Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111227384
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111227384.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

navrhovateľky: K.. H. H.V., W.. XX.X.XXXX, F. V., F. X, zast. JUDr. Jurajom Gavalčinom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Platanová 5 proti odporcovi: T. H.V., W.. XX.X.XXXX, F. F., A. XX/XIV v konaní
o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu: C. H., W.. XX.X.XXXX, zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Maloletého C. H., W.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. H., W.. XX.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy
životnéhominimananezaopatrené,neplnoletédieťapodľaosobitnéhopredpisuvždyk15.dňuvmesiaci
vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2011 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s
odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. deti N. H., W.. XX.XX.XXXX a H. H., W.. XX.XX.XXXX
do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na ich výživu sumou 150 € mesačne na každé
dieťa. Styk otca s mal. deťmi upraviť nežiadala.

Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa25.1.2012.Snávrhom
na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva uviedol, že navrhuje mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a výživné určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno mal. dieťa.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa
31.1.2012 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky, výživné
zo strany otca určiť s prihliadnutím na vek a potreby detí. Styk navrhuje určiť v takom rozpätí ako to
funguje, nemusí sa realizovať v prítomnosti matky.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného
v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Juh, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, podporadovým číslom XXX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú mal. deti N. H., W..
XX.XX.XXXX E. H. H.V., W.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali U. V. W. E. XX.

Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 12.2.2013 tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Mal. N. H.V., W.. XX.XX.XXXX E. H. H., W.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec
bol zaviazaný prispievať na výživu mal. N. H., W.. XX.XX.XXXX sumou 80 € mesačne, mal. H. H., W..
XX.XX.XXXX sumou 70 € mesačne. Úpravu styku otca s mal. deťmi neurčil.

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, čo do výroku o určení výživného pre mal. deti.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.12.2013 vrátil vec súdu prvého stupňa vzhľadom na to,
že nerozhodol o celom predmete konania. Z obsahu spisu vyplýva, že počas trvania manželstva sa
narodilo mal. dieťa C. H., W.. XX.X.XXXX, o ktorom súd prvého stupňa vo výroku o zverení mal. dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky a určení výživného nerozhodol.

Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení matričného úradu Košice - Šaca bolo zistené,
že dňa XX.X.XXXX sa narodil mal. C. H.. Otec v rodnom liste zapísaný T. H., W.. XX.X.XXXX a matka
K.. H. H., W.. XX.X.XXXX.

Navrhovateľka uviedla, že na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o zapretie otcovstva k mal. C.
H.. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.3.2014 bolo zistené, že
navrhovateľka nepoberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. V súčasnosti poberá prídavok

na dieťa od 1.10.2006 do doby trvania podmienok, naposledy vyplatené mesačne v sume 70,56 €,
rodičovský príspevok od 1.1.2013 do doby trvania podmienok, naposledy vyplatený mesačne v sume
203,20 €. Toho času nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola evidovaná v
obdobíod11.7.2012do13.1.2013.Dňa14.1.2013bolazevidencieuchádzačovozamestnanievyradená
z dôvodu narodenia dieťaťa.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia

trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 2, písm.c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby
alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn
súm 90,42 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.

Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného
kalendárneho roka.

Prirozhodovaníoprávachapovinnostiachrodičovkmal.deťomsúdprihliadolnato,abysarešpektovalo
právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov
sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky, t.j. u navrhovateľky. Prihliadol
aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné

potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku detí, ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a
schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách detí rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov, prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. deti a dospel

k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa
bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Prihliadol na výdavky v súvislosti so zabezpečením stravy,
ošatenia, obuvi a iných výdavkov. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia
citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a
možnostiam otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. detí. Súdom stanovené výživné zohľadňuje

len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého odôvodnené potreby detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného,
pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu
odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods.
5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery
povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská
na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj

v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery
a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia, že
otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu

zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň
tento štandard poskytol mal. deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia,
ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z predložených
daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby bolo zistené, že od roku 2009 všetky spoločnosti,v ktorých je otec ako konateľ, prípadne spoločník vykazujú daňovú stratu. Napriek tejto skutočnosti,
uvedené spoločnosti sú naďalej zapísané v obchodnom registri. Pokiaľ otec z uvedených spoločností
nemá žiadny príjem, je nelogické, aby takéto spoločnosti naďalej boli zapísané v obchodnom registri

a je povinnosťou otca, aby si našiel zamestnanie a pravidelný príjem, aby mohol si plniť vyživovaciu
povinnosť voči mal. deťom. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom
je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal.
deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/

Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu
dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby
dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových
pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty

ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné
papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené
príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd
prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z
rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu

vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. detí, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku odporcu s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona

o rodine, nakoľko rodičia úpravu styku nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.