proti odporkyni: L. K., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX Q., L.. Q.: X. N.Q., L. Q. N. O. N., o zaplatenie 357,60
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 147,72 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 147,72 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

III. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 22.04.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu
357,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 29.11.2013 do zaplatenia
a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňu zmluvu o pripojení A
XXXXXXX, dňa 04.07.2014 dodatok k zmluve o pripojení A XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnou súčasťou

sú všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať
telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX
XXX XXX. V súlade so zákonom sa navrhovateľ týmto návrhom domáha nároku vo výške škody
voči odporkyni, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón HTC Desire X Black vo výške 204,88
eur (ďalej len škoda). Škoda, ktorú navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej,
ktorú odporkyňa spôsobila tak, že sa zaviazala za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušila

svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Pri výpočte škody navrhovateľ zohľadnil dobu uplynutú od uzavretia dodatku
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Odporkyňa tiež nezaplatila za cenu poskytnutých služieb
vyfakturovaných v období od júla 2013 do septembra 2013 sumu 147,72 eur. Tieto faktúry pripojil
k návrhu. Okrem faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad transakcií na účte odporcu, zmluvy o pripojení
s dodatkami a s všeobecnými podmienkami. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013
oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Navrhovateľ

si uplatňuje úrok z omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie teda od
29.11.2013. Tiež si uplatnil trovy konania.Súd rozhodol vo veci, keďže ide o drobný spor, bez nariadenia pojednávania. Skutkový stav zistil
oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií
na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňu zmluvu o pripojení A XXXXXXX, dňa 04.07.2014 dodatok k zmluve
o pripojení A XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmlúv

vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM
kartám boli priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Navrhovateľ pri uzavretí dodatku k
zmluve, odpredal odporkyni mobilný telefón HTC za jedno euro pri predajnej cene 220 eur. Zároveň sa
zaviazala v dodatkoch využívať program Partner a platiť mesačne 40 eur. Z výpisov faktúr navrhovateľa
je zrejmé, že odporkyňa nezaplatila za poskytované služby zo strany navrhovateľa za obdobie od júla
2013 do septembra 2013 sumu 147,72 eur. Z pokusu o pokonávku zo dňa 14.11.2013 je zrejmé, že

navrhovateľ ukončil platnosť zmluvy.

Podľa zmluvy a jej dodatku bola odporkyňa povinná v prípade porušenia niektorej z povinností :zotrvať
po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty,
zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM,

nedopustiť sa konania ani ho neumožniť, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od
zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, mať aktivovanú SIM na taký
program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bez prerušenia užívať službu náhradný telefón,
ďalej zaplatiť splatnú cenu služby, ďalej, ak jednostranne ukončí platnosť zmluvy pred ukončením
doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby

viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvné pokuty vo
vyššie uvedenej výške.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon

nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť
dňa01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť
a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná38a)
; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú

zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

Podľa§44ods.2zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov,

zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane

minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu
minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právneposudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť

za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o
tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom
uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 OZ o
všeobecnejzodpovednostizaškodumožnoaplikovaťtaknaprípadyzáväzkovej,akoajmimozáväzkovej
zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie

uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Občiansky zákonník pojem skutočnej škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
teda peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a modem

za ich akciovou cenou so zohľadnením času od dátumu uzatvorenia dodatku k zmluve až do okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti, čím je škoda oproti poskytnutej zľave o 9,12 eur nižšia. Aj keby
bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, ku vedenej škode by nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva modem, respektíve telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný

navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právne ho úkonu). Rozdiel
medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu a modemu, tak nie je následkom(tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s

odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za
modem a mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené
zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného
nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku
navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s

obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvami o pripojení posúdil ako
občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd
neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko

odporkyňa ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a
aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nevýhodná. Odporkyňa uzavrela
zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie
ceny poskytnutých služieb splatných v hore uvedenom období, ktoré navrhovateľ fakturoval odporkyňa
riadne a včas neuhradila. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté

elektronické komunikačné služby 415,67 eur. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil
súd navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, ako to uplatňoval navrhovateľ.

V prevyšujúcej časti uplatnených zmluvnej pokuty spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh

navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že
predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa
vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali navrhovateľ a
odporkyňa v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa

neuhradila cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah
založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typaplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné

ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách o pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je
potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené
súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o
pripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o

spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve
treba považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej
pokute, kde „neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže
spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej

povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné
podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od spotrebiteľa
zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru

súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám, na základe
ktorej v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho
k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či

naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná.
Pokiaľ ide o vzniknutú tvrdenú škodu, táto navrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia
zmluvy, pričom ani v prípade dojednaného nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po určitú dobu,
nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním odporkyne - porušením
povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok

navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia účastníka zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje,
že si je vedomý, že modem respektíve mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku

by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
modemu. Odporkyňa ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže platne dopredu vyhlasovať, že
porušením určitých povinností z iného zmluvného záväzku /poskytovanie služieb a platenie ceny/ vzniká
škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi týmito skutočnosťami nie je
priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie účinkov platnej kúpy modemu

za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou, t.j. v prípade, že ak nastane právna
skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré
už nastali, zaniknú. Z hore uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti o náhradu škody vo výške
209,88 eur zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľovi priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú
cenu služby 147,72 spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z.) a vo zvyšku návrh zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo
navrhovateľovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty ani náhrada škody) a odporcovi povinnosť
plniť.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu

v konaní, prevažne úspešná bola odporkyňa. Tej trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.