Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5C/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215398
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712215398.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vedený pod sp. zn. 5C 144/2012, ktorého obsahom

sú návrhy vo veciach 5C 148/2012, 5C 159/2012, 5C 169/2012, 5C 174/2012, 5C 175/2012, 5C
176/2012, 5C 178/2012, 5C 179/2012, 5C 180/2012, 5C 187/2012, 5C 193/2012, 5C 196/2012, 5C
205/2012, 5C 208/2012, 5C 214/2012, 5C 217/2012, 5C 219/2012, 5C 221/2012, 5C 229/2012, 5C
238/2012, spojených na spoločné konanie z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhmi doručenými súdu 27.9.2012 evidovanými pod sp. zn. 5C 144/2012, 5C 148/2012,
5C 159/2012, 5C 160/2012, 5C 169/2012, 5C 174/2012, 5C 175/2012, 5C 176/2012, 5C 178/2012,

5C 179/2012, 5C 180/2012, 5C 187/2012, 5C 193/2012, 5C 196/2012, 5C 199/2012, 5C 204/2012,
5C 205/2012, 5C 208/2012, 5C 214/2012, 5C 217/2012, 5C 219/2012, 5C 221/2012, 5C 229/2012, 5C
238/2012
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Konania boli spojené na spoločné konanie pod sp. zn.
5C 144/2012.

Veci 5C 160/2012, 5C 199/2012, 5C 204/2012 boli vylúčené na samostatné konanie a o týchto bude

súd ešte konať a rozhodovať ( § 112 O.s.p.).

Vo veciach 5C 159/2012 ( Ex 6790/2011 ), 5C 180/2012 ( Ex 5712/2010 ) sa žalobca domáhal náhrady
škody na tom základe, že súd o žiadosti na udelenie poverenia nerozhodol v zákonom stanovenej lehote
a že v rozpore so zákonom preskúmaval exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Poverenia
boli v oboch prípadoch vydané po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, čím došlo k znemožneniu
realizácie práv veriteľa zo záväzkového vzťahu s dlžníkom. V uvedených veciach tvrdil, že súd rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote, a to až niekoľko mesiacov. Tvrdil, že
došlo k zásahu do jeho práv tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu realizoval úplný
judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem a aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sapostavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá
mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu

zásadu právneho štátu, a to zásadu legality vyplývajúcu z článku II. ods. 2 Ústavy SR. Exekučný súd
tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a
časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Takýto postup exekučného
súdu je nesprávny v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

pretože v tomto prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia a návrhu na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až v pomerne dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci
rozhodnutej. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatnil v jednotlivých veciach náhradu
majetkovej škody a takisto aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti, ktorá má za následok marenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. V prípade

skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote mohol efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
s príslušenstvom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žiadal za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie.

Žalobca vo veciach 5C 144/2012 ( Ex 14547/2013 ), 5C 148/2012 ( Ex 14616/2011 ), 5C 169/2012
( Ex 5544/2010 ), 5C 174/2012 ( Ex 5546/2010 ), 5C 175/2012 ( Ex 5548/2010 ), 5C 176/2012 ( Ex
5721/2010 ), 5C 178/2012 ( Ex 14367/2011 ), 5C 179/2012 ( Ex 5543/2010 ), 5C 187/2012 ( Ex

14360/2011 ), 5C 193/2012 ( Ex 11967/2010 ), 5C 196/2012 ( Ex 12092/2010 ), 5C 205/2012 ( Ex
16250/2011 ), 5C 208/2012 (ex 15949/2010 ) , 5C 214/2012 ( Ex 14215/2011 ), 5C 217/2012 ( Ex
6992/2011 ), 5C 219/2012 ( Ex 15330/2010 ), 5C 221/2012 ( Ex 11935/2010 ), 5C 229/2012 ( Ex
14117/2011 ) , 5C 238/2012 ( Ex 6973/2011 ) podal podľa § 44 ods. Exekučného poriadku exekučnému
súdu návrh na zmenu exekútora a očakával, že k reálnej zmene exekútora dôjde rozhodnutím súdu

v stanovenej 30 dňovej zákonnej lehote. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdil, že v predmetných
prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so

zbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutípristúpilažpoveľmidlhejdobe.Žalobcanedisponoval
rovnopismi príslušných exekučných titulov ani rovnopismi príslušných návrhov na vykonanie exekúcie,
ktoré by obsahovali vyznačené dátumy doručenia súdu. Žalobca použil rovnopisy exekučných titulov
ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ich zvolenému súdnemu exekútorovi. Žalobca
objektívne nemohol predložiť rovnopisy so žiadosťou o udelenie poverení na vykonanie exekúcie ani

rovnopisy príslušných návrhov, ktoré by obsahovali vyznačený dátum doručenia súdu aj preto, že návrhy
na vykonanie exekúcie doručil zvolenému súdnemu exekútorovi a nie súdu. Tieto prekážky riešil žalobca
tým, že ako dôkaz označil príslušné spisy exekučného súdu, ktoré obsahujú všetky podstatné listiny
vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Použil všetky informácie, ktoré mal k dispozícii a ktoré
poznal. Exekučný súd neoznámil žalobcovi spisové značky pod ktorými došlo k registrácii exekučných

konaní na všeobecnom súde. Uviedol, že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaných období nevykonával vo veciach také úkony, ktoré by mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa poškodený v predmetných veciach počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Preto si z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako

aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veciach správy
a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhov na zmenu
exekútora a rozhodnutím o nich, pričom poškodený v tomto období vynaložil na správu pohľadávokprostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- EUR,
naudržanieasprávuinformačnéhosystému40,-EUR,naadministráciulistínakomunikáciuspôvodným
súdnym exekútorom sumu 50,- EUR, administratívne spracovanie cestou urgencií adresovaných

exekučnému súdu, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súdu sumu
15,- EUR. Celkovo vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svojich pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhov na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nich, a to

výlučne pod vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 175,- EUR v každej veci. Zároveň
si uplatnil nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávok a tiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,

- zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
- insolventnosti povinného.
Ďalej uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a
podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku
jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Reálne

uplatnenie základného práva predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne
v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a použitie príslušných zákonných ustanovení musí v
celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkom garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy
SR. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a

princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovú ujmu za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky sumu 221,28 EUR v každej veci. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom

55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie
vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu, teda 663,88 EUR za rok - 12 mesiacov v roku po 55,32 EUR
za mesiac.

Žalovaná s návrhmi nesúhlasila a žiadala ich zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že v žalobách

savyskytujeviaceronedostatkov,atonapríkladuvedený odlišnýdátumnarodeniapovinnýchvžalobách
ako je dátum narodenia v petite, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré
sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia žiadostí o udelenie poverenia
podaných na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátum kedy sa žalobca dozvedel
o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval

existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a iné. Žalobca
síce uviedol časť dôkazov, najmä však odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalobca tvrdí, že
nemá vedomosť o spisových značkách uvádzaných v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde,
pretože tieto mu museli byť známe v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora.

Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu je jedným z dôvodov pre ktoré ústavný súd odmietol sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho
ústavnéhoprávaprenečinnosťexekučnéhosúdu.Žalovanáďalejpoukázalanato,ženiejejasnýanititul
nároku na náhradu škody, pretože žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe rozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora, ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.

Žalobca ďalej uvádza aj rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie,
čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie
je jednoznačné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu si nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si žalobca
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o

zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Táto nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde namietaným nesprávnym úradným postupom má
byť skutočnosť, že okresný súd o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nerozhodol v 15 dňovej lehote. Žalovaná ďalej poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručenéprvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27.9.2012 boli na súd doručené žaloby vo veci samej je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6
mesačnej lehoty, ale skôr. Poukázala na ustanovenie § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. podľa ktorého

nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom podľa § 4 a
§ 11. Ďalej poukázala na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., a to že ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba uspokojí jeho časť do šesť mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na
náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde. Z uvedeného dôvodu žalovaná považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. Ďalej uviedla,
že žalobca napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel

o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom
povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. Žalobca neposkytol absolútne
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť
tento nárok predbežne prerokovať. Žalovaná ďalej poukázala na podmienky úspešného uplatnenia

nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. pre ktoré je potrebné nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
tieto podmienky súčasne. Prieťahom týkajúcim sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutia o návrhu
o žiadosti o udelenie poverenia v 15 dňovej lehote žalovaná uviedla, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného od 1.6.2011 súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhoduje do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí, ak
ide o exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ a písm. d/, pričom ide o exekučné
tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho

