Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1P/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208358
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2615208358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y.

N., T.. X.X.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: I. D., T.. XX.X.XXXX, H. Y., H. XXX, právne zastúpená: Advokátska
kanceláriaJUDr.KatarínaFilová,s.r.o.,sosídlomBratislava,Konventná7/625,aI.N.,T..XX.X.XXXX,H.
Y., H. XXX, právne zastúpený: JUDr. Lenka Čomajová, advokátka so sídlom Senica, Hurbanova 486/2,
o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 24.9.2015 domáhal, aby súd znížil
jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej Y. N., T.. X.X.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného
súdu Senica č. k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 29.2.2012, a to zo sumy 150,- € mesačne na sumu 100,- €
mesačne, s poukazom na zníženie jeho príjmov a na vzniknuté zdravotné problémy.

Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť s poukazom na to, že sa otec o dieťa
nezaujíma a výživné platí len nepravidelne, hoci je riadne zamestnaný a jeho životné náklady sú len

minimálne.

Kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného takisto nesúhlasil a uviedol, že maloleté dieťa
navštevuje už druhý stupeň ZŠ a náklady na starostlivosť oň sa matke zvýšili, a preto nie je dôvodné
výživné na maloleté dieťa znižovať.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XXP/X/XXXX, správami Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Senici, správami Sociálnej poisťovne, správou Obce Y., potvrdeniami o
príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výsluchom matky a výsluchom otca maloletého dieťaťa, a zistil
tento stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. XXP/X/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom č. k.
XXP/X/XXXX-XX zo dňa 29.2.2012, právoplatným dňa 30.3.2012, bolo manželstvo účastníkov konania
rozvedené, maloletá Y., T.. X.X.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný

prispievať na jej výživu sumou 150,- € mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zo spisu mal súd
ďalej preukázané, že v čase rozvodového konania bola matka maloletého dieťaťa zamestnaná ako Č. s
priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 216,04 € mesačne, a otec bol rovnako zamestnaný vo
firme D. G., Z..G.. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.086,87 € mesačne. Obaja bývaliv spoločnom rodinnom dome a nemali žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletá Y. bola v tom čase
žiačkou 2. ročníka ZŠ, navštevovala výtvarný a tanečný krúžok a tiež krúžok anglického jazyka, a bola
sledovaná v alergologickej ambulancii.

Súd mal v konaní ďalej preukázané, že otec maloletého dieťaťa skončil pracovný pomer u D. G., Z..G..
výpoveďou, nakoľko bol dlhodobo PN, jeho zamestnávateľovi sa to nepáčilo a chcel mu dať výpoveď, s
čím otec napokon súhlasil. Otec sa následne snažil nájsť si zamestnanie s obdobným príjmom, avšak
toto mu skomplikovali zdravotné problémy - príznaky epilepsie, evidované od júna 2014, v dôsledku

ktorýchotecnemôžepracovaťvnoci,riadiťmotorovévozidláčiriadiťvysokozdvižnývozík.Od10.7.2014
do 13.5.2014 bol otec nezamestnaný a bez príjmu, evidovaný na úrade práce, a od 14.5.2015 do
20.6.2015 pracoval v Y. G. M. D..B..G.., odkiaľ pre operáciu a dvojtýždňovú PN v skúšobnej dobe odišiel.
V uvedenom období u tohto zamestnávateľa dosiahol príjem celkovo 416,78 €. Od 6.7.2015 otec pracuje
v J. G. Z. V. G. G..M..B.. R. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 512,14 € mesačne.
Otec býva v spoločnom rodinnom dome spolu s matkou, pričom výdavky na domácnosť nemá žiadne,

dom však podľa svojho tvrdenia využíva len málo. V banke spláca prečerpanie spoločného účtu ešte z
čias manželstva s výškou dlhu 2.298,68 €, a tiež dve ďalšie pôžičky v nebankovej spoločnosti, jednu s
výškou dlhu 3.363,03 € a druhú s výškou dlhu 4.406,90 €. Na cestovné mesačne vynaloží sumu 52,-
€ a za internet a telefón mesačne platí sumu 15,- €. Otec fajčí denne asi 10 cigariet, alkohol - pivo
požíva približne dvakrát týždenne, pričom v roku 2014 mu bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu, že

riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť otec nemá, ohľadom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebieha na súde konanie.

Matka maloletej Y. je zamestnaná v M. „. X. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 314,07
€ mesačne, a na skrátený pracovný pomer pracuje tiež u C. G.. G. M..B.. U. s priemerným čistým

mesačným príjmom vo výške 97,14 € mesačne, t. j. spolu príjem matky 411,21 € mesačne v čistom,
plus prípadné obslužné 100,- € mesačne. Matka je tiež poberateľkou prídavku na jedno dieťa v sume
23,52 € mesačne. Spolu s otcom dieťaťa žije matka v jednom rodinnom dome, pričom všetky náklady
na domácnosť uhrádza matka, a to v sume približne 240,- € mesačne, z toho plyn 109,- €, elektrina 75,-
€, vodné a stočné 20,- €, TV 4,64 €, a internet 28,20 €, ročne matka platí za odvoz a likvidáciu odpadu

41,50 € a daň z nehnuteľnosti vo výške 60,- €. Matka tiež spláca ešte dva spoločné úvery, jeden po 162,-
€ mesačne a druhý po 90,- € mesačne, a pôžičku na telefón po 20,- € mesačne. Dcére matka sporí na
stavebnom sporení po 15,- € mesačne.

Pokiaľ ide o maloleté dieťa, súd zistil, že maloletá Y. je žiačkou 6. ročníka základnej školy v Y., a ročné

výdavky na ňu predstavujú školné 10,- €, platby za výlety a exkurzie 20,- €, školské pomôcky 90,- €, úbor
a tenisky na telesnú 30,- €, výtvarný a tanečný krúžok 100,- € + pomôcky na krúžky 50,- €, oblečenie
približne 300,- €. Maloletá je alergik a trpí ekzémami, na lieky, masti a liečebnú kozmetiku matka uhrádza
mesačne sumu okolo 10,- €. Otec výživné na maloletú uhrádza nepravidelne a nie v plnej výške, okrem
príležitostných darčekov dcére na nič neprispieva a venuje sa jej len minimálne. Celkový dlh otca na

výživnom predstavuje sumu okolo 1.550,- €, ktorú matka vymáha od otca exekučne.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca
na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloletú Y. nebol podaný dôvodne. Súd mal v konaní
preukázané, že výživné otca na maloletú bolo naposledy určované v roku 2012 a to rozsudkom

Okresného súdu Senica č. k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 29.2.2012, kedy bola vyživovacia povinnosť otca
na maloletú Karin stanovená na sumu 150,- € mesačne. Keďže v zmysle § 26 Zákona o rodine je
možné zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností len vtedy, ak sa zmenia pomery,
súd skúmal, či na strane účastníkov konania došlo k takej podstatnej zmene osobných a majetkových
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

Súd zistil, že príjem otca sa od ostatnej úpravy výživného znížil, a to zo sumy 1.086,87 € mesačne
na sumu 512,14 € mesačne v čistom. Aj naďalej pritom býva v spoločnom rodinnom dome s matkou
maloletého dieťa, no s tým, že na chod domácnosti neprispieva nijakou sumou a všetky náklady v tomto
smereznášamatkadieťaťa.OkremmaloletejY.nemážiadnuďalšiuvyživovaciupovinnosťajehoživotné

náklady predstavujú len platby za cestovné, stravu, internet a telefón. Súd mal tiež preukázané, že
otec má viaceré dlhy z pôžičiek v nebankových spoločnostiach i v banke, ktoré však riadne nespláca,
pričom riadne a včas neuhrádza ani výživné na maloletú dcéru, ktoré je matka nútená vymáhať od
neho exekučne. Na druhej strane matka maloletého dieťaťa je zamestnaná až v dvoch zamestnaniach
s celkovým mesačným príjmom okolo 411,21 € mesačne, plus prípadné obslužné 100,- € mesačne, a

teda jej príjem sa od ostatnej úpravy výživného zvýšil. Matka však uhrádza všetky náklady spojené s
chodom domácnosti v sume približne 240,- € mesačne, platí daň z nehnuteľnosti i platby za odvoz a
likvidáciu odpadu, a spláca tiež dva úvery spolu po 252,- € mesačne. Pokiaľ ide o maloletú Y., táto od
ostatnej úpravy výživného nastúpila na druhý stupeň základnej školy a mesačné náklady na starostlivosť
o ňu predstavujú sumu približne 50,- €, k tomu strava 70,- až 80,- € mesačne a výdavky na lieky okolo

10,- € mesačne.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že výživné vo výške 150,- € na maloletú
Y. je výživné primerané, a to tak s ohľadom na potreby maloletej, ako aj s ohľadom na zárobkové a
majetkové pomery oboch rodičov. Je pravdou, že sa príjem otca od ostatnej úpravy výživného znížil, no

nienatoľko,abytozakladalodôvodnazníženievýživného,keďsanavyšeotecnijakofinančnenepodieľa
na chode spoločnej domácnosti, a naopak, je schopný a ochotný vynakladať finančné prostriedky na
zakúpenie cigariet a alkoholu, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za jeho odôvodnené životné
potreby. Je tiež pravdou i to, že od ostatnej úpravy výživného sa celkový príjem matky zvýšil, to však zacenu dvoch zamestnaní s tým, že matka sama uhrádza všetky náklady na starostlivosť o domácnosť i
väčšinu nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, keďže otec platí určené výživné len nepravidelne a
nie v stanovenej výške. Navyše sa matka o maloleté dieťa osobne stará. Čo sa potom týka maloletej Y.,

s pribúdajúcim vekom jej potreby narastajú, a to jednak v súvislosti s jej povinnou školskou dochádzkou,
a jednak v súvislosti s jej mimoškolskými aktivitami i so starostlivosťou o jej zdravie, keďže trpí alergiami.
Súd preto návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa nepovažoval za dôvodný a rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905

30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.