Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/372/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237606
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114237606.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobkyne: V. G., rod. H., nar. XX.X.XXXXXX, bytom I. č. XXX, právne
zastúpená JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom Štefánikova 217, 014 01 Bytča, proti žalovanej:
D. O., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., X. XXX/X-X, právne zastúpená L a B Legal Services,
s.r.o., so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu zaplatiť náhradu trov konania
predstavovanú výhradne trovami právneho zastúpenia vo výške 680,23 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.11.2014 voči žalovanej domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľností: domu súp. č. 210 stojacom na pozemku CKN parc. č. XXXX, pozemku

CKN parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, pozemku CKN parc. č.
XXXX záhrady o výmere 85 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I. (ďalej tiež „predmetné“
nehnuteľnosti, resp. „predmetný“ dar). Žalobkyňa odôvodnila žalobu tak, že dňa 11.11.2013 bola medzi
žalobkyňou a žalovanou uzatvorená darovacia zmluva, ktorá bola Okresným úradom Bytča, katastrálny
odbor zavkladovaná pod č. v. 1021/2013 zo dňa 11.11.2013, predmetom darovania boli predmetné
nehnuteľnosti. Už niekoľko týždňov po podpísaní darovacej zmluvy žalovaná prestala javiť záujem o

žalobkyňu, prestala ju navštevovať a neposkytla jej potrebnú opateru pri výskyte jej závažných ochorení.
To vyvrcholilo 24.12.2013, keď žalobkyňa prekonala mozgovú príhodu s tým, že žalovaná sa ani na
opakované výzvy žalobkyne nedostavila, aby jej poskytla potrebnú opateru. Túto starostlivosť museli
poskytovať susedia, resp. zdravotná sestra. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 22.09.2014 sa žalobkyňa
domáhala podľa § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia predmetného daru, nakoľko nedošlo zo strany
žalovanej k dobrovoľnému vráteniu daru a poskytnutia potrebnej súčinnosti k podpisu listiny spôsobilej

pre zápis vlastníctva zodpovedajúci právnemu stavu zmenenému titulom tejto výzvy je žalobkyňa nútená
domáhať sa vrátenia daru súdnou cestou. Tým je odôvodnený aj naliehavý právny záujem žalobkyne.

Žalovaná sa k veci samej vyjadrila písomne dňa 09.04.2015 tak, že je žalobou sklamaná, so žalobkyňou
si udržiavala od detstva dobrý vzťah. Predmetná darovacia zmluva zo dňa 13.08.2013 bola už v

poradí druhá, účastníčky už dňa 11.01.2007 uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli totožné
nehnuteľnosti, už prvá darovacia zmluva bola uzatvorená na podnet žalobkyne. V apríli 2010 žalobkyňa
oznámila žalovanej, že si darovanie rozmyslela, žalovaná jej nechcela protirečiť a podpísala darovaciu
zmluvu, ktorou nehnuteľnosti vrátila. V roku 2007 žalovaná chodila na vysokú školu Univerzitu Mateja
Bela v Banskej Bystrici, po ukončení štúdia vyhrala konkurz na prácu asistentky učiteľa vo Veľkej Británii.
Keď sa žalovaná zoznámila s jej terajším manželom Y., po určitej dobe sa s tým zverila aj svojej tete -

žalobkyni, neskôr ho i predstavila a boli ju viackrát navštíviť. Žalobkyňa bola osoba, ktorá chcela vždy
všetko robiť sama. V júli 2013 žalobkyňa dovolila žalovanej, aby jej pomohla s uprataním chalupy, vtedyžalobkyňa s jej sestrou bola u žalobkyni na výpomoc s veľkým upratovaním. Na podnet žalobkyne v
období leta 2013 bola dňa 13.08.2013 opätovne podpísaná predmetná darovacia zmluva. Žalovaná
pozvala žalobkyňu aj na svoju svadbu, ktorá sa konala 23.11.2013. Otec žalovanej S. žalobkyňu doviezol

aj odviezol. Vianoce 2013 strávila žalovaná s manželom u jeho rodičov v Banskej Bystrici, kde aj bývali.
Dňa 25.12.2013 išli do Považskej Bystrice a následne 26.12.2013 išli k tete - žalobkyni na návštevu.
Vtedy sa žalobkyňa cítila zoslabnutá a brat matky žalovanej K. im povedal, že jej bolo 24.12.2013
nevoľno. Otec žalovanej S. sa ponúkol, že ju zoberie do nemocnice, ale žalobkyňa to rázne odmietla s
tým, že jej nič nie je. Od času, kedy žalobkyni prišlo prvýkrát výraznejšie nevoľno, t.j. na Vianoce 2006,