úradného postupu v podobe rozhodnutia v 15 dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po
1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. K rozhodovaniu, ktorým súd zamietal žiadosti o udelenie
poverenia žalovaná uviedla, že tento postup je možno chápať dvoma spôsobmi, jednak namietaným
postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia, a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia ako i
skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom stanovenej lehote. Uviedla, že zamietnutie

žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem nesprávny úradný
postup nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou praxou súdov možno ho vymedziť
ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenia
účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou
nesúvisí nenašiel svoj bezprostredný vzťah vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom

nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,pretožetotoprávoplatíibavprípade,akprávoplatnérozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu, preto je nevyhnuté, aby pre

úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bola nezákonnosť
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nepochybne nie je v
prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu
lehoty na rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote uviedla,

že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku určuje lehotu 15 dní na vydanie poverenia a túto
lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Žalovaná odkázala v tejto časti na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS/16/0 podľa § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, spočívajúcej v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy vsúdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti v ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, žeby podal sťažnosť na prieťahy
alebo žiadosť o prešetrenie sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní alebo vydané rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná ďalej
namietala vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých konaniach. Uviedla, že žalobca na preukázanie vzniku

škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si
vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov spočívajúcich v administratívnych výdavkoch,
funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch spojených so stratou času zamestnanca, a
to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uviedla, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalovaná
poukázala na to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi pri svojej činnosti

nepochybne potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov, pričom takýto
systém využíva nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, a to
nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých v ktorých žiadne exekučné
konanie neprebieha. Takisto udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej báze, najmä
pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti

daného druhu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.2.2014. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu
24.2.2014 spolu s ústavnou sťažnosťou v predmetnej veci žiadal o zrušenie termínu pojednávania
vytýčeného na 24.2.2014. Taktiež žiadal konanie 5C 144/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a právo na nestranný súd. Elektronické podanie bolo bez zaručeného elektronického
podpisu. Žalovaná sa elektronickým podaním ospravedlnila a súhlasila s tým, aby vec bola prejednaná
v jej neprítomnosti.

Súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel, pretože podanie ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na
prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a prerušenie konania z dôvodu § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p. je fakultatívne. Dôvody na obligatórne prerušenie konania uvedené v ustanovení §
109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa podľa názoru súdu nevzťahujú na vyriešenie otázky nezákonného sudcu.
Zákonným sudcom je ten, komu vec bola pridelená na rozhodovanie v súlade s rozvrhom práce a ak

existujú dôvody na jeho vylúčenie z konania ( § 14 a nasledujúce O.s.p. ), rozhodovať o vylúčení alebo
nevylúčení sudcu z konania patrí do právomoci nadriadeného súdu, ktorý je v prípade okresného súdu
krajský súd. Nadriadený súd o námietke žalobcu rozhodol tak, že pojednávajúci sudca nie je vylúčený
z rozhodovania tejto veci a preto je zákonným sudcom.

Zo spisu 5C 144/2012 a z pripojeného spisu 17Er 220/2003 tunajšieho súdu vyplýva, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému E. U., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 47,47 EUR. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
20.1.2011, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 18.2.2011, teda v 30 dňovej zákonnej

lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 148/2012 a z pripojeného spisu 6Er 378/2003 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej G. D., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 298,75 EUR. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu

súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
25.1.2011, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 18.2.2011, teda v 30 dňovej zákonnej
lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 159/2012 a z pripojeného spisu 15Er 378/2011 súd zistil, že oprávnená

POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému G. H., nar. X.XX.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 202,90 EUR. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu
14.6.2011. Súd vydal vo veci poverenie 26.7.2011, teda 27 dní po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty.Zo spisu tunajšieho súdu 5C 169/2012 a z pripojeného spisu 13Er 100/2007 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému J. O., nar. XX.XX.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 303,39 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu

súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
12.1.2010, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 25.1.2010, teda v 30 dňovej zákonnej
lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 174/2012 a z pripojeného spisu 13Er 40/2006 súd zistil, že oprávnená

POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej D. E., nar. X.X.XXXX udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie pre vymoženie 309,37 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie 12.1.2010,
uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 15.1.2010, teda v 30 dňovej zákonnej lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 175/2012 a z pripojeného spisu 13Er 41/2006 súd zistil, že oprávnená

POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej V. D., nar. X.X.XXXX udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie pre vymoženie 307,38 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie 12.1.2010,
uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 15.1.2010, teda v 30 dňovej zákonnej lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 176/2012 a z pripojeného spisu 9Er 522/2006 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤs.r.o.sadomáhalavočipovinnejG.J.,nar.XX.X.XXXXudeleniapoverenianavykonanie
exekúcie pre vymoženie 948,02 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie 15.2.2010,
uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 19.2.2010, teda v 30 dňovej zákonnej lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 178/2012 a z pripojeného spisu 15Er 33/2004 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej J. Z., nar. X.X.XXXX udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie pre vymoženie 199,16 EUR. Dňa 7.12.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie 19.1.2011,

uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 22.2.2011, teda 3 dní po uplynutí zákonnej 30 dňovej
lehoty.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 179/2012 a z pripojeného spisu 10Er 712/2006 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej U. Y., nar. X.XX.XXXX udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie pre vymoženie 832,50 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
23.12.2009, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 11.1.2010, teda v 30 dňovej zákonnej
lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 180/2012 a z pripojeného spisu 12Er 181/2010 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej X. X., nar. XX.XX.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 139,- EUR. Návrh na vydanie poverenia bol doručený súdu
26.4.2010, poverenie bolo vydané 17.5.2010, teda 6 dní po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 187/2012 a z pripojeného spisu 6Er 337/2004 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej Z. D., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 209,12 EUR. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
10.1.2011, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 18.2.2011, teda 8 dní po uplynutí 30

dňovej zákonnej lehoty.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 193/2012 a z pripojeného spisu 14Er 64/2007 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému Y. Š., nar. X.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 676,96 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu

súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
4.3.2010, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 17.3.2010, teda v zákonnej 30 dňovej
lehote.Zo spisu tunajšieho súdu 5C 196/2012 a z pripojeného spisu 17Er 641/2006 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej J. O., nar. X.X.XXXX udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie pre vymoženie 863,04 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho

exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie 4.3.2010,
uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 1.4.2010, teda v zákonnej 30 dňovej lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 205/2012 a z pripojeného spisu 8Er 333/2004 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému G. B., nar. X.X.XXXX udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie pre vymoženie 597,49 EUR. Dňa 13.1.2011 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
23.8.2011, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 31.8.2011, teda v zákonnej 30 dňovej
lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 208/2012 a z pripojeného spisu 10Er 109/2007 súd zistil, že oprávnená

POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému D. T., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 762,90 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
15.2.2010, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 1.3.2010, teda v zákonnej 30 dňovej
lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 214/2012 a z pripojeného spisu 6Er 22/2004 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej T. B., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 237,- EUR. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie

30.12.2010, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 21.3.2011, teda 49 dní po uplynutí 30
dňovej zákonnej lehoty.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 217/2012 a z pripojeného spisu 12Er 68/2007 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnej T. U., nar. X.X.XXXX udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie pre vymoženie 227,71 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie 11.5.2010,
uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 31.5.2010, teda v 30 dňovej zákonnej lehoty.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 219/2012 a z pripojeného spisu 8Er 127/2007 súd zistil, že oprávnená

POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému B. X., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 823,21 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
15.2.2010, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 1.3.2010, teda v 30 dňovej zákonnej
lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 221/2012 a z pripojeného spisu 10Er 110/2007 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému V. O., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 841,57 EUR. Dňa 15.10.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie

15.2.2010, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 3.3.2010, teda v 30 dňovej zákonnej
lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 229/2012 a z pripojeného spisu 8Er 304/2004 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému W. U., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie pre vymoženie 471,35 EUR. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie
18.1.2011, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 16.2.2011, teda v 30 dňovej zákonnej
lehote.

