Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. január 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202642
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115202642.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

starostlivosti súdu o maloletú S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka M. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, otec E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú S., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, počnúc dňom 13.2.2015.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. sumou 150 eur mesačne vždy do 20. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, k rukám matky, počnúc dňom 13.2.2015.

III. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.2.2015 žiadala zveriť maloletú S. do svojej osobnej
starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť na výživu maloletej sumou pôvodne vo výške 150 eur
mesačne. V priebehu konania matka z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletej, ku ktorým došlo v
dôsledku jej nástupu do prípravného ročníka pred nástupom do základnej školy, žiadala výživné od otca

určiť sumou 200 eur od októbra 2015.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdením o pracovnom
príjme matky, s potvrdením o poberaní rodičovského príspevku matkou, s oznámením Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Matka sa svojim návrhom domáhala úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej S., ktorá sa narodila

z jej vzťahu s otcom maloletej, s ktorým žili v spoločnej domácnosti do roku 2011. Matka spolu s
dieťaťom býva v obecnom byte, spoločnú domácnosť nevedie s nikým. Do marca 2015 bola na ďalšej
rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, od 11.3.2015 je evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Od 17.3.2015 pracuje
na základe Dohody o pracovnej činnosti uzavretou s Y. B. - Z. K., kde dosahuje pracovný príjem v
priemernej výške 50,95 eur mesačne, okrem toho poberá prídavok na dieťa 23.52 eur. Maloletá S. chodí
od septembra 2015 do prípravky pred nástupom do 1. ročníka Základnej školy v K., čo viedlo k potrebe

nakúpiť jej základné školské potreby, prezuvky, zošity, tašku, veci na telesnú, pričom tieto jednorazové
výdavky boli vo výške do 200 eur. Ďalšie výdavky má na obedy v škole 24 eur, na družinu 8 eur, ZRPŠ
20 eur ročne, výdavky na cestovanie do školy v Hlohovci sú asi 25 eur mesačne. S maloletou chodí na
očné vyšetrenia pravidelne raz za štvrťrok, s čím sú spojené výdavky na cestovné do Bratislavy do 20eur, tiež je sledovaná v kardiologickej ambulancii, kam chodia na kontroly každý rok, s čím sú taktiež
spojené výdavky na cestovné. Dieťa má oslabenú imunitu, býva často choré, preto má výdavky aj na
lieky. Ďalšie výdavky má matka na nájom bytu 117 eur mesačne, preddavok na plyn 44 eur, na elektrinu

32 eur a poplatok za Digi 16 eur mesačne. Otec na výživu dieťaťa prispieva pravidelne sumou 150 eur
mesačne od doby ako odišiel zo spoločnej domácnosti, tiež prispel matke na zakúpenie vecí do školy
sumou 100 eur, ako aj na veci, ktoré maloletá potrebuje.

Otec dieťaťa s jeho zverením do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil však s výškou

výživného, pretože podľa jeho názoru je schopný platiť výživné len vo výške 100 eur mesačne. Býva
spolu s rodičmi v rodinnom dome v ich vlastníctve, rodičom na chod domácnosti neprispieva. Do roku
2008 bol živnostníkom v odbore stavebníctvo, následne živnostenský list zrušil a zaevidoval sa na úrade
práce. Evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bol do roku 2009, kedy bol z evidencie vyradený, od tej
doby je dobrovoľne nezamestnaným. Otec dieťaťa je vyučený murár, prácu si hľadá, ale buď ide o prácu
do ktorej by musel dochádzať, alebo o prácu za minimálnu mzdu, čo sa mu neoplatí. Z toho dôvodu

sa nezamestnal a od roku 2008 nemá žiaden príjem. Podporu v nezamestnanosti nepoberal ani počas
svojej evidencie, nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. O zamestnanie sa naposledy zaujímal v roku
2014, keď mu bývalý zamestnávateľ ponúkal prácu za minimálnu mzdu, pričom by musel dochádzať
do B.. Výživné na dieťa doposiaľ platil z peňazí, ktoré mu poskytli rodičia, pretože jeho matka pôjde od
februára 2016 do dôchodku a nebude mu teda môcť prispievať na výživné, žiadal určiť výživné v sume

100 eur mesačne. Výdavky má na telefón mesačne okolo 25 eur, ďalšie výdavky nemá. Finančne mu
pomáhajú nielen rodičia ale aj sestra. Matke dieťaťa prispieva aj nad rámec dohodnutého výživného 150
eur, a to napríklad pred rokom na okuliare, prípadne na zimné oblečenie pre maloletú.

Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné podľa potrieb maloletého dieťaťa, ktoré začalo navštevovať

školu a okrem toho má aj zdravotné problémy, kvôli ktorým matke stúpli výdavky na výživu dieťaťa. Otec
je od roku 2009 dobrovoľne nezamestnaný, napriek tomu je schopný platiť výživné vo výške 150 eur
mesačne. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že otec sa stal nezamestnaným dobrovoľne a z vlastnej
viny pre nespoluprácu s úradom práce.