dostala žalobkyňa mobilný telefón, aby mohla zavolať žalovanej prípadne jej matke v prípade potreby.
Približnevmarcialebovapríli2013žalobkyňaopäťvyzvalažalovanúnavráteniedaru,terazužžalovaná
chcela vedieť dôvod a vtedy žalobkyňa tvrdila, že je to kvôli K., bratovi matky žalovanej, podľa žalobkyne
keď ona zomrie, K. nebude mať kde bývať a strachovala sa, čo s ním bude. V auguste 2014 žalovaná
aj s manželom bola pomôcť žalobkyni s vykopávaním zemiakov, 11.8.2014 všetci traja so žalobkyňou
kopali zemiaky, nasledujúci deň 12.8.2014 žalobkyňa zavolala žalovanú, vyzvala ju na podpis spätného

prevodu daru s tým, že buď žalovaná podpíše, alebo ju dá na súd. Žalovanej to bolo ľúto a rozplakala
sa, vzhľadom na túto skutočnosť žalovaná od septembra 2014 už k žalobkyni nešla. Celá situácia ju
mrzí. Matka žalovanej žalobkyňu aj naďalej chodí navštevovať. Žalovaná vyvracia tvrdenia vo výzve na
vrátenie daru zo dňa 22.09.2014, konanie žalovanej nespĺňa predpoklad porušenia dobrých mravov.

Na pojednávaniach konaných dňa 13.05.2015, 08.06.2015 a 01.07.2015 sporové strany skutkovo
a právne argumentovali, pričom sa pridržiavali podstatných skutkových dôvodov svojich písomných
návrhov.

Súd vychádzal zo zhodných častí tvrdení sporových strán a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,
žalovanej, svedkov a listinnými dôkazmi.

Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2015 osobne vypovedala žalobkyňa tak, že žalovaná sa o ňu
nestará, mala takú robotu, že sa o ňu starať nemohla, ale ona jej sľúbila, že bude pracovať v
Žiline a darovala jej to druhý raz. Nepamätá si, kedy nehnuteľnosti darovala druhýkrát, prípadne už
prvýkrát, nevie ani, aké to bolo ročné obdobie. Čo sa týka dôvodov vrátenia daru, tak na otázku, akú
starostlivosť pri druhom darovaní očakávala a kedy ju žalovaná prestala poskytovať, odpovedá, že ona

ju neposkytovala nikdy. Kým nehnuteľnosť darovala druhýkrát, žalovaná ju nemohla navštevovať, lebo
chodila do školy a potom do roboty, ona učila v Banskej Bystrici. Od druhého darovania nebol rozdiel
žiadny. Je pravdou, že žalovaná („oni“ - pozn. súdu) jej bola poupratovať. Ona - žalobkyňa keď odpadla,
pomohol jej strýko. Nebol čas volať žalovanú, „kedy by ona prišla“. Žalovaná ju nenavštevovala, je
pravdou, že žalovaná ju navštívila so svojou matkou. Je pravdou, že ju - žalobkyňu doviezli aj odviezli

na svadbu žalovanej, je pravdou, že má mobilný telefón, a že matka žalovanej jej volá, ona - žalobkyňa
to nevie, telefón jej doniesla žalovaná.

Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2015 osobne vypovedala žalovaná v súlade s písomným

vyjadrením a navyše tak, že ona sama trvala pri druhom darovaní na tom, aby žalobkyňa tam mala
zapísané vecné bremeno, s čím najskôr sama žalobkyňa nesúhlasila, žalovaná sa ubezpečovala, či
žalobkyňa naozaj chce ten dom darovať. Ona - žalovaná študovala v Banskej Bystrici, aj vtedy navštívili
žalobkyňu na dušičky v školskom roku 2009/2010, potom od septembra 2010 začala pracovať v Banskej
Bystrici, v piatok poobede sa vracala do Považskej Bystrice za matkou, väčšinou v sobotu navštívili

žalobkyňu - tetu v I., bolo to asi raz za mesiac a cez prázdniny boli u žalobkyne na dlhšie obdobie,
na 2 až 3 dni. Aj od darovania v auguste 2013 to bolo takisto. Aj o udalosti, ktorá sa žalobkyni stala v
decembri 2013, sa dozvedela dodatočne od strýka K.. Žalobkyňu navštívili, spytovali sa ako sa má, ale
ona povedala, že už jej nič nie je. Žalobkyňa sa snaží byť sebestačná.

