Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Cpr/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114220903
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114220903.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. XX, T. J., zastúpený advokátkou: JUDr. Alexandra Machanová, Lichnerova 22,
Senec, proti odporcovi: TERMSTAV, a.s., IČO: 31 321 607, so sídlom Sedlárska 5, Bratislava, o
zaplatenie 7.408,85 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti istiny 408,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 148,09 € od 1.12.2013 do zaplatenia a zo sumy 260,86 € od 1.8.2014 do zaplatenia.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.999,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 130,65 € od 1.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 718,33 € od 1.1.2014 do zaplatenia,
zo sumy 713,30 € od 1.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 701,78 € od 1.3.2014 do zaplatenia, zo sumy
707,12 € od 1.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 955,54 € od 1.5.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15% ročne
zo sumy 693,34 € od 1.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 669,90 € od 1.8.2014 do zaplatenia, zo sumy
498,00 € od 1.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.211,94 € od 1.8.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 395,61 € a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 1.392,10 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej
zástupkyne navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 7.8.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 7.408,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne
zo sumy zo sumy 278,74 € od 1.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 718,33 € od 1.1.2014 do zaplatenia, zo
sumy 713,30 € od 1.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 701,78 € od 1.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 707,12
€ od 1.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 955,54 € od 1.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 693,34 € od 1.7.2014
do zaplatenia, zo sumy 669,90 € od 1.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 498,00 € od 1.8.2014 do zaplatenia,
zo sumy 1.472,80 € od 1.8.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol že navrhovateľ pracoval
u odporcu od 5.12.1994 do 30.6.2014, kedy ukončil pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy.
Podľa výplatného lístka odporcu za mesiac 6/2014 mal ku dňu ukončenia pracovného pomeru zostatok
nevyčerpanej dovolenky 17,5 dňa, za ktorý sa domáha zaplatenia sumy 498,00 €, t.j. 34,07 € v hrubom
za deň. Ďalej sa domáha zaplatenia nevyplatenej mzdy podľa výplatných pások vystavených odporcom
a to za 10/2013 vo výške 278,74 €, za 11/2013 vo výške 718,33 €, za 12/2013 vo výške 713,30 €, za
1/2014 vo výške 701,78 €, za 2/2014 vo výške 707,12 €, za 3/2014 vo výške 955,54 €, za 5/2014 vo
výške 69,34 €, za 6/2014 vo výške 669,90 €, spolu 5.438,05 €. Podľa obsahu podania navrhovateľa

zo dňa 30.6.2014 ukončil pracovný pomer s odporcom okamžitým skončením pracovného pomeru z
dôvodu neuhradenia mzdy podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Podľa Potvrdenia o zamestnaní
vyplýva, že odporca ukončenie pracovného pomeru akceptoval, preto sa navrhovateľ domáha vyplatenia
náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov spolu v čistom
1.472,80 €. Navrhovateľ sa domáhal i úroku z omeškania od splatnosti mzdy.

K návrhu priložil navrhovateľ výpis z Obchodného registra odporcu, potvrdenie o zamestnaní zo dňa
3.7.2014, výplatné pásky navrhovateľa za mesiace apríl 10/2013 až 6/2014.

Okresný súd Trnava vo veci vydal platobný rozkaz č. 27Cpr/4/2014-22 zo dňa 14.10.2014, ktorým návrhu
navrhovateľa vyhovel.

Odporca podal včas odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol že nárok navrhovateľa na zaplatenie mzdy
a náhrady mzdy neuznáva, nakoľko navrhovateľ v uvedených mesiacoch nevykonával pre odporcu
žiadnu prácu, a z dôvodu jeho sústavných absencií mu bola mzda krátená; výplatné pásky predložené
navrhovateľom nezodpovedajú skutočnosti. Naviac navrhovateľ pri výpočte náhrady mzdy za výpovednú
dobu dvoch mesiacov vychádzal z nesprávneho výpočtu priemerného mesačného zárobku. Preto
navrhol vykonať znalecké dokazovanie.

