Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236567
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114236567.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 1, Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanému: I. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX I. č. XXX, v konaní o zaplatenie 1.124,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.124,02 Eur :
s vyčíslenými úrokmi vo výške 295,48 Eur,

s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 103,78 Eur,
s poplatkami vo výške 30,- Eur,
s úrokom vo výške 18,72 % ročne zo sumy 1.124,02 Eur od 04.11.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.419,50 Eur od 04.11.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia a iných trov konania vo
výške 67,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia

istiny 1.124,51 Eur, úrokov 295,48 Eur, úrokov z omeškania 103,78 Eur, poplatkov 86,37 Eur, úroku vo
výške 18,72 % z istiny od 4.11.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej
istiny a nezaplatených úrokov od 4.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. S., na základe ktorej žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 3.300,- Eur, dlžník sa zaviazal platiť dlh v
anuitných splátkach, celý do 15.7.2014. Pre neplnenie zo strany dlžníka veriteľ listom zo dňa 15.10.2013

vyzval dlžníka na predčasné splatenie dojednaného úveru.

Podaním zo dňa 9.1.2015 žalobca bližšie skutkovo odôvodnil žalobu platobnou históriou úveru a úkonmi
veriteľa.

Žalovaný sa k veci nevyjadril, aj keď na vyjadrenie bol vyzývaný.

Súd vo veci dňa 29.6.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 114 ods.

5 O.s.p., lebo napriek výzve súdu z 28.1.2015 podľa § 114 ods. 3 OSP sa žalovaný v uloženej lehote k
veci písomne nevyjadril, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojil listiny, na ktorésa odvoláva, neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Za týchto okolností ustanovenia § 153b
ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) OSP (týkajúce sa účasti na pojednávaní a ospravedlnenia účastníka) sa
nepoužijú.

Skutkový stav bol pre súd nesporný. Pri žalobe na plnenie, pokiaľ sa opiera o základné zmluvné
ustanovenia o predmete - úvere a jeho cene - úroku, uplatnenej v nižšej výške, by o prípadnom
ďalšom splácaní mal dôkazné bremeno žalovaný. Ustálený skutkový stav neznamená nevyhnutne aj

právne hodnotenie v súlade so žalobou pri rozsudku pre zmeškanie. Súd v tejto súvislosti prihliadol na
spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

Súdskutkovoaprávnevyhodnotil,žedlžníkovibolposkytnutýspotrebiteľskýúverpodľazák.č.129/2010
Z.z., a to z jeho foriem podľa cit. ust. jeho § 1 ods. 2 konkrétne formou úveru podľa obchodného

zákonníka.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere zároveň vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto zmluva zároveň podlieha právnemu hodnoteniu aj podľa cit.

ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako
systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov
pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne
nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky

zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach
zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1
OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom podľa názoru tunajšieho súdu navyše
znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo

byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ): Zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 506 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: Výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata

podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Pokiaľ predmetom konania bola zaplatenia istina 1.124,51 Eur, (zmluvné) úroky 295,48 Eur, úroky
z omeškania 103,78 Eur, úrok vo výške 18,72 % z istiny (1.124,51 - pozn. súdu) od 4.11.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov

(1.124,51 + 295,48 = 1.419,50 Eur - pozn. súdu) od 4.11.2014 do zaplatenia, tieto nároky zodpovedali
nespochybnenémuskutkovémustavuanavyšeajprávnemunázorusúdunaspravodlivosťichpriznania.
Je namieste dodať, že v časti súčtu istiny a zmluvného úroku je uplatnené plnenie do predpokladanej
výškypodľatýchtohlavnýchustanovenípredmetnejzmluvyoúvere.Jepríznačné,žeďalšiesplácanieby
bolo vecou dôkazného bremena dlžníka, preto vo výške dlžného plnenia vyčísleného konečnou sumou

pri procesnej pasivite žalovaného sa súd riadi vyčíslením žalobcu. Úrok z omeškania zodpovedá jeho
zákonnej sadzbe podľa cit. ust. § 517 ods. 1 OZ v spojení s cit. ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013. Základom zmluvného úroku je podľa názoru súdu
samotná istina, základom úroku z omeškania je dlžná suma, tvorená istinou aj zmluvným príslušenstvom
pohľadávky, nedochádza tak k „zloženiu úrokov“ ako jedného príslušenstva, kde by jeho vyčíslená časť

bola základom pre rast toho istého príslušenstva. Sadzbu podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
súd v danom momente vyhlasovania rozsudku priznal v znení účinnom do 31.1.2013, lebo podľa prílohy
č. 2 podania žalobcu z 9.1.2015 k omeškaniu dlžníka došlo prvý krát už 16.10.2013.

Súd zamietol žalobu v časti rozdielu súm poplatkov uplatnených vo výške 86,37 Eur a priznaných
vo výške 30,- Eur, lebo aj pri ustálenom skutkovom stave ich priznanie nezodpovedalo právnemu
názoru súdu na spravodlivú úpravu právnych vzťahov. Číselne išlo o určitú časť žaloby, ale skutkovo
odôvodnenú iba poplatkom za výzvu dlžníka zo dňa 15.10.2013 vo výške 30,- Eur podľa Obchodných
podmienokžalobcupreúveryobčanom,sďalšímodkazomnaSadzobníkpoplatkovbanky(č.l.36spisu),

lebo aj keď Sadzobník obsahoval aj poplatok za upomienku vo výške 15,- Eur a žalobca preukázal
upomínanie žalovaného výzvami zo dňa 20.5.2013, 19.6.2013, 22.7.2013 a 19.8.2013, (č.l. 31 - 34
spisu), išlo o zmluvné dojednanie závislé od jednostranného správania veriteľa a toto upomínanie bolo
súdom vyhodnotené ako neúčelné pre krátky odstup času upomienok.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), keď v konaní bol výrazne prevažne úspešný
žalobca, úspech žalovaného spočíva iba v pomerne nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky -
bankových poplatkov v rozdiele súm uplatnených vo výške 86,37 Eur a priznaných vo výške 30,-

Eur. Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej miere odôvodnenej zaplateným súdnym
poplatkom 67,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).V Žiline

dňa 29. júna 2015

Mgr. Dušan Chamula
samosudca

Za správnosť vyhotovenia: Slávka Surovková