Napojednávaníkonanomdňa08.06.2015osobnevypovedalsvedokPeterDzurectak,žeopredmetnom
darovaní sa dozvedel až potom, keď už to žalobkyňa chcela naspäť. Myslí si, že vzťahy medzi
žalobkyňou a žalovanou boli dobré, žalovaná s rodinou žalobkyňu navštevovali, už nevie či to boloraz za týždeň alebo raz za mesiac. On - svedok nevie, že by žalobkyňa mala mozgovú príhodu, vie,
že raz jej prišlo zle a on vtedy zavolal susedu, ktorá žalobkyni zmerala tlak, ale ani neviem, že by
potom maródovala. Rodina žalovanej pri návštevách nosila žalobkyni drobnosti, žalobkyňa si potraviny

kupovala sama, on - svedok jej pomohol s ťažšími prácami. Žalobkyňa sa nesťažovala, že by ju žalovaná
nenavštívila, potom už áno, keď sa súdili.

Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2015 osobne vypovedala svedkyňa Z., suseda žalobkyne, že o

darovaní nevedela, potom sa jej žalobkyňa priznala, ona hovorila, že to darovala s tým, že sa o ňu
budú starať. Ona - svedkyňa je zdravotníčka, raz jej žalobkyňa zaklopala na okno a požiadala o pomoc,
ona jej vtedy pomohla kvapkami a vtedy ani nevolali pohotovosť. Žalobkyňa bola v minulosti vždy tam,
kde sa niečo dialo. Žalobkyňa niekoľkokrát odpadla, napríklad, keď vstane z postele tak sa zatočí a
spadne, našťastie nemá taký nábytok, aby sa poranila, ale máva modriny. Žalobkyňa odpadla aj vtedy,
keď za ňou prišiel K. a hovoril, že nevie, čo je s ňou. Vtedy ona - svedkyňa prišla k žalobkyni, zmerala

jej tlak a dala jej obklady. Nevie ani povedať, kedy tento prípad nastal, lebo to nebolo raz. V minulosti
žalovaná s rodinou navštevovali žalobkyňu častejšie, ona - svedkyňa videla auto. Myslí si, že nebolo
potrebné,abysažalovanástaralaožalobkyňu.Liekydávaližalobkynipredpisovaťona-svedkyňa.Nevie
o podmienkach darovania, o darovaní ani nevedela až potom jej žalobkyňa hovorila, že „čo to urobila“,
chytala sa za hlavu a hovorila, že to urobila preto, aby mala spoločnosť.

Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2015 osobne vypovedala vedkyňa E. tak, že žalobkyňa je jej teta
a krstná mama, žalovaná je jej dcéra. O darovaní vie to, že žalobkyňa to chcela darovať najprv jej -
svedkyni, potom hovorila, že to daruje žalovanej a ona - svedkyňa jej hovorila, nech urobí ako chce.

Vzťahy medzi účastníčkami boli normálne ako vždy. Vzájomné návštevy prebiehali do jesene minulého
roka 2014. Z výzvy na vrátenie bola žalovaná šokovaná, lebo predtým tete hovorila, nech si to dobre
rozmyslí, lebo zase by bola určitá hanba s tým ako nehnuteľnosti prepisovali na obecnom úrade. Aj po
tejto výzve na vrátenie pokračovala ona - svedkyňa. Rodinní príslušníci žalovanej pomáhali žalobkyni
so stavebnými prácami. Keď pri zdravotných ťažkostiach žalobkyne ona - svedkyňa ponúkala pomoc,

žalobkyňa hovorila, že je sebestačná a zdravá. Oni nechali žalobkyni mobilný telefón. Nemá vedomosť
o tom, že by pri darovaní žalovaná sľubovala žalobkyni, že sa presťahuje z Banskej Bystrice do Žiliny,
aby sa o ňu mohla starať.

Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2015 osobne vypovedal svedok Y. tak, že žalovaná je jeho
manželkou. O darovaní v roku 2013 a vzťahoch medzi účastníčkami vie od svojej manželky. Rodina
žalovanej navštevovala žalobkyňu minimálne jedenkrát do mesiaca, keď sa dalo, tak dvakrát. Tieto
návštevy trvali do augusta 2014. Vtedy po dlhšom čase im žalobkyňa dovolila, aby jej s niečím pomohli, v
prvý deň pracovali na poli, v ďalší deň žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru a žalovaná plakala.

Keď žalobkyni niekto ponúkol pomoc, ona bola hrdá.

