Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612204683
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4612204683.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpená
Advokátskym združením JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Škultétyho 1597/7,
Topoľčany, proti odporcovi: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpený JUDr. Margitou
Kytnarovou, advokátkou so sídlom Topoľčany, ul. Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie sumy

7.450 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31. januára 2014
č. k. 4C/177/2012-346 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie vzájomného návrhu odporcu v časti 2.606,14 eura a konanie
v tejto časti z a s t a v u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti zaplatenia súdneho
poplatku, v časti trov štátu a v časti náhrady trov účastníkov konania z r u š u j e a vec vracia

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnostiam v kat. úz. G. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 205 - záhrady o výmere 937
m2, parc. č. 1078 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2 spolu s rodinným domom súp.
č. XXX na parc. č. 1078, drobnými stavbami - sklad, chlievy, voliera a prístrešok pre auto, plotmi a

vonkajšími úpravami a vyporiadal ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva odporcu v
celosti. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu sumu 18.850 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu za investície v sume 1.862,50 eura do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku vzájomný návrh odporcu zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť
na účet súdu súdny poplatok z návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v sume
1.131 eur, súdny poplatok zo vzájomného návrhu v sume 447 eur a náhradu trov štátu v sume 1.008,47

eura všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľku na zaplatenie náhrady trov štátu
nezaviazal a o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, pretože obaja účastníci
sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľnosti každý v podiele 1, pričom nehnuteľnosti užíva
výlučne iba odporca a účastníci sa nevedia dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva. Z osobných vyjadrení

účastníkov ako aj znalca reálne rozdelenie nehnuteľností nebolo možné, preto prichádzala do úvahy
ďalšia alternatíva vyporiadania spoluvlastníctva a to prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
odporcu. Zároveň ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume
18.850 eur vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. U., podľa ktorého bola všeobecná hodnota
nehnuteľnosti stanovená na sumu 37.700 eur a z toho polovica pripadajúca na spoluvlastnícky podiel
navrhovateľky suma 18.850 eur. Odporca v priebehu konania vzájomným návrhom žiadal zaviazať

navrhovateľke na zaplatenie 7.450 eur z titulu investícií, ktoré vložil do predmetných nehnuteľnosti.
Zo znaleckého posudku Ing. U. sa tieto investície podieľali na zhodnotení stavby v rozsahu 14.900 eura odporca si uplatnil polovicu z tejto sumy. Súd preto vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom
zmysle a rozlišoval prípady, keď tieto investície boli vykonané so súhlasom (hoci aj konkludentným)
spoluvlastníkom alebo bez tohto súhlasu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že tieto investície

boli vynakladané už od roku 1979 až doposiaľ. Vzhľadom na zmeny spoluvlastníckych vzťahov, ako
postoj spoluvlastníkov v čase vynakladania investícii bolo tieto potrebné po právnej stránke hodnotiť
rôznym spôsobom. Odporca v čase, keď sa nasťahoval do rodinného domu v G. (rok 1978), ešte
nebol spoluvlastníkom nehnuteľností, stal sa ním až v roku 1981 na základe dedičského konania po
nebohom otcovi, preto ak tieto investície do nehnuteľnosti vkladal, možno ich hodnotiť ako bezdôvodné

obohatenie, ktoré si odporca mohol uplatniť v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe a pokiaľ tak
neurobil a zo strany navrhovateľky bola vznesená námietka premlčania, tak tieto investície treba
považovať za premlčaný nárok. V období od apríla 1981, keď sa odporca už stal spoluvlastníckom
nehnuteľností,aždomarca2007,keďbolaďalšouspoluvlastníčkounehnuteľnostijehomatka,investoval
do týchto nehnuteľnosti so súhlasom matky, teda odporcovi vzniklo majetkové právo investujúceho
spoluvlastnícka, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Pre začiatok jej

plynutia je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu. Keďže odporca si neuplatnil toto
právo voči svojej matke, tak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania navrhovateľky je tiež potrebné
tieto investície považovať za premlčané právo. Navrhovateľka sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
v marci 2007, táto odporcovi nedala žiaden súhlas na investície vložené do nehnuteľnosti v roku 2008
a v roku 2011, preto je potrebné tieto investície hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie. Premlčacia doba

v tomto prípade začína plynúť od zániku podielového spoluvlastníctva. Preto súd nemohol akceptovať
námietku premlčania vznesenú navrhovateľkou na investície vložené odporcom v týchto rokoch. Podľa
znaleckého posudku boli investície ohodnotené na 14.900 eur. Odporcovi je možné priznať z týchto
investícii vzhľadom na ich rozsah len 25 %, pretože podľa názoru súdu sa investície vykonané v
rokoch 2008 a 2011 podieľali na celkovom zhodnotení nehnuteľností v tomto rozsahu. Podľa názoru

súdu by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ak by sa doplňoval znalecký
posudok a ak by sa znalec vyjadroval len k vyčísleniu investícii za roky 2008 a 2011. S prihliadnutím
na predchádzajúce investície, ktoré prispeli k zhodnoteniu nehnuteľnosti v oveľa väčšom rozsahu, mal
za to, že investície vložené odporcom v období rokov 2008 a 2011 prispeli k zhodnoteniu nehnuteľnosti
približne v rozsahu 25 %. Zo sumy 14.900 eur 25 % predstavuje sumu 3.725 eur a z toho polovica

pripadajúca na podiel navrhovateľky 1.862,50 eura. Preto čiastočne vzájomnému návrhu vyhovel,
zaviazal navrhovateľku zaplatiť túto sumu a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľke
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, preto zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj na zaplatenie súdneho poplatku
zo vzájomného návrhu. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP, odporcu zaviazal

zaplatiť trovy štátu v sume 1.008,47 eura, čo predstavuje polovicu z trov štátu vynaložených na znalecké
dokazovanie. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, pretože obaja mali
vo veci iba čiastočný úspech.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca v časti, v ktorej bol
zamietnutý jeho vzájomný návrh, ako aj v časti súdneho poplatku a trov štátu. V týchto častiach

sa domáhal zrušenia veci a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho
odvolania namietal, že napriek znaleckému posudku znalec predmetné investície samostatne neocenil
za jednotlivé časové obdobia tak, ako sa s nimi súd musel zaoberať na základe vzájomného návrhu
a súd ani nevyzval znalca na doplnenie dokazovania v tejto otázke. V ďalšej časti namietal zaplatenie
súdneho poplatku, keď uviedol, že je toho názoru, keďže navrhovateľke bola priznaná finančná náhrada

jej podielu, mal súd prehodnotiť oslobodenie od platenia súdneho poplatku a k zaplateniu súdneho
poplatku pomerne spoluzaviazať aj navrhovateľku. Čo sa týka trov štátu, odmieta hradiť trovy štátu za
znalecký posudok Ing. U.. Proti uzneseniu, ktorým bola priznaná odmena za znalecký posudok Ing.
U. podal odvolanie, pričom do dnešného dňa o tomto odvolaní nebolo rozhodnuté. Preto považoval
rozhodnutie v tejto časti za predčasné.

K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že odporca nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie,
pričom bol poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP. Aj keď nebola spokojná s rozsudkom v časti, ktorou
bola zaviazaná zaplatiť odporcovi 1.862,50 eura, odvolanie v tejto časti nepodala, pretože chcela, aby
sa spor už skončil. Opätovne vzniesla voči všetkým investíciám námietku premlčania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých častiach (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/
OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je potrebné podľa §
221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a vzájomnom vyporiadaní ak je predmetom vlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorých spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 97 ods. 1 OSP, odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným

návrhom.
Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie veci
(ods. 2 OSP).
V preskúmavanej veci sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, súd prvého stupňa zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, ako bolo
vyššie uvedené a zároveň zaviazal zaplatiť odporcu vyrovnávajúci podiel navrhovateľke v sume 18.850

eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok v tejto časti v dôsledku absencie odvolania
nadobudol právoplatnosť. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť aj v časti, ktorou bola
navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi náhradu za investície v sume 1.862,50 eura, pretože na výzvu
odvolacieho súdu odporca uviedol, že v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním nenapadol.
Prieskumom odvolacej činnosti teda bola zamietajúca časť rozsudku súdu prvého stupňa a na to

