Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111227384
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111227384.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

navrhovateľky: K.. H. H.V., W.. XX.X.XXXX, F. V., F. X proti odporcovi: T. H., W.. XX.X.XXXX, A. XX, F.,
v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k mal. deťom: N. H., W.. XX.XX.XXXX E.
H. H., W.. XX.XX.XXXX, F. V., F. X, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice III takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. H., W.. XX.XX.XXXX sumou 40 Eur mesačne a mal.
H. H., W.. XX.XX.XXXX sumou 40 Eur mesačne od 14.5.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 14.5.2013 do 30.11.2015 zo strany otca na maloleté deti n e u r č u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2011 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s
odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť mal. H. N. H., W.. XX.XX.XXXX E. H. H., W.. XX.XX.XXXX
do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na ich výživu sumou 150 € mesačne na každé
dieťa. Styk otca s mal. deťmi upraviť nežiadala.

Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa25.1.2012.Snávrhom
na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva uviedol, že navrhuje mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a výživné určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno mal. dieťa.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa
31.1.2012 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky, výživné
zo strany otca určiť s prihliadnutím na vek a potreby detí. Styk navrhuje určiť v takom rozpätí ako to
funguje, nemusí sa realizovať v prítomnosti matky.

Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 12.2.2013 tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol,
mal. N. H., W.. XX.XX.XXXX E. H. H., W.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec bol

zaviazaný prispievať na výživu mal. N. sumou 80 Eur mesačne a mal. H. sumou 70 Eur mesačne.

Proti rozsudku podal odporca odvolanie.Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.12.2013 vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o
celej prejednávanej veci a to vo vzťahu k maloletému dieťaťu nar. XX.X.XXXX.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 2.4.2014 upravil rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k mal.
C. H., W.. XX.X.XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na
jeho výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8Cop 236/2014 zo dňa 28.11.2014 zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o určení výživného otca pre maloleté deti N. H. E. H. H. a v rozsahu zrušenie
vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka bola na materskej dovolenke. Dňa 14.1.2013 jej pribudla vyživovacia povinnosť k
maloletému dieťaťu. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku 190 Eur mesačne a prídavky na
3 maloleté deti. Ďalšie výdavky sú spojené s platím nájmu 150 Eur mesačne, inkaso 50 Eur mesačne.

Iné mimoriadne výdavky nemá.

Maloletý N. mal 6 rokov, navštevuje materskú školu. Výdavky v materskej škole: stravné 25 Eur, ZRPŠ,
triedny fond 23 Eur, oblečenie, strava 30 Eur mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Maloletý H. mal 5 rokov, navštevuje materskú školu, výdavky v materskej škole: strava 25 Eur, ZRPŠ,
triedny fond 23 Eur, oblečenie, strava 30 Eur mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby Q. T. XXX L..C..I.. V. bolo zistené, že daňová
strata bola vo výške 6.237,66 Eur, v roku 2009 strata 222,42 Eur.

Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby W. W. L..C..I.. V. bolo zistené, že daňová strata
v roku 2010 bola vo výške 36,46 Eur, v roku 2009 vo výške 267,27 Eur.

Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby U. L..C..I.. V. za rok 2010 daňová strata bola

vo výške 49,49 Eur.

Z oznámenia Daňového úradu Košice I bolo zistené, že daňový subjekt C. L..C..I.. od roku 2000 nepodal
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

Z oznámenia Daňového úradu Košice bolo zistené, že spoločnosť Q. T. L..C..I.. C. XX, V. nepodala
daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2011.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bolo zistené, že navrhovateľka bola
naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 1.5.2011 do 8.1.2012, vyradená

bola z dôvodu nespolupráce s úradom práce.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom odporcu, ktorý bol zamestnaný na dohodu
mimo pracovného pomeru bol jeho príjem od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške 24,03 Eur mesačne
netto. Z oznámenia úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 9.4.2015 bolo zistené, že odporca

nie je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol vedený v období od
27.7.2006 do 8.11.2006. Dňom 9.11.2006 bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu.

Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 13.4.2015 bolo zistené, že
navrhovateľka K.. H. E., W.. XX.X.XXXX poberá rodičovský príspevok od 1.3.2013 v sume 203,20 Eur a

prídavky na tri deti od 1.10.2006. Navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Vyradená bola dňa 14.1.2013 z dôvodu narodenia dieťaťa.

Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky bolo zistené, že jej príjem za obdobie 3/2015 do 9/2015
bol vo výške 1.112,22 Eur netto.

Navrhovateľka uviedla, že odporca na výživu mal. N. prispieva sumou 40 Eur mesačne a mal. H. sumou
40 Eur mesačne od 14.5.2013 až do súčasnosti. To znamená, že od právoplatnosti rozsudku o rozvode
prispieva na maloleté deti po 40 Eur mesačne.Navrhovateľka ďalej uviedla, že s touto výškou výživného súhlasí. Potvrdila, že dlžné výživné na strane
odporcu nevzniklo, nakoľko na výživu detí prispieval po 40 Eur mesačne od 14.5.2013 do budúcna.

Odporca potvrdil, že na výživu maloletých detí a to N. prispieva sumou 40 Eur mesačne a H. sumou 40
Eur mesačne od 14.5.2013 až do súčasnosti.

Kolízny opatrovník uviedol, že matka zabezpečuje vzorne starostlivosť o maloleté deti. Zabezpečuje im

aj vhodné podmienky. Otec na ich výživu prispieva výživným na maloleté deti. Matka zabezpečuje nad
rámec pre deti všetko ostatné. Kolízny opatrovník s výškou výživného súhlasil.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Predmetom konania ostalo určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloleté deti N. H. E. H. H..

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku detí, ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a

schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách detí rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov, prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. deti a dospel
k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí
bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Prihliadol na výdavky v súvislosti so zabezpečením stravy,

ošatenia, obuvi a iných výdavkov. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia
citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a
možnostiam otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. detí. Súdom stanovené výživné zohľadňuje
len základnú mieru nevyhnutných potrieb mal. detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,podľa ktorého odôvodnené potreby detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného,
pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu

odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods.
5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery
povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská

na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj
v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

Súd podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 40
Eur mesačne na mal. N. a 40 Eur mesačne na mal. H. je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. detí, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.