Z listinných dôkazov súd zistil:

Zo zhodných častí východiskových skutkových tvrdení obidvoch sporových strán a z výpisu z LV č. XXXX
k.ú. I., okr. G., súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v tomto konaní je žalovaná v podiele
1/1 titulom predmetnej darovacej zmluvy pod I./XX zo dňa 11.11.2013.

Listom zo dňa 22.09.2014 sa žalobkyňa domáhala vrátenia predmetného daru podľa § 630 Občianskeho
zákonníka.

V okolnostiach sporu žalovaná preukázala listinnými dôkazmi, a to výtlačkom telefónnych služieb (č.l.
27 - 29, č.l. 50 spisu) telefonáty z telefónu matky žalovanej Heleny Kostkovej v týždňových intervaloch
v mesiaci december 2013, fotokópiou listu žalobkyne zaslaného poštou žalovanej 29.10.2014 (č.l. 48 -
49 spisu), žalovaná preukázala, že žalobkyňa jej vyčítala, za koho sa vydala.Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej

OSP) Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 628 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej OZ)

1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma.
2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa § 630 OZ Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Súd zamietol žalobu, lebo žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaná voči nej správala v rozpore s
dobrými mravmi, aby také správanie mohlo byť meritórnym dôvodom vrátenia daru podľa cit. ust. § 630
OZ. Súd uznal naliehavý právny záujem žalobkyne na žalovanom určení podľa cit. ust. § 80 písm. c)
OSP, resp. žalobu o určenie vlastníctva uznal ako efektívny nástroj právnej ochrany žalobkyne po tom,
ako žalobkyňa listom domáhala na vrátenie daru priamo od žalovanej, lebo od doručenia tejto výzvy by

nevrátenie daru obdarovaným mohlo byť dôvodom rozhodnutia súdu, špecificky vykonateľného priamo
jeho zápisom do katastra nehnuteľností, keby na vrátenie daru boli dané meritórne dôvody na vrátenie
daru. Lenže žalobkyňa bola právne neúspešná z dôvodu nedostatku týchto meritórnych dôvodov.

Prakticky už v teoretickej etape tvrdenia žalobkyňa ani len netvrdila žiadne jednorazové správanie
žalovanej, ktoré by samé osebe bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žaloba bola po stránke
skutkového odôvodnenia úplná tvrdeným nedostatkom záujmu o žalobkyňu, a tvrdením, že toto malo
vyvrcholiť 24.12.2013, keď žalobkyňa mala prekonať mozgovú príhodu, pričom napriek opakovanému
zvolaniu jej žalovaná nemala pomôcť. Osobitne svoj zdravotný stav pri konkrétnej udalosti žalobkyňa

nepreukazovala.

Samotný tvrdený nezáujem obdarovaného o darcu by musel byť dlhodobý, lenže z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že záujem žalovanej o žalobkyňu bol primeraný praktickým možnostiam, keď

rámcovo už aj zo zhodných častí tvrdení sporových strán vyplynulo, že žalovaná študovala a následne
pracovala východiskovo v Banskej Bystrici, teda mimo regiónu, kde bývala žalobkyňa. Následne už
v podrobnostiach boli pre súd vierohodné a výpovede svedkov, napriek ich blízkemu postaveniu
účastníkom konania, že žalovaná žalobkyňu navštevovala pravidelne minimálne raz za mesiac, za
praktických okolností, keď matka žalovanej bývajúca v regióne žalobkyne túto navštevovala aj častejšie.

Primeraneokolnostiambolitiežosobnýmivýpoveďamisvedkovpreukázanéajďalšienávštevyžalovanej
u žalobkyni v trvaní viacerých dní v období letných prázdnin, a to v kalendárnych rokoch 2013 a osobitne
aj po predmetnom darovaní v r. 2014, keď už žalobkyňa ústne vyzvala žalovanú na vrátenie daru.
Tieto osobné výpovede zodpovedali časti skutkových tvrdení sporovej strany žalobkyne a v ďalších
podrobnostiachnebolipopreté.Vzájomnébydliskoúčastníkovpraktickyznamenalo,ževprípadeakútnej

potreby bola žalobkyňa závislá od pomoci iných osôb v jej blízkosti, ale nie od pomoci žalovanej, práve
prejejzemepisnúodlúčenosť.Nauvedenomničnemohlozmeniťanitvrdenieoočakávaniachžalobkyne,
že by sa žalovaná mala presťahovať do Žiliny, resp. do jej väčšej blízkosti, lebo také očakávanie
presahuje objektívny obsah správania v súlade s dobrými mravmi pri riadení každého individuálneho
života. Pre právne posúdenie správania v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi je podstatný jeho

