Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218151
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115218151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, zastúpený
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska č. 5, proti
žalovanému: O. A., nar. X.X.XXXX, bytom R., ul. B. č. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 248,95 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 16.6.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 248,95 EUR

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 EUR za obdobie od 26.2.2013
do zaplatenia titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou právny predchodca žalobcu (Slovak
Telekomu) vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných povinností vyplývajúcich zo
Zmluvy o elektronických komunikáciách. Uvedenú pohľadávku žalobca nadobudol na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

Súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, nakoľko predmetom

sporu bola suma 248,95 EUR, teda suma neprevyšujúca 1.000,-- EUR, predpokladaná § 200ea ods. 1
O.s.p.. V danej prípade preto išlo o drobný spor.
Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 30.11.2015 o 10:15 hod. podľa § 156 ods. 3 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, najmä
Zmluvou o pripojení zo dňa 7.12.2011, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 7.12.2011, Všeobecnými
podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, faktúrou č. 7301527775, a zistil nasledovný

skutkový stav:

Dňa 7.12.2011 uzatvorili Slovak Telekom, a.s., a žalovaný Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytovanietelekomunikačnýchslužiebvprogrameFix12pret.č.:XXXXXXXXXX.VDodatkukZmluve
o pripojení zo dňa 7.12.2011 sa mobilný operátor zaviazal zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného
mobilného telefónu LG EGO T500 za maximálnu kúpnu cenu 1,00 Euro s DPH a žalovaný sa zaviazal
riadne a včas platiť cenu služieb mobilného operátora, dodržiavať povinnosti v súlade so Zmluvou a

Dodatkom Doba viazanosti bola stanovená na 24 mesiacov. V prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany žalovaného a následného vypojenia SIM karty zo strany prevádzkovateľa bola stanovená
zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur (bod. 3 Dodatku).Slovak Telekom, a.s., vyúčtovala žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 EUR za obdobie
8.1.2013 do 7.2.2013 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 EUR.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 Slovak Telekom, a. s., postúpila pohľadávky
vrátane pohľadávky voči tunajšiemu žalovanému, na tunajšieho žalobcu.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do
31.8.2012: Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona: Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak

1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním

zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť

poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona: Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“): Ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Súd mal preukázaný záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, založený
Zmluvou o pripojení zo dňa 7.12.2011 vrátane Dodatku. Predmetná zmluva však vykazuje znaky
hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil
hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu

spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle,
vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné,
teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli
individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto
bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných

práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito,
jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu
neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky spojené so samotným
prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše
znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné

alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta.

Jednou z takýchto podmienok je aj sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom, ako sa to stalo v

tomto prípade. Takáto sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta vo
výške 248,95 Eur ako jej následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv bežne predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu
zmluvy a jeho ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo
zmluvy a nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť

účinným spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo
u tých, ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto
formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.

Súdneuznalzafaktorhodnoteniazabezpečovanejpovinnostiuzmluvnejpokutyto,žedodávateľslužieb,

zároveň ako predávajúci technologického zariadenia, svoje služby a technologické zariadenie podľa
vlastného tvrdenia avizovaného v zmluve predal za zľavnenú cenu. Stanovenie ceny technologického
zariadenia po bližšom preskúmaní zmluvy má vzťah k zvolenému programu služieb, na úhradu ktorého
sa účastník, teda tunajší žalovaný, zaviazal po dobu tzv. viazanosti. Je vecou podnikateľa, akú
cenu služieb a technologického zariadenia predloží. V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou

výhradne násobok povinných mesačných platieb, ktorým žalobca neargumentuje. Dlžník nemohol
spôsobiť predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú z hodnoty technologického
zariadenia svojím ďalším správaním, ak žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny
za technologické zariadenie podľa základného zmluvného dojednania. Napokon „hodnota zmluvy“
spočívajúca v mesačných platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou

veriteľ pri porušení povinnosti dlžníka odstúpiť od zmluvy. Aj toto správanie je vecou podnikateľa. Keď
žalobca argumentuje okolnosťou dojednanej zľavy, tak zľava je podľa jej povahy „mimo“ konkrétne
dojednanej zmluvy. Tým, že účastníci uzavreli konkrétnu zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je
jedine smerodajná dojednaná cena služieb a technologického zariadenia a žiadna iná. Mimochodompovedané, s prihliadnutím poznámku uvedenú v cenníkoch a napokon faktúre žalobcu, že k zmluvnej
pokute sa nevzťahuje DPH, resp. jej „sadzba 0%“, sudca poznamenáva, že každopádne trpenie škody
nie je podnikaním. V tomto zmysle žalobca podľa svojej skutkovej koncepcie si argumentačne odporuje,

ak považuje východiskovo dojednanú zmluvnú pokutu za významnú v spojení s meritórnou cenou
telekomunikačného zariadenia alebo služieb. Inak povedané, odôvodnenie základu pre zmluvnú pokutu
zľavou pri meritórnom dojednaní ceny plnenia je iluzórne. V uvedenom zmysle žalobca zrejme dlhodobo
deformuje príjmovú stránku svojho podnikania, ak v zmysle marketingovej kalkulácie uzatvára zmluvy za
zníženú cenu telekomunikačného zariadenia, ale v prípade inkasovania zmluvných pokút alebo náhrady

škody (zo strany dlžníkov či už dobrovoľne alebo podľa obsahu rozhodnutí niektorých súdov) z týchto
neodvádza daň z pridanej hodnoty.

Zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú, iba ak by bola
primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej odbornej pozornosti pri porušení zmluvy. V
tomto prípade jej formálne dojednaná výška podľa názoru súdu túto prirodzenú hranicu presahuje. Súd

tak dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur považoval za absolútne neplatné podľa cit. ust. §
53 ods. 5 s prihliadnutím na ods. 10 OZ a preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., a žalovanému, úspešnému
účastníkovi konania, náhradu trov konania nepriznal, keď tento si ani náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).