Navrhovateľ sa k odporu vyjadril - prostredníctvom svojej právnej zástupkyne - podaním došlým súdu
dňa 28.1.2015, v ktorom uviedol že odporca svoje tvrdenia v odpore ničím nepreukázal. Výplatné pásky,
ktoré rozporujem vyhotovil sám. Znalecké dokazovanie považuje za nehospodárne. Doložil pracovnú
zmluvu zo dňa 5.4.1994 a 2.12.1994, potvrdenia sociálnej poisťovne a výške vymeriavacích základov
v rozhodnom období.

Navrhovateľ podaním zo dňa 30.6.2015 doručeným súdu dňa 2.7.2015 vzal svoj návrh čiastočne späť a
to v časti istiny 148,09 € - mzda za mesiac 10/2013, nakoľko mu mal odporca vyplatiť 813,61 € a vyplatil
mu sumu 682,96 €, teda jeho nedoplatok je 130,65 €. Ďalej vzal svoj návrh späť v časti istiny 260,86 €
týkajúcej sa náhrady mzdy za výpovednú dobu. Svoj návrh vzal späť aj v časti príslušenstva.

Odporca sa k čiastočnému späťvzatiu návrhu nevyjadril, podanie prevzal dňa 8.9.2015. Súd konanie v
zmysle § 96 O.s.p. čiastočne zastavil tak, ako je uvedené v I. odseku výroku rozsudku.

Súd pojednával v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu, ktorý sa na pojednávania dňa
15.6.2015 a 8.10.2015 nedostavil bez ospravedlnenia. Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie,
ani nepožiadal o odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a
predložené a vykonané dôkazy.

Navrhovateľ uviedol, že pracovný pomer u odporcu trval od roku 1994 a bol ukončený k 30.6.2014,
pretože mu odporca nevyplácal mzdu v plnej výške od 10/2013 do 6/2014. Počas trvania pracovného
pomeru u odporcu nebol nikdy riešený za absencie, pracoval celú dobu až do ukončenia pracovného
pomeru. Za 10/2013 mu navrhovateľ nezaplatil celú mzdu a za 4/2014 mu mzdu vyplatil vo výške 690,70
€.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný
skutkový stav.

Účastníci konania uzatvorili dňa 2.12.1994 pracovnú zmluvu; pracovný pomer bol ukončený podaním
zo dňa 30.6.2014 označeným ako výpoveď z pracovného pomeru ku dňu 30.6.2014. Podľa obsahu išlo
o okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré navrhovateľ odôvodnil tým, že mu nebola vyplatená
mzda od 10/2013 do 3/2014 a za 5/2014 a 6/2014. Odporca okamžité skončenie pracovného pomeru
ku dňu 30.6.2014 akceptoval, nepodal žalobu na jeho neplatnosť.

Odporca mal podľa výplatných pások vyplatiť navrhovateľovi na osobný účet mzdu vrátane cestovného
a stravných náhrad a iných náhrad za mesiac 10/2013 sumu 813,61 € a vyplatil 682,96 € (nedoplatok
130,65 €), za nasledujúce mesiace mu nevyplatil žiadnu čiastku a mal mu vyplatiť za mesiac 11/2013
sumu 718,33 €, za mesiac 12/2013 sumu 713,30 €, za mesiac 1/2014 sumu 701,78 €, za mesiac 2/2014

sumu 707,12 €, za mesiac 3/2013 sumu 955,54 €, za mesiac 5/2015 sumu 693,34 € a za mesiac 6/2014
sumu 669,90 €; celkovo tak odporca navrhovateľovi nevyplatil čistú mzdu v sume 5.289,96 €. (Uvedené
skutočnosti sú zrejmé z výplatných pások vyhotovených samotným odporcom.) Z výplatnej pásky za
6/2014 súd zistil, že navrhovateľ nevyčerpal 17,5 dňa dovolenky.