objektívny obsah, ale nie individuálne očakávania. Navyše v okolnostiach tohto skutkového hodnotenia
bolo tiež pre súd príznačne preukázané, že žalobkyňa bola aktívnou osobou, ktorá sa snažila o
sebestačnosť, táto okolnosť vyplynula z osobnej výpovede svedkov nielen z prostredia žalovanej, ale
aj z prostredia žalobkyne, najmä susedy so zdravotníckymi skúsenosťami, aj synovca so systematickyminimálne rovnako blízkym vzťahom k žalobkyni ako k žalovanej. Pred svedkyňou - susedou, ktorej sa
žalobkyňa zdôverovala, žalobkyňa až dodatočne vyjadrovala nevôľu zo svojho vlastného rozhodnutia o
darovaní a svoje očakávania o ďalšej starostlivosti žalovanej.

Osobitne čo sa týka udalosti z 24.12.2013, bolo síce preukázané, že žalobkyňa mala zdravotné ťažkosti,
lenže z ich prejednania prakticky vyplynulo, že v akútnom prípade ani samotná žalobkyňa nečakala
pomoc žalovanej. V dielčich tvrdeniach vo vzťahu k udalosti z 24.12.2013 si žalobkyňa odporovala, keď

v osobnej výpovedi potvrdila, že žalovanú prakticky nevolala, a to v rozpore so skutkovými dôvodmi
udanými do písomnej žaloby.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná bola v konaní úplne úspešná,
preto jej súd priznal náhradu trov konania odôvodnenú náhradou trov právneho zastúpenia.
Súd prvého stupňa nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP, pre ktoré by
súd náhradu trov konania mimoriadne znížil alebo nepriznal, lebo išlo o spor rozhodnutý na základe
štandardného dôkazného bremena sporových strán.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia ako odmenu advokáta v hodnote počítanej z neurčitého
základu sporu podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej „vyhl.“) jednotlivo vo výške 64,53 Eur.
K vykonaným úkonom súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu tzv. režijného paušálu (RP)
podľa § l6 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z..
Súd priznal odmenu podľa § l4 ods. l písm. a), b) a c) vyhl. za úkony:

prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2015 ... 64,53 + RP 8,39,
vyjadrenie k návrhu zo dňa 9.4.2014 ... 64,53 + RP 8,39,
účasť na pojednávaní 13.5.2015 ... 64,53 + RP 8,39,
účasť na pojednávaní 8.6.2015 v trvaní nad 2 hod. .. 129,06 + RP 8,39,
účasť na pojednávaní 7.1.2015 ... 64,53 + RP 8,39,

odmena a paušál spolu 429,13 Eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi i cestovné podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. na trase Považská
Bystrica - Žilina a späť 70 km, a to zhodne za dni 13.5.2015, 8.6.2015 aj 7.1.2015 v sadzbe základnej
náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. 0,183 x 70 km = 12,81 + ako náhrada za spotrebované
pohonné hmoty pri spotrebe 6,1 l/km a cene 1,204 Eur/l (70 km x 6,1 : 100 x 1,204 =) 5,14 Eur, spolu

17,95 Eur, cestovné náhrady (x 3) spolu 53,85 Eur.
Súd tiež priznal aj náhradu za stratu času za účasť na úkonoch mimo sídla advokátskej kancelárie podľa
§ 17 vyhlášky v dňoch 13.5.2015, 8.6.2015 aj 7.1.2015 jednotlivo primerane za 2 začatých polhodín, 2
x 13,98 Eur = 27,96 Eur, náhrada za stratu času (x 3) spolu 83,88 Eur.
K medzisúčtu (429,13 + 53,85 + 83,88) ... 566,86 Eur súd priznal náhradu 20% DPH (x 0,20) vo výške

113,37 Eur,
Na rozdiel od vyčíslenia súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pri zvolenej metóde výpočtu
zrejme v rozdiele 1x režijného paušálu, aj ako základ DPH, pri pojednávaní trvajúcom viac ako 2 hod.,
keď podľa názoru súdu podľa systematicky relevantnej právnej úpravy následkom je dvojnásobok iba
odmeny advokáta.

Trovy právneho zastúpenia vo výške 680,23 Eur, iných trov konania 0,- Eur, súd uložil podľa § l49 ods. l
O.s.p.zaplatiťtrovykonaniakrukámadvokátažalovaného,ktorývaktuálnomvyčísleníuviedolbankové
spojenie - IBAN: SK58 1100 0000 0029 2991 0025.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, tak aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.