Z Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., oddelenia služieb pre občana pracovisko K. súd
zistil, že majú nahlásené voľné pracovné miesto pre vyučeného murára s miestom výkonu práce v Z.
s tým, že zamestnávateľ poskytuje aj ubytovanie. Pracovný pomer je na neurčitý čas a predpokladaný
plat je od 500 do 1.200 eur.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojichdetí podľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti
a ani spoločne nehospodária, a to od roku 2011, od kedy otec až doposiaľ matke prispieva na výživu
dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Matka dieťaťa bola do 11.3.2015 na ďalšej rodičovskej dovolenke
a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, od 17.3.2015 pracuje na základe dohody o

pracovnej činnosti a dosahuje mesačný príjem 50,95 eur. Ďalší príjem nemá, poberá len prídavky na
dieťa 23,52 eur. Výdavky na výživu maloletej S. predstavujú sumu približne 70 eur a pozostávajú z
výdavkov na obedy v škole, družinu, ZRPŠ, cestovanie do školy a k lekárovi. Okrem toho má matka
výdavkyajnadomácnosť,približnevovýške209eurokremstravyavýdavkovnaoblečenie.Otecdieťaťa
je od roku 2009 dobrovoľne nezamestnaný, kedy bol pre svoju nespoluprácu s úradom práce vyradený z
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od roku 2008, kedy zrušil svoje živnostenské oprávnenie, nemá

žiaden vlastný príjem. Prácu si naposledy hľadal v roku 2014, túto však neprijal, pretože bolo treba do
práce dochádzať do Piešťan, a bola za minimálnu mzdu. Výdavky má otec na telefón 25 eur mesačne,
na výživné pre dieťa ako aj na jeho výdavky, mu dávajú peniaze rodičia a sestra. O maloletú S. sa
stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu, a pretože ani kolízny opatrovník nezistil nedostatky v
starostlivostiodieťa,súdnevideldôvodabymeniljejvýchovnéprostredie,najmäkeďajotecsozverením

dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou
povinného rodiča aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo
zárobku. Podľa vlastného vyjadrenia otca dieťaťa, ako aj zo zistenia súdu, otec nemá žiaden príjem, nie
je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, prácu si naposledy

hľadal v roku 2014 a aj túto odmietol. Tento stav, v ktorom sa otec dieťaťa v súčasnej dobe nachádza,
si podľa názoru súdu, zapríčinil otec dieťaťa sám, a z vlastnej viny nemá žiaden príjem, čo je podľa
jeho vyjadrení dôvodom pre to, aby mu nemohlo byť určené výživné na dieťa v sume 150 eur ako
platí doposiaľ. Súd považoval takéto pasívne správanie sa otca pokiaľ ide o jeho snahu zamestnať sa
a tak si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na výživné pre dieťa, za dobrovoľné vzdanie sa

výhodnejšieho zamestnania. Otec je vyučený murár, je zdravý a nemá teda žiadne obmedzenia pre to,
aby sa mohol riadne zamestnať. Jeho prístup k hľadaniu si vhodnej práce je však za situácie, keď má
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ľahostajný, keď zamestnať sa odmieta len preto, že ide
o prácu za minimálnu mzdu, a do práce by musel dochádzať. Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, aj takáto
mzda je v situácii, keď má povinnosti voči maloletému dieťaťu, lepšia ako to, že po odrieknutí takejto

práce nemá žiaden príjem. Tiež odmietanie cestovania za prácou je v dnešnej dobe, kedy za prácou
cestuje takmer každý zamestnanec, a to častokrát aj dlhšiu cestu, neopodstatnené. Súd poukazuje na
oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, oddelenia služieb pre občana pracovisko K.
z ktorého je zrejmé, že pre pozíciu murára majú hlásené voľné pracovné miesto, v ktorom by otec dieťaťa
mohol dosiahnuť príjem minimálne vo výške 500 eur (maximálne až 1.200 eur). Nakoľko postoj otca k

tomu, aby si vlastnou prácou zabezpečil dostatok prostriedkov pre platenie výživného na svoju dcéru
bez toho, aby bol závislý na prostriedkoch ktoré mu dá jeho matka, ktorá sama pracuje a od februára
2016 pôjde do starobného dôchodku, ktorou skutočnosťou otec dôvodil potrebu určiť výživné len vo
výške 100 eur, považoval súd za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, určil súd výživné vo výške
150 eur tak, ako otec výživné platil doposiaľ. Vychádzal pri tom z priemernej nominálnej mesačnej mzdy

zamestnanca v národnom hospodárstve dosiahnutej za rok 2014 vo výške 858 eur, keď bol súd toho
názoru, že otcovi nebránia žiadne podstatné okolnosti v tom aby sa zamestnal, napríklad na voľnom
pracovnom mieste ktoré je v ponuke úradu práce, kde by mohol dosiahnuť mzdu v priemernej výške
850 eur. Výživné 150 eur na dieťa súd považoval za výživné v dostatočnej výške s poukazom na jeho
potreby, zdravotný stav a aj skutočnosť, že v súčasnej dobe dieťa navštevuje prípravný ročník pred

nástupom do základnej školy, s čím má matka priemerné výdavky 70 eur mesačne, keď na jednorázový
výdavok v súvislosti so začiatkom školského roka otec prispel matkou sumou 100 eur, čo predstavovalo
polovicu z vynaloženej sumy. Z toho dôvodu súd nevyhovel návrhu matke na zvýšenie výživného na 200
eur od októbra 2015. Otec si od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti až doposiaľ platil výživné v
sume 150 eur mesačne, takže mu zročné výživné nevzniklo.

Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 13.2.2015,
a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého
súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s poukazom na to, že konanie
sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.