Odporca nepreukázal tvrdenia o nesprávnosti výpočtu mzdy a absenciách navrhovateľa, ktoré tvrdil v
odpore (výplatné pásky aj potvrdenia sú ním vyhotovené). Po podaní návrhu (do dňa rozhodnutia súdu)
odporca neuhradil navrhovateľovi žiadnu sumu.

Navrhovateľ žiada tiež o priznanie úroku z omeškania od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po
splatnosti mzdy, nakoľko v konaní nebol preukázaný konkrétne dohodnutý výplatný deň.

Podľa § 118 ods. 1 a ods. 2 prvá veta Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Podľa § 129 ods. 1 a ods. 3 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.
Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 69 ods. 1 pís. b) a ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.
Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce, dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho
roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.
Podľa § 102 Zákonníka práce, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac
nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Podľa § 116 ods. 1,3 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v
sume jeho priemerného zárobku.
Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada
mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 134, ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný
mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času
zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka s účinnosťou k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie)
platná od 1.12.2013 do 10.6.2014 bola vo výške 0,25%, t.j. 8,25%, od 11.6.2014 bola 0,15%, t.j. 8,15%.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Podľa § 120 ods. 1 prvá veta a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Účastníci boli poučení
spolu s predvolaním na pojednávanie.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, keď nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých / predložených účastníkmi; splnenie dôkaznej povinnosti však neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom je zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov, zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné než navrhnuté, a
súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí
rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno (t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva).

Podľa § 153, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, pričom mzdou je obvykle peňažné plnenie
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzdu možno dohodnúť v kolektívnej zmluve
alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve, podmienky odmeňovania sú podstatnou náležitosťou
pracovnej zmluvy; zamestnancovi musí byť mzda vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. V prípade skončenia pracovného pomeru ako posledný termín na výplatu
mzdy je ustanovený najbližší pravidelný výplatný termín dohodnutý zamestnávateľom po dni skončenia
pracovného pomeru.

Pod splatnosťou mzdy sa rozumie časové určenie, kedy zamestnancovi vzniká nárok na jej výplatu -
mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v deň určený ako výplatný termín, najneskôr však v
priebehu nasledujúceho mesiaca za ktorý sa mzda vypláca (ustanovenia o splatnosti mzdy sa vzťahujú
aj na náhrady, ktoré sú splatné spolu so mzdou) za príslušný mesiac. V prípade skončenia pracovného
pomeru zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi mzdu najneskôr v najbližší pravidelný výplatný termín
nasledujúci po dni skončenia pracovného pomeru.

Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite len z dôvodov výslovne uvedených v zákone,
keď jedným z dôvodov je nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy, cestovných náhrad, náhrady za pracovnú
pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časti za
predpokladu, že zamestnávateľ neuspokojí tieto mzdové záležitosti do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov (ak mu ho zamestnávateľ neuspokojí
dobrovoľne, musí si ho uplatniť na súde v lehote troch rokov od skončenia pracovného pomeru).

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Odporca ako dôvod
nevyplatenia dlžnej mzdy, resp. náhrady uvádza údajné absencie navrhovateľa - toto svoje tvrdenie však
nijako neodôvodnil, naopak navrhovateľ preukázal odpracovanie všetkých zmien, keď súdu predložil

všetky výplatné pásky v ktorých sa uvádza aj dochádzka za predmetné obdobie, resp. odporca
nepredložil žiadny dôkaz o absenciách navrhovateľa (napr. upozornenie na nedostatky v práci, na
porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom a pod.). Súd zamietol jeho návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania za účelom zistenia priemerného mesačného zárobku, nakoľko podľa ustanovení Zákonníku
práce a predložených výplatných pások vyhotovených odporcom súd sám vypočítal priemerný mesačný
zárobok navrhovateľa tak, ako je uvedené nižšie. Navrhované znalecké dokazovanie je v tomto prípade
nadbytočné a nehospodárne.