Zo spisu tunajšieho súdu 5C 238/2012 a z pripojeného spisu 20Er 387/2003 súd zistil, že oprávnená
POHOTOVOSŤ s.r.o. sa domáhala voči povinnému C. H., nar. XX.X.XXXX udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 455,42 EUR. Dňa 22.11.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora. Pôvodný súdny exekútor doručil súdu exekučný spis a vyčíslenie trov exekúcie20.1.2011, uznesenie o zmene exekútora bolo súdom vydané 1.2.2010, teda v 30 dňovej zákonnej
lehote.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. ďalej len zákon štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu
škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania,

konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
V prvom rade žalobca nepreukázal ani v jednej veci splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie
nároku príslušným orgánom. Žalobca v návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák.

č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku. Do spisu
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy a dokazovanie odkázal na
spis Ministerstva spravodlivosti SR. Žalovaná nepoprela, že jej žalobcom bol takýto návrh adresovaný,
avšak vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení
relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa

nárokymalitýkaťapodobne.Súdnevidíakceptovateľnýdôvod,prečobydoručeniežiadostiopredbežné
prerokovanie návrhu mal dokazovať súd alebo žalovaná. Nejde o listinný dôkaz ku ktorému nemá
žalobca prístup alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhusám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania. Z tohto dôvodu nemôže
prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania.

Ďalej súd vo všetkých konaniach zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia alebo
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, resp. zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote, čo
malo byť dôvodom nároku na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. sa nezakladajú
na pravde. Vo všetkých vyššie citovaných veciach v ktorých sa žalobca domáhal nároku na náhradu
škody z titulu nezákonného rozhodnutia je pri tomto nároku potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych

podmienok 1/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2/ vydanie
nezákonného rozhodnutia a vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia
a vznikom škody, 4/ zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom, 5/ podanie
opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého sa mala nezákonnosť týkať. Tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne, ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody
priznať. Ako je vyššie uvedené žalobca nepreukázal, že nárok predbežne prerokoval so žalovanou.

Ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia je preukázanie
zrušenia nezákonných rozhodnutí. Z exekučných spisov, ktoré sú pripojené ku konaniam nevyplýva,
žeby uznesenia o žiadosti o udelenie poverenia, resp. zmenu exekútora boli zrušené. Žalobca o tom
súdu žiadne dôkazy nepredložil, dokonca to v žalobe ani netvrdil. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia
odôvodňuje nesprávnosťou rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti, ktorej nesprávnosť vyčerpávajúco

odôvodňuje. Súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania nie je rozhodovanie o vecnej správnosti
zamietajúcich uznesení v exekučnom konaní a súd nevyhodnocuje ani správnosť právnej argumentácie
žalobcu voči zamietajúcim uzneseniam. Súd v tomto konaní posudzuje nárok žalobcu na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a iba v intenciách tohto zákona o nároku žalobcu rozhoduje. Rozhodnutia
ktorých nezákonnosť žalobca namieta a ktoré sú základom nároku na náhradu škody doposiaľ neboli

príslušným orgánom štátu zrušené ani nebola príslušným orgánom konštatovaná ich nezákonnosť. Z
uvedeného dôvodu je návrh žalobcu nedôvodný a v rozpore so zákonom č. 514/2003 Z. z..

Súd tiež zdôrazňuje, že v prípade uznesení o zmene exekútora, ktoré údajne boli vydané oneskorene
nemôže ísť o nesprávny úradný postup, pretože výsledkom postupu súdu bolo vydanie rozhodnutia.

Nesprávnosť postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal žalobca odôvodňoval prieťahmi v konaní,
tieto však ani v jednej z prejednávaných vecí neboli preukázané.

Nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku
podľa zák. č. 514/2003 Z. z., preto nie je daný samotný základ nároku žalobcu. Súd sa z uvedeného

dôvodu nezaoberal ani správnosťou vyčíslenia náhrady škody, či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca v
jednotlivých konaniach požadoval.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov, lebo úspešná
žalovaná ( § 142 ods. 1 O.s.p. ) náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému žalobcovi náhrada

trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho
súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa

odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.