Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914010108
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914010108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Č. k.: 1T/24/2014-66

IČS: 5914010108

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanej Q.
T., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.04.2014 v Ružomberku takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaná

Q. T., rod. X., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., O. XXXX/X, rozvedená, bez pracovného pomeru,
na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

hoci je podľa § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. a podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.
zn. 3C/95/2011 zo dňa 03.11.2011 povinná prispievať na výživu svojich detí L. T., nar. XX.XX.XXXX, Y.
T., nar. XX.XX.XXXX a J. T., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
každé maloleté dieťa zvlášť, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred Detskému domovu - Detský
smiech, n. o., Likavka, Hollého 552, okres Ružomberok, t.j. v období od 01.02.2013 do 30.06.2013 sumu

po 26,65 eur mesačne a v období od 01.07.2013 sumu po 27,13 eur mesačne na každé dieťa, svoju
vyživovaciu povinnosť si úmyselne riadne neplní od 12.02.2013 doposiaľ, s výnimkou mesiaca marec
2013, kedy uhradila výživné vo výške 30,- eur a s výnimkou mesiaca máj 2013, kedy uhradila výživné
vo výške 30,- eur, čím za uvedené obdobie jej vznikol dlh na nezaplatenom výživnom vo výške 1.153,65
eur k rukám Detského domova - Detský smiech, n. o., Kalvárska 35, Ružomberok,

napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok č. 8T/13/2013 zo dňa

05.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2013, odsúdená za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestnéhozákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov,

Q. T. v uvedenom období poberala dávky v hmotnej núdzi, za rok 2013 v celkovej sume 1.869,06 eur,
dňom 25.06.2013 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, v uvedenom
období nebola dostatočne aktívna pri hľadaní zamestnania

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať
iného, uvedený čin páchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, hoci bola v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
použitím ustanovenia § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. l)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvinenú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaná Q. T. pred súdom vyhlásila, že je vinná zo skutku, ktorý bol popísaný v obžalobe Okresnej
prokuratúry Ružomberok zo dňa 18.03.2014 č.k. 2Pv 36/14/5508-8. Zodpovedala aj na otázky, ktoré

jej súd kládol v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. K obdobiu, ktoré
uplynulo od podania obžaloby do termínu hlavného pojednávania (§ 122 ods. 13 Trestného zákona)
uviedla, že za mesiace marec a apríl roku 2014 na účet detského domova neposlala žiadnu finančnú
čiastku. Je nezamestnaná, zúčastňuje sa aktivačných prác pre Mesto Ružomberok a spolu s podporou
v nezamestnanosti má príjem 94,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s invalidným manželom,

ktorý je poberateľom dôchodku vo výške 290,- eur. Vzhľadom k tomu, že vyhlásenie obžalovanej Q.
T. o vine zodpovedá dôkazom, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní a ktoré súd zistil postupom
podľa § 240 ods. 1 Trestného poriadku, bolo vyhlásenie obžalovanej Q. T. o uznaní viny podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku prijaté. Súd zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná
priznala spáchanie skutku, sa nevykoná.

ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyRužomberok,odborusociálnychvecíarodinyvyplynulo,
že obžalovaná za rok 2013 poberala dávky v hmotnej núdzi v celkovej výške 1.869,06 eur. Za rok 2014
obdržala sumu 125,57 eur. V období od 14.02.2011 do 24.06.2013 bola vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, pričom dňa 25.06.2013 bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu.

Obžalovaná Q. T. napriek tomu, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3C/95/2011-48 zo dňa 03.11.2011
bola povinná prispievať na výživu maloletých detí L., Y. a J. sumou 30% životného minima vždy do

každého 15. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova - Detský smiech, Hollého 552, Likavka,túto povinnosť si bez vážneho dôvodu neplnila. Napriek tomu, že bolo určené minimálne výživné, ktoré
je povinný platiť každý rodič a napriek tomu, že za obdobné konanie bola obžalovaná už odsúdená,
vyživovaciu povinnosť si za obdobie od 12.02.2013 až doposiaľ neplní, čím naplnila všetky zákonné

znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona
s použitím § 138 písm. e) Trestného zákona, teda čin spáchala závažnejším spôsobom konania na
viacerých osobách a už bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená.
Oproti podanej obžalobe súd opravil počiatok plynutia trestnosti, teda dňom nasledujúcim po dni, kedy
bol predchádzajúci trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/13/2013 zo dňa 05.02.2013,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2013, obžalovanej doručený, čím nastali účinky vyhlásenia
rozhodnutia. Rovnako tak bolo potrebné opraviť aj výšku prevzatých dávok v hmotnej núdzi na rozdiel
od podanej obžaloby na sumu 1.869,06 eur.

Obžalovaná porušila záujem spoločnosti na plnení si rodičovských povinností aj z titulu platenia
výživnéhotýmskôr,ževšetkytrimaloletédetiobžalovanejboliumiestnenédonáhradnejstarostlivosti,t.j.

do Detského domova v Likavke. Obžalovaná ani napriek tomu, že podľa názoru súdu mala dostatočný
príjem, vyživovaciu povinnosť si neplnila, resp. zaplatila výživné len za dva mesiace v roku 2013 v
celkovej výške 60,- eur, pričom v neplnení vyživovacej povinnosti pokračovala aj v období po podaní
obžaloby do vyhlásenia rozhodnutia. Samotná obžalovaná potvrdila, že v súčasnej dobe pracuje na
aktivačných prácach, teda je schopná pracovať a príjmom z práce sa živiť, napriek tomu neprejavila

žiadne zvýšené úsilie, aby si vhodné a zodpovedajúce zamestnanie mohla prijať a bez ďalšieho sa
spoľahla na to, že jej povinnosti voči maloletým deťom prevzal na seba štát. Zároveň je potrebné
podotknúť, že obžalovaná za rovnaký trestný čin bola už v minulosti odsúdená k podmienečnému trestu
odňatia slobody, napriek tomu si vyživovaciu povinnosť riadne neplnila, keď sama sa vyjadrila, že si je
plne vedomá svojej povinnosti platiť výživné minimálne počas doby podmienečného odsúdenia, inak sa

vystaví nebezpečenstvu ďalšieho odsúdenia, avšak už k nepodmienečnému trestu odňatia slobody.

Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovanej ide o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného
zákona, motív trestnej činnosti súd naznačil vyššie, teda ľahostajný prístup obžalovanej k plneniu si
základných rodičovských povinností.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

Obžalovaná Q. T. v súčasnej dobe je rozvedená, žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom. Jej tri
maloleté deti boli zverené Detskému domovu - Detský smiech, n. o. Likavka, Hollého 552, pričom jej bolo
určené minimálne výživné vo výške 30% životného minima na každé dieťa. V mieste trvalého bydliska
bližšie hodnotená nie je, doposiaľ priestupkovo riešená nebola. V registri trestov má jeden záznam,
kedy trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 8T/13/2013 bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jeden)
rok a 8 (osem) mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná spáchala trestný čin v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, na ktorú skutočnosť súd potom bol povinný prihliadnuť aj pri výmere trestu
(§ 49 ods. 2 Trestného zákona). Súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.

l) Trestného zákona teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznala, priťažujúce okolnosti súdom zistené
neboli. Na základe takto zistených skutočností majúc na zreteli ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona a § 31 ods. 2 Trestného zákona dospel k záveru, že na obžalovanú je potrebné pôsobiť trestom
odňatia slobody, ktorý jej súd uložil na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov,
kedy horná hranica trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona bola u nej znížená. Súd

nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k uloženiu alternatívneho druhu trestu, preto jej uložil trest
nepodmienečný a na jeho výkon súd ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin. Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, zákonný a najmä spravodlivý a plne
vystihuje všetky kritériá, ktoré zákon spája s ukladaním trestov.

Okresný súd Ružomberok
dňa 16.04.2014
JUDr. Ivan ŠTEPITA
s a m o s u d c aZa správnosť vyhotovenia:
Katarína Klučková

asistentka senátu

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.