V konaní bolo preukázané, že odporca nevyplatil navrhovateľovi podľa výplatných pások mzdu za
mesiac 10/2013 vo výške 130,65 €, za mesiac 11/2013 sumu 718,33 €, za mesiac 12/2013 sumu 713,30
€, za mesiac 1/2014 sumu 701,78 €, za mesiac 2/2014 sumu 707,12 €, za mesiac 3/2013 sumu 955,54 €,
za mesiac 5/2015 sumu 693,34 € a za mesiac 6/2014 sumu 669,90 €; celkovo tak odporca navrhovateľovi
nevyplatil čistú mzdu v sume 5.289,96 €.

Navrhovateľ ako zamestnanec skončil pracovný pomer okamžite, nakoľko odporca ako zamestnávateľ
mu nevyplatil mzdu, resp. jej časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti (§ 69, ods. 1, písm. b)
Zákonníka práce), pričom podľa § 69, ods. 4 Zákonníka práce má nárok na náhradu mzdy v sume
svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Navrhovateľ sa domáha
zaplatenia náhrady mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov vo výške 1.211,94 €, pričom sa domáha neprávne zaplatenia čistej mzdy.

Pri výpočte priemerného zárobku sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu zamestnancovi
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je v zásade predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k 1. januáru, 1. aprílu, 1. júlu, 1. októbru kalendárneho roka, pričom zárobok za predchádzajúci
štvrťrok sa používa vždy až do zistenia nového priemerného zárobku. Takto zistený priemerný zárobok
sa používa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako
priemerný hodinový zárobok. Ak je pre účely pracovnoprávnych nárokov zamestnanca potrebné
zistiť priemerný mesačný zárobok, priemerný mesačný zárobok sa zistí z priemerného hodinového
zárobku vynásobením priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny
mesiac, nadväzujúc na týždenný pracovný čas zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa viaže na
konkrétneho zamestnanca. V danom prípade mal podľa výplatných pások dohodnutý pracovný čas 8
hod. denne, čiže 40 hodinový týždenný pracovný čas.

Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa zisťuje z priemerného počtu dní
v roku 365,25 dňa, z priemerného počtu týždňov v roku (365,25 dňa:7 dní) 52,179 týždňa, z priemerného
počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (52,179:12) 4,348 týždňa v mesiaci a z týždenného
pracovného času zamestnanca, čo je v danom prípade 40 hodín. Priemerný počet pracovných hodín
pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v
roku na 1 mesiac (4,348 hod.) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca 40 hod (4,348 x 40
hod. = 173,92 hod.), teda pri 40 hod. týždennom pracovnom čase je priemerný počet odpracovaných
hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac, 173,92 hodiny. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca
sa vypočíta ako súčin priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac a
priemerného hodinového zárobku zamestnanca. V mesiaci 1/2014 bola navrhovateľovi zúčtovaná hrubá
mzda 612,- € a odpracoval 152 hodín, v mesiaci 2/2014 hrubá mzda 656,- € a odpracoval 144 hodín
a v mesiaci 3/2014 bola navrhovateľovi zúčtovaná hrubá mzda 640,- € a odpracoval 152 hodín. Z toho
priemerný hodinový zárobok navrhovateľa v rozhodujúcom období predstavuje 4,2589 €, t.j. je totožný
s údajom uvádzaným navrhovateľom na výplatných páskach v 2. kalendárnom štvrťroku. Vynásobením
priemerného hodinového zárobku 4,2589 €, priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden kalendárny mesiac 173,92 hodiny, vychádza priemerný mesačný zárobok žalobcu 740,771 €.
Náhrada mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov teda predstavuje sumu 1.481,42 €.