prinaležajúce rozhodnutie o súdnych poplatkoch, trovách štátu ako aj trovách konania účastníkov. Skôr
ako súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci, musel sa vysporiadať s procesným pochybením súdu
prvého stupňa.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že odporca v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva podal proti navrhovateľke vzájomný návrh a to 23.10.2012 (čl. 35 spisu),

ktorým sa od navrhovateľky domáhal zaplatenia sumy 10.056,14 eura s príslušenstvom. Na pojednávaní
konanom 14.01.2014 odporca uviedol, že žiada, aby súd pripustil vzájomný návrh odporcu tak, že
navrhovateľka bude povinná mu zaplatiť sumu 7.450 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd
uznesením na tomto pojednávaní pripustil vzájomný návrh odporcu na zaplatenie investície v sume
7.450 eur. Takýto postup súdu prvého stupňa nebol správny. Súd nerozhoduje o tom, či pripúšťa alebo

nepripúšťa vzájomný návrh, iba odstráni nedostatky takéhoto návrhu (§ 97 ods. 3 OSP) a prípadne
rozhodne, že vzájomný návrh vylučuje na samostatné konanie. Keďže najskôr sa odporca svojim
vzájomným návrhom domáhal zaplatenia sumy 10.056,14 eura a neskôr 7.450 eur došlo k jeho
kvantitatívnemu obmedzeniu, mal súd prvého stupňa považovať túto skutočnosť za čiastočne späťvzatie
návrhu odporcom a konanie v tejto časti zastaviť. Ak ta neurobil súd prvého stupňa, odvolací súd

napravil toto pochybenie a pripustil na odvolacom konaní späťvzatie vzájomného návrhu odporcu v časti
2.616,14 eura, t. j. v časti, ktorá prevyšovala sumu 7.450 eur a konanie v tejto časti zastavil.
Keďže odporca v priebehu konania o zrušenie podielového spoluvlastníctva podal vzájomný návrh na
vyporiadanie investícií vložených do nehnuteľnosti, súd prvého stupňa správne vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo v širšom zmysle. Správne rozhodoval o vyporiadaní zrušovaného podielového

spoluvlastníctva na podklade vzájomného návrhu odporcu samostatným výrokom rozsudku a nielen v
rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd sa plne stotožňuje so zisteným
skutkovým stavom ako aj jeho právnym posúdením, čo sa týka vložených investícií do nehnuteľnosti
od roku 1978 až do roku 2007 a v tomto smere ako na vecne správne už len poukazuje bez toho, aby
opakoval výsledky vykonaného dokazovania.

Sporným zostalo len obdobie, keď sa navrhovateľka stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
v roku 2007, pričom odporca žiada úhradu za investície, ktoré boli vykonané v roku 2008 a 2011.
Je nesporné, že navrhovateľka nedala odporcovi súhlas na investície akéhokoľvek druhu, súd prvého
stupňa preto konštatoval, že jej vzniklo bezdôvodné obohatenie, na základe ktorého došlo k zhodnoteniu
podielu navrhovateľky, pričom premlčacia doba začína plynúť od zániku podielového spoluvlastníctva.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že pre účely uplatňovania nárokov na vyporiadanie investície
treba rozlišovať prípady, keď investície sú vykonané zo súhlasom (čo i konkludentným) spoluvlastníkom
(§ 139 ods. 2 OZ) alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že ostatní spoluvlastníci s nákladmi vynaloženými
jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasia (nie je rozhodujúce, či sa jedná o náklady
na nutnú úpravu, alebo údržbu, či o náklady na inú, než nutnú opravu a údržbu) ide o dohodu o

hospodárení so spoločnou vecou, a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo
na úhradu vynaložených nákladov (§ 137 ods. 1 OZ). Taktiež tieto investície vložené akéhokoľvek
druhu vynaložené jedným zo spoluvlastníkov na spoločnú vec so súhlasom ostatných spoluvlastníkov sú
splatnéužzatrvaniaspoluvlastníctvaanieažpojehozrušení. Tam,kdesajednáovynaloženieinvestíciibez dohody spoluvlastníkov, čo je i tento prípad, nejedná sa u investujúceho spoluvlastníka o nárok voči
ostatným spoluvlastníkom, ktorý by sa opieral o dohodu a ust. § 137 ods. 1 OZ. Investujúci spoluvlastník
sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo. Súd

prvého stupňa sa zaoberal investíciami, ktoré boli vložené do nehnuteľnosti v roku 2008 a 2011, a
vyhodnotilichakobezdôvodnéobohatenie,avšakďalejsaužnezaoberalskutočnosťou,čitietoinvestície
boli nevyhnutné, alebo iné ako nevyhnutné. Odvolací súd v tejto súvislosti vyslovuje svoj právny názor,
že pokiaľ by išlo o investície na nutné opravy alebo údržbu, výška bezdôvodného obohatenia by bola
daná podielom na investíciách zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu k spoločnej veci, pričom

vydať bezdôvodné obohatenie by vzniklo vynaložením investícií za trvania spoluvlastníckeho vzťahu.
Pokiaľ by išlo o iné investície, ako nevyhnutné na opravy a údržbu, tak povinnosť druhého spoluvlastníka
vydať bezdôvodné obohatenie by vznikla až pri zániku jeho podielového spoluvlastníctva, napr. pri
jeho zrušení a vyporiadaní a to vo výške zhodnotenia jeho podielu. Súd prvého stupňa takto doposiaľ
nepostupoval, pretože nerozlišoval, či išlo o investície na nutné opravy a údržbu alebo o iné investície
ako nevyhnutné na opravu a údržbu.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní doplniť dokazovanie na zistenie, aké
investície v roku 2008 a v roku 2011 boli do nehnuteľnosti vložené. Posúdiť, či tieto investície boli
investíciami na nevyhnutné opravy a údržbu, prípadne na rekonštrukciu nehnuteľnosti a to po výsluchu
účastníkov konania, keďže právny zástupca navrhovateľky sa na odvolacom pojednávaní nevedel
vyjadriť, aké investície boli v tomto období do nehnuteľnosti vložené a či ich je možné považovať za

nevyhnutné. Súd prvého stupňa preto po výsluchu účastníkov konania ustáli, či išlo o investície na nutnú
opravu alebo údržbu, v prípade, ak by išlo o investície na nutnú opravu alebo údržbu, tak povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie s vynaložením týchto nákladov vzniká už za trvania spoluvlastníckeho
vzťahu vynaložením týchto nákladov a od tohto obdobia začína plynúť aj premlčacia doba na uplatnenie
týchto nárokov. Pokiaľ by išlo o iné náklady ako na nutnú opravu a údržbu, vzniká táto povinnosť až po

zániku podielového spoluvlastníctva a taktiež až od zániku podielového spoluvlastníctva začína plynúť
premlčacia doba. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že tieto investície boli iné, ako nevyhnutné,
bude potrebné doplniť znalecké dokazovanie, pretože v tomto prípade sa nevracajú vložené investície
ale bezdôvodné obohatenie vzniká zhodnotením spoluvlastníckeho podielu. Preto v tomto smere bude
potrebné aj doplniť znalecký posudok. Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval, odvolací súd musel

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa vyporiada i s námietkou odporcu v tom smere, že navrhovateľke
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie bude potrebné prehodnotiť,
pretože na základe rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo povinnosťou odporcu navrhovateľke vyplatiť
vyrovnávací podiel z nehnuteľnosti, a preto súd prvého stupňa posúdi, či nie je dôvod na prípadné

odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov a až následne rozhodovať o poplatkovej povinnosti.
Treba prisvedčiť tiež námietke odporcu v tom smere, že rozhodnutie o trovách štátu je predčasné,
pretože odporca voči uzneseniu, ktorým bolo priznané znalečné znalcovi podal odvolanie (čl. 180 spisu)
o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Preto rozhodnutie v tejto časti je predčasné.
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru,

vykoná vo veci naznačené dokazovanie a opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.