Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204685
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204685.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. U., M.
XXXX/X, o vymoženie 1.089,17 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu V., K. XX, v konaní o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/777/2014-28 z 29.7.2014

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Er/777/2014-28 z 29.7.2014 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v nadväznosti na § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), § 17 ods. 3 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 52 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
tým, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, oprávnený vystupuje
ako dodávateľ, keď jedným z jeho predmetov činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a
povinný vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Rozhodcovský súd tým, že pri rozhodovaní o návrhu oprávneného neaplikoval ustanovenia
upravujúce ochranu spotrebiteľa, zaviazal povinného k plneniu, ktoré nie je možné vymáhať. V danom
prípade rozhodcovský súd priznal zákonom nedovolené plnenie plynúce zo zmenky, pričom priznal
aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré oprávnenému nevznikol nárok. Okrem toho rozhodca de facto
zaviazal povinného aj k povinnosti zaplatiť príslušenstvo úveru, a to napriek tomu, že úver sa podľa §
11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve

o úvere absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, ako ani údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov platnej ku
dňu podpisu spotrebiteľskej zmluvy.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade exekučný súd
prekročil rámec právomoci, ktorú mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd môže preskúmavať
predložený exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje §

34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa
opiera exekučný súd v napadnutom rozhodnutí, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný

súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu
(odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Uvedená požiadavka
znamená, že súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu

(rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Odvolateľ okrem toho namietal, že k právnemu
názoru okresného súdu mohol zaujať stanovisko až v podanom odvolaní. Mal tiež za to, že konajúci
súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže tvrdil, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s

povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci. Takisto vyjadril nesúhlas s výkladom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka, ktorý zaujal okresný súd.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 159 O.s.p. sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu
právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou
právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje
ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne

právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda
môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom
prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok

vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť
pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s
dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má
exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Takýto
postup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemal

dôvod odchýliť.
Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne
prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný
súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti.Okresný súd vo svojom rozhodnutí použil príslušné zákonné ustanovenia a vyložil ich tak, že tu
nie je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský súd opomenul

aplikovať ustanovenia zakazujúce zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Argumentácia
odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v zákonnej forme a že tu bolo nesprávne
aplikované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, neobstoja, nakoľko na takýchto
záveroch okresný súd svoje rozhodnutie nezaložil. Odvolateľ neprezentoval konkrétne výhrady k
úsudku prvostupňového súdu, že tu nebolo dodržané znenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Odvolacie námietky sa nijako nedotkli podstaty prvostupňového rozhodnutia. Preskúmavanie
napadnutého rozhodnutia nad rámec vznesených odvolacích námietok nebolo prípustné (§ 212
ods. 1 O.s.p.), preto krajský súd nemal inú možnosť ako uznesenie okresného súdu potvrdiť. Ak
odvolateľ namietal, že boli porušené jeho procesné práva, nakoľko sa mohol k myšlienkovému postupu
exekučného súdu vyjadriť až v podanom odvolaní, krajský súd dodáva, že v danom prípade (keďže nešlo
o rozhodnutie vo veci samej) bolo oprávnenie odvolateľa argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu

z hľadiska obsahového neobmedzené (§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario). Jeho odvolacie námietky boli v
celom rozsahu predmetom preskúmania druhostupňovým súdom, z ktorého dôvodu boli práva účastníka
na spravodlivý proces plne rešpektované.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.