Navrhovateľ sa domáha i zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za 17,5 dňa k 30.6.2014
vo výške 498,- € v čistom. Po oboznámení sa s výplatnými páskami a evidenciou dochádzky a čerpania
dovolenky na nich uvedených súd zistil, že k 1.1.2014 mal navrhovateľ zostatok dovolenky 13 dní a od
1.1.2014 do 30.6.2014 mal nárok na 12,5 dňa, spolu 25,5 dňa. V roku 2014 vyčerpal 8 dní, t.j má nárok
na preplatenie zostatku nevyčerpanej dovolenky 17,5 dňa. Navrhovateľovi v zmysle predchádzajúcich

dvoch odsekov vzniklo právo na zaplatenie náhrady mzdy 4,2589 € x 8 hod. x 17,5 dňa, spolu 596,25
€ v hrubom.

Súd viazaný návrhom vyhovel návrhu v celom rozsahu v časti istiny - nevyplatenej mzdy vo výške
5.289,96 €, v časti náhrady mzdy za výpovednú dobu 1.211,94 € a tiež v časti náhrady mzdy za
nevyčerpanú dovolenku 498,- €.

Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy za každý
jednotlivý mesiac. Súd priznal navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania a to vo výške základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 13.11.2013 do
10.6.2014 vo výške 0,25%, od 11.6.2014 vo výške 0,15%) zvýšenej o osem percentuálnych bodov tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku. Len u pohľadávok, ktoré sú splatné po 11.6.2014 súd priznal úrok
v súlade s citovanými ustanoveniami vo výške 8,15% ročne a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku
(0,10%) návrh zamietol v časti mzdy za mesiac máj a jún 2014 a náhrad za nevyčerpanú dovolenku a
mzdu za výpovednú dobu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a ustanovení § 10 ods. 1, § 16
ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb tak, že navrhovateľovi, ktorý bol čiastočne úspešný v 94,5% (zamietnutie v časti úroku
o zmeškania 0,1% a zavinil zastavenie konania v časti istiny 408,95 € s príslušenstvom) priznal náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu, nakoľko úspech odporcu je 5,5%, t.j. celkový úspech navrhovateľa
je 89% (94,5 - 5,5). Súd priznal náhradu zo zaplateného súdneho poplatku 444,50 € vo výške 395,61
€ (89% z 444,50 €).

Navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov právneho zastupovania za 6 úkonov právnej pomoci po
237,34 € (za prevzatie a prípravu zastúpenia 16.7.2014, podanie návrhu na súd 1.8.2014, vyjadrenie
k odporu 26.1.2015, podanie zo dňa 30.6.2015 a účasť na pojednávaní dňa 15.6.2015 a 8.10.2015),
režijný paušál 2x 8,04 € a 4x 8,39 €, spolu 1.473,68 €, náhrada za stratu času cestou a pojednávanie
15.6.2015 a 8.10.2015, t.j. 2x 13,98 € x 2 = 55,92 €, cestovné za účasť na pojednávaní dňa 15.6.2005 pri
použití motorového vozidla Renault Megane pri spotrebe 6,9 litra/100 km na vzdialenosť 64 km Senec
- Trnava a späť pri cene PHM 1,345 €/l + paušálna náhrada 0,183 €/km. Spolu (6,9 :100) x 64 km x
1,345 €/liter + (64 km x 0,183 €) = 17,65 €, za účasť na pojednávaní dňa 8.10.015 pri cene benzínu
1,269 €/l, spolu (6,9 :100) x 64 km x 1,269 €/liter + (64 km x 0,183 €) = 17,31 € (navrhovateľ si uplatnil
náhradu cestovného vo výške 34,56 €, preto súd priznal cestovné v uplatnenej výške). Spolu vo výške
1.564,16 € (1.473,68 € + 55,92 € + 34,56 €), z toho súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa
pomeru úspechu vo výške 89%, t.j. 1.392,10 €. Náhradu trov konania súd zaviazal odporcu zaplatiť k
rukám právnej zástupkyne navrhovateľka v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.