Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9P/55/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203295
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815203295.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa: R.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C.. P. V. Č.. XXXX/XXm, XXX XX L. V. B., zastúpený R. Z. T.., nar. X.XX.XXXX,
bytom ul. P. V. Č.. XXXX/XXm, XXX XX L. V. B., proti odporkyni: X. Z., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom L. V. B., B..Č.. V. V. R., zastúpenej opatrovníčkou R. P., T. B. N. T.E. X., za účasti maloletých
detí: R. Z., nar. XX.XX.XXXX a T. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom pri matke, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí
a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad
Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa R. Z., nar. XX.X.XXXX a odporkyne X. Z., I.. R., nar. XX.X.XXXX uzavreté
XX.X.XXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Vranove nad Topľou, vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

Z v e r u j e na čas po rozvode mal. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. T. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý platiť výživné na každé z mal. detí vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.4.2015 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol. Podanie návrhu odôvodnil tým, že manželstvo s
odporkyňou uzavreli po ročnej známosti. Neskôr pochopil, že odporkyňa do manželstva vstúpila s vidinou
získania majetku a peňazí. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, avšak na Slovensku
nemal možnosť pracovného uplatnenia a preto to riešili spoločným odchodom do Veľkej Británie. Po
narodení ich syna k ním na výpomoc prišla matka manželky a to bol koniec ich spoločného spolužitia.
Svokra ovládla ich súkromie a rozhodovala o spoločných veciach. S manželkou si postupne prestali
úplne rozumieť. Manželka si asi v roku 2010 našla prácu . V tej dobe si pravdepodobne našla aj priateľa.
Od augusta 2011 spolu nežijú v spoločnej domácnosti a on je od tej doby evidovaný ako nezamestnaný.
Žije len zo sociálky. Po ich rozchode sa priateľ manželky nasťahoval k nej a majú spoločné dieťa. Toho
času aj on žije s priateľkou s ktorou má vážne úmysly.

V priebehu súdneho konania navrhovateľ upresnil návrh na začatie konania tak, že v prípade rozvodu
manželstva žiada, aby mal detí R., nar. XX.XX.XXXX a T. I., nar. XX.XX.XXXX, boli zverené do osobnej
starostlivosti odporkyne a aby zo strany navrhovateľa bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy
životného minima, nakoľko v súčasnosti nepracuje, je evidovaný na úrade práce, žije v spoločnej
domácnosti s družkou a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Narodil sa mu dňa X.X.XXXX syn
D. R..

Opatrovníčka odporkyne uviedla, že rozhodnutie necháva na zvážení súdu.

Kolízny opatrovník sa vo veci uviedol, že nakoľko účastníci konania spolu s maloletými deťmi žijú v
zahraničí, nebolo možné z jeho strany preveriť ich osobné, zárobkové a majetkové pomery.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi a to potvrdením o spoločnom
pobyte, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, prednesom zástupcu navrhovateľa a zistil
nasledovný stav veci:

Podľa sobášneho listu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, obaja ako slobodní.
Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Vranove nad Topľou, vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.

Z potvrdenia o spoločnom pobyte Mesta Vranov nad Topľou zo dňa 14.4.2015 vyplýva, že účastníci
konania mali posledný spoločný pobyt na adrese: B. V. Č.. XXXX/XX, L. V. B..

Z predložených rodných listov maloletých detí súd zistil, že účastníkom konania sa dňa XX.XX.XXXX
narodila dcéra R. a dňa XX.XX.XXXX syn T. I..

Úrad práce sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou v správe zo dňa 28.7.2015 uviedol, že nebolo
možné prešetriť pomery v rodinách účastníkov konania, nakoľko sa s maloletými deťmi zdržiavajú v
zahraničí.

Zástupca navrhovateľ vo svojom prednese uviedol, že nesúhlasil spolu s manželkou s tým, aby
navrhovateľ uzavrel manželstvo s terajšou odporkyňou. Mali vedomosť o tom a počuli od rôznych
ľudí, že toto manželstvo bolo z jej strany vypočítavosťou. Stavila sa s priateľkami, že sa dostane do
bohatej rodiny. Syn ukončil strednú školu, má príslušné vzdelanie, počas manželstva sa im narodila
na Slovensku dcéra. Keďže chceli zlepšiť finančné zabezpečenie rodiny, vycestovali do Anglicka, kde
obidvaja žili a tam sa im narodilo ďalšie dieťa. Syn bol zamestnaný, mal pravidelný finančný príjem a
ich manželstvo bolo v celku usporiadané, kým neprišla do Anglicka matka odporkyne, ktorá jej mala
pomáhať s domácnosťou a s deťmi. Odvtedy sa situácia v manželstve zhoršila. Odporkyňa nevedela
starostlivosť o rodinu a deti zvládnuť, navyše nadviazala vzťah s iným mužom. Syn bol z toho veľmi
nešťastný, nedokázal však túto situáciu zmeniť. V súčasnej dobe sú vzťahy medzi nimi veľmi narušené,
takmer spolu nekomunikujú. Komunikácia medzi nimi nie je žiadna, navrhovateľ sa nemôže ani stretávať
s deťmi, odporkyňa ich navádza proti nemu. Keď ich stretne, dcéra Michaela sa mu vyhýba, nechce s
ním ani rozprávať, mladší syn ešte s ním komunikuje primerane veku.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva
rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho konania ( ďalej len ,,O.s.p.“), s
konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z
ich manželstva na čas po rozvode.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24, ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí,
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

S poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákon o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny č. 186/2013 Z.z. činí minimálne výživné sumu 27,13 eur.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre
spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní
rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú
spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. Zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

V predmetnej právnej veci súd zistil, že vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne
rozvrátené z viacerých dôvodov. Dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní svoje
základné funkcie. Manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, navzájom si pomáhať, vzájomne sa

rešpektovať. Tieto povinnosti vyplývajú z účelu manželstva, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, najmä po stránke osobnej, citovej, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

V danej právnej veci súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoje základné
funkcie. Nejedná sa o krátkodobý stav, tento stav pretrváva už od roku 2011, odkedy účastníci konania
nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ a aj odporkyňa už majú iných životných partnerov s ktorými
plánujú spoločnú budúcnosť.

Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že ich
manželstvo do budúcna nemôže spĺňať svoje základné funkcie a nie je ani žiadna nádej, žeby došlo k
obnoveniu manželského spolužitia a preto ich manželstvo rozviedol.

Pokiaľ sa jedná o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, súd zohľadnil záujmy mal. detí a
vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, citový vzťah a preto zveril mal detí do osobnej starostlivosti matky
- odporkyne.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal najmä z odôvodnených potrieb maloletých, ich veku,
majetkových pomerov rodičov a určil vyživovaciu povinnosť otca voči deťom v minimálnej výške, nakoľko
navrhovateľ je v súčasnosti nezamestnaný, poberá iba sociálne dávky a od septembra 2015 mu vznikla
ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec detí je však napriek tomu povinný plniť si vyživovaciu povinnosť
voči maloletým v minimálnej výške stanovenej zákonom. Takéto minimálne výživné je povinný platiť
každý rodič bez ohľadu na zárobkové a majetkové pomery. Určenie výživného pod túto hranicu nie je
možné. Preto súd otca maloletých detí zaviazal platením výživného tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

O úprave styku navrhovateľa s maloletými deťmi súd nerozhodoval, nakoľko rodičia nežiadali rozhodnúť
o úprave styku s deťmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pričom
v danom prípade ide o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu