Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/218/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614209638
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614209638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom
Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Antovszká,
s.r.o., so sídlom Vlárska 32, 831 01 Bratislava, proti žalovanej: R. Z., bytom T. XXX/XX, XXX XX Q.,
o zaplatenie sumy 1.000,02 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.
4C/202/2014-37 zo dňa 23.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 1.000,02 eura pozostávajúcej s istiny úveru vo výške 836,03 eura, z úroku za poskytnutie úveru
vo výške 122,56 eura, z poplatkov za omeškanie so splácaním úveru vo výške 5,24 eura a poistenia vo
výške 36,19 eura na podklade zmluvy o revolvingovom úvere č.71059343 uzatvorenej dňa 04.05.2009.
Podľa tejto zmluvy poskytol žalovanej úverový limit vo výške 1.000 eur pri úrokovej sadzbe 36 % ročne
a pri hodnote RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) 36 %, pričom úver bol čerpaný vo výške
1.549,99 eura. Žalovaná podľa žalobcu riadne nesplácala a ku dňu podania žaloby zaplatila celkovo

sumu 2.362,04 eura. Stanovisko žalovanej k žalobe bolo negatívne; tvrdila, že revolvingový úver jej bol
poskytnutý s vysokou úrokovou sadzbou, čo si vtedy neuvedomila, a nebolo jej jasné, koľko bude musieť
vrátiť. Úver riadne splácala, avšak v roku 2012 sa dostala do finančných problémov a podľa jej názoru
na úvere už dosť peňazí preplatila, pričom si uvedomila, že taký úver by si už nikdy nezobrala. Súd
po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaná skutočne úver riadne splácala po 40 eur mesačne
do marca 2013; z čerpanej sumy úveru 1.549,99 eura splátkami uhradila spolu 2.362,04 eura. Listom
zo dňa 03.07.2014 žalobca zmluvu vypovedal, čím malo dôjsť k zániku poistenia. Zamietnutie žaloby

súd oprel o ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 5,11, § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka a
§ 4 ods. 2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“).Súdkonštatoval,žezákonospotrebiteľskýchúverochvustanovení§4ods.2vzneníúčinnom
včaseuzatvoreniazmluvystanovilnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvereaokreminéhotátozmluva
musela obsahovať aj ročnú úrokovú sadzbu ako aj RPMN. V predmetnej zmluve však RPMN dohodnutá
nebola, aj keď bola podstatnou náležitosťou zmluvy; bola vyčíslená len vo Všeobecných obchodných
podmienkach ako prílohe 4 zmluvy. Súd tiež skúmal výšku ročnej úrokovej sadzby, ktorá v tomto prípade

bola stanovená na 36 %, aj keď v tom čase výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch nad
5 rokov mohla byť dohodnutá len na 13,27 % ročne. Dohodnutá úroková sadzba 36 % ročne je tak
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako taká je zmluva podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka v tejto časti neplatná. Poskytnutý úver sa podľa § 4 ods. 3 zákona ospotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to aj s prihliadnutím na nesprávnosť
určenia RPMN. Keďže žalovanej bol úver poskytnutý vo výške 1.548,99 eura, mala by žalobcovi vrátiť
len túto sumu, no v skutočnosti mu zaplatila sumu 2.362,04 eura, a teda uhradila viac, než jej bolo

poskytnuté a úver preplatila o vyše 800 eur. Žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 1.000,02 eura teda nie
je dôvodná. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože ich nežiadala.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalnapadnutýrozsudokzrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Trval na tom, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami
zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj Obchodného zákonníka. To vyplýva aj z Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom zmluva
o úvere sa posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Žalovaná bola s VOP riadne oboznámená a
tieto boli pre ňu dostatočne zrozumiteľné. Keďže RPMN bola uvedená vo VOP, potom zmluva v tomto

smere obsahovala podstatnú náležitosť. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na niektoré ustanovenia
Obchodnéhozákonníka,nazákladektorýchsazmluvaorevolvingovomúverepovažujezatzv.absolútny
obchod a časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na VOP. Žalovaná bola dostatočne upozornená
na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Miera RPMN
bola podľa znenia VOP zverejnená na internetovej stránke veriteľa M.. Poplatky a úrokovú sadzbu, ktoré

sú súčasťou výpočtu RPMN, je veriteľ oprávnený meniť v súlade s VOP, a preto sa RPMN vypočítaná
pri uzavretí zmluvy môže meniť v nadväznosti na zmenu takýchto vstupných údajov. On uvádza výšku
RPMN v prílohe, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere a tento je
tiež neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Údaj o úrokovej sadzbe bol dohodnutý vo výške 36 %
ročne. Podľa jeho názoru nie je v rozpore so zákonom, ak niektoré údaje podľa v § 4 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch nie sú uvedené priamo v zmluve, ale sú len v jej neoddeliteľných súčastiach.
Výklad ustanovenia § 4 ods. 2,3 zákona o spotrebiteľských úveroch súdom je príliš formalistický, čím
súd odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokmi a poplatkami spojenými s jeho
poskytnutím. Poukázal tiež na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že VOP nie sú súčasťou textu v zmluve a jej bolo odopreté právo sa s nimi riadne oboznámiť
a ovplyvniť ich, čo žalobca aj potvrdil, keďže boli predtlačené na rubovej strane zmluvy. Zmluvy v
spotrebiteľských vzťahoch nesmú obsahovať tzv. neprijateľné podmienky, t. j. ustanovenia spôsobujúce

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázala
na konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka a nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že zmluva o
revolvingovom úvere patrí medzi absolútne obchody, lebo záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o
úvere spravuje ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Základná úprava práv a povinností kupujúceho spotrebiteľa a predávajúceho obchodníka

je uvedená v prvej časti piatej hlavy Občianskeho zákonníka, pričom odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie zákonných ustanovení regulujúcich
spotrebiteľské zmluvy, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Žalovaný ju neupozornil na to, aby si prečítala VOP a tým chcel pred ňou ukryť pre ňu neprijateľné

zmluvné podmienky. Súhlasila s právnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že úver bol bezúročný a
bez poplatkov v dôsledku porušenia daných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)

prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku pri
splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v
zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je správny a primerane odôvodnený, odvolací súd nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktorésú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich
sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva nasledovné:
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal platnosťou zmluvy o revolvingovom

úvere uzatvorenej medzi účastníkmi. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením
§ 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver. Skutkový stav opísal v
odôvodnení svojho rozsudku a odvolací súd sa s ním stotožnil, pretože zodpovedá obsahu spisu, a
na jeho podklade súd prvého stupňa správne posúdil aj charakter právneho vzťahu účastníkov ako
vzťahu spotrebiteľského. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné

otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu. Žalobca v podanom odvolaní trval na prednostnej
aplikácii Obchodného zákonníka v ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) a § 273, avšak odvolací súd
tento názor zhodne so súdom prvého stupňa neprijal. Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods.
1,2 obsahuje znenie: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“ Za spotrebiteľskú zmluvu sa