Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111227384
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111227384.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

navrhovateľky: Ing. H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V., F. X proti odporcovi: T. H., W.. XX.X.XXXX, W.
F. V., T. XX, zast. opatrovníkom R.. T. H., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie v konaní o
rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. deťom: N. H., W.. XX.XX.XXXX E. H. H., W..
XX.XX.XXXX, F. V., F. X, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice III takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania K.. H. H., W.. XX.X.XXXX E. T. H., W.. XX.X.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice Juh vo zväzku XX, ročník XXXX,

strana XXX pod por. č. XXX r o z v á d z a .

Maloletého N. H., W.. XX.XX.XXXX a maloletého H. H., W.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého N. H., W.. XX.XX.XXXX sumou 80 EUR mesačne
a maloletého H. H., W.. XX.XX.XXXX sumou 70 EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám

matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Odporca n i e j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2011 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s

odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. deti N. H., W.. XX.XX.XXXX E. H. H., W.. XX.XX.XXXX
do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na ich výživu sumou 150 € mesačne na každé
dieťa. Styk otca s mal. deťmi upraviť nežiadala.

Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa25.1.2012.Snávrhom

na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva uviedol, že navrhuje mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a výživné určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno mal. dieťa.Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa
31.1.2012 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky, výživné

zo strany otca určiť s prihliadnutím na vek a potreby detí. Styk navrhuje určiť v takom rozpätí ako to
funguje, nemusí sa realizovať v prítomnosti matky.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného
v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Juh, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod

poradovým číslom XXX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú mal. deti N. H., W..
XX.XX.XXXX E. H. H.V., W.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali U. V. W. E. XX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa zoznámili v januári XXXX. Manželstvo uzavreli po 9 rokoch
známosti a 2 narodených synoch. Po uzavretí manželstva sa odporcove správanie voči nej a deťom
zmenilo. Odporca predpokladal, že bude nútená žiť za podmienok, ktoré bude určovať on, čo sa

aj stalo. Stále bola pre neho príťažou aj s deťmi, aj keď finančnú stránku a celý chod domácnosti
zabezpečovala ona. Vážne narušenie manželských vzťahov spôsobilo hlboké citové ochladenie,
dlhodobé neprispievanie odporcu na výživu detí. Odporca nejavil žiadny záujem o výchovu detí. Z
uvedeného dôvodu musela prerušiť materskú dovolenku a hľadať si zamestnanie, pričom svojimi
financiami zabezpečovala chod domácnosti. Aj napriek tejto skutočnosti bol prístup odporcu taký, že ju

neustále psychicky týral, zosmiešňoval a zhadzoval na verejnosti. Odporca opustil spoločnú domácnosť
31.7.2010. Od uvedeného obdobia nežijú spolu, nevie, kde sa zdržiava a neprispieva ani na výživu
maloletých detí. Vzhľadom na uvedené ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne a preto
žiada, aby ho súd rozviedol.

Navrhovateľka je na materskej dovolenke. Dňa 14.1.2013 jej pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému dieťaťu. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku 190 EUR mesačne a prídavky na 3
maloleté deti. Ďalšie výdavky sú spojené s platím nájmu 150 EUR mesačne, inkaso 50 EUR mesačne.
Iné mimoriadne výdavky nemá.

Maloletý N. má 6 rokov, navštevuje materskú školu. Výdavky v materskej škole: stravné 25 EUR, ZRPŠ,
triedny fond 23 EUR, oblečenie, strava 30 EUR mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Maloletý H. má 5 rokov, navštevuje materskú školu, výdavky v materskej škole: strava 25 EUR, ZRPŠ,
triedny fond 23 EUR, oblečenie, strava 30 EUR mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. V písomnom vyjadrení uviedol, že manželstvo
uzavrel po 9 rokoch spoločného spolužitia. Počas vzťahu zabezpečoval finančnú stránku a chod
domácnosti. V prvom rade zabezpečil bývanie počas niekoľkých rokov v luxusnom rodinnom dome so
záhradou. Nikdy navrhovateľka neplatila nájom ani stravu, ani média, nakoľko to bol dom jeho matky.

Všetko mali počas týchto rokov zadarmo. Peniaze, ktoré v tom čase zarobila ako krupierka v kasíne si
nechávala ako vreckové. Nakoľko navrhovateľka si nevedela nájsť zamestnanie, išli pracovať na výletnú
loď, ktorá sa plavila v Karibiku. Navrhovateľka bola pridelená len ku kapitánovi, pričom on musel prejsť
celý rad profesií, kým skončil ako manažér. Prešli spolu celú Strednú Ameriku, Karibik, Severnú Ameriku,
Európu. Už tieto miesta a zážitky tvoria duševné bohatstvo, ktoré by bez neho určite nepoznala. Po

návrate opätovne žili v rodinnom dome, pričom neplatili za bývanie, elektrinu, vodu, plyn, kúrenie ani
stravu. Všetko mali zadarmo. Peniaze, ktoré si zarobili aj minuli. Navrhovateľka len sama na seba.
Navrhovateľka sa po návrate nevedela zamestnať, resp. nechcela, tak ju jej matka nahovorila, aby
išla pracovať do Anglicka ako čašníčka. Po mesiaci sa však vrátila naspäť. Všetky záležitosti ohľadne
narodenia detí ako aj oblečenie, kolíska, hojdačka, všetko zabezpečil odporca. Tak isto zabezpečil aj

zariadenie domácnosti. Odporca len žiadal od navrhovateľky, aby bola viac matka a manželka. Nevedela
a nechcela, lebo v tom čase ho už podvádzala s jeho kamarátom, s ktorým nežijú spolu v jednej
domácnosti. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko sú z dvoch rozličných spoločenských
vrstiev, kde sa ani pri najlepšej vôli nedá nájsť stred. Manželstvo skončilo defacto dňom, kedy prišla z
Thajska. Následne vyhodením 31. júla 2010. Súhlasí, aby súd zveril mal. deti do jej starostlivosti.

Odporca ďalej uviedol, že je nezamestnaný, aj keď je naďalej evidovaný ako konateľ niekoľkých
spoločností, dve spoločnosti sú z toho nečinné. Z uvedených spoločností nepoberá žiadny plat, nemá
príjem. Vzhľadom k tomu, že nemá žiadny príjem, nemá z čoho zaplatiť ani poplatok na vykonaniezmeny v obchodnom registri. Býva u svojej mamy na T. XX U. V., ktorej však na bývanie a stravu ničím
neprispieva, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov. Je ochotný prispievať na výživu mal. detí
výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. S mal. deťmi

sa stretáva nepravidelne.

Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby Q. T. XXX L..C..I.. V. bolo zistené, že daňová
strata bola vo výške 6.237,66 €, v roku 2009 strata 222,42 €.

Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby W. W. L..C..I.. V. bolo zistené, že daňová strata
v roku 2010 bola vo výške 36,46 €, v roku 2009 vo výške 267,27 €.

Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby U. L..C..I.. V. za rok 2010 daňová strata bola
vo výške 49,49 €.

Z oznámenia Daňového úradu Košice I bolo zistené, že daňový subjekt C. L..C..I.. od roku 2000 nepodal
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

Z oznámenia Daňového úradu Košice bolo zistené, že spoločnosť Q. T. L..C..I.. C. XX, V. nepodala
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2011.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bolo zistené, že navrhovateľka bola
naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 1.5.2011 do 8.1.2012, vyradená
bola z dôvodu nespolupráce s úradom práce.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností k mal. deťom
na čas po rozvode.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje

príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť

schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolorešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho
rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o

úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno

očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v
Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu
spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti
obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že
manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo
účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a
o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na
fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva

spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde
manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem
na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja
účastníciodmietajúobnoveniemanželskéhospolužitia,dospelkzáveru,ževšetkypodmienkyprerozvod
manželstva sú splnené.V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu
vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Prirozhodovaníoprávachapovinnostiachrodičovkmal.deťomsúdprihliadolnato,abysarešpektovalo
právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov

sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u matky, t.j. u navrhovateľky. Prihliadol
aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové
potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich
bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné

potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku detí, ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a
schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách detí rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov, prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. deti a dospel

k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez
ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil skutočnosť, že mal.
deti navštevujú materskú školu. Prihliadol na výdavky v súvislosti so zabezpečením stravy, ošatenia,
obuvi a iných výdavkov. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované
v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam

otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. detí. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú
mieru nevyhnutných potrieb mal. detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
odôvodnené potreby detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich
je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb

dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi
všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv.

potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa
tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv.
potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v

rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol mal. deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú
spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z predložených daňových
priznaní k dani z príjmov právnickej osoby bolo zistené, že od roku 2009 všetky spoločnosti, v ktorých

je otec ako konateľ, prípadne spoločník vykazujú daňovú stratu. Napriek tejto skutočnosti, uvedené
spoločnostisúnaďalejzapísanévobchodnomregistri.Pokiaľoteczuvedenýchspoločnostínemážiadny
príjem, je nelogické, aby takéto spoločnosti naďalej boli zapísané v obchodnom registri a je povinnosťou
otca, aby si našiel zamestnanie a pravidelný príjem, aby mohol si plniť vyživovaciu povinnosť vočimal. deťom. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť
plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený

vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u
každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých
dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej

kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je
potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého
majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory,
ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným
je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti

alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej
povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 80 €
mesačne na mal. Leonarda a 70 € mesačne na mal. H. je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. detí, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku odporcu s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona
o rodine, nakoľko rodičia úpravu styku nežiadali.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod.

Podľa ust. § 4 ods. 2, písm.e/ z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení od poplatku je
oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.

Podľa ust. § 2 ods. 2, veta prvá citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho

návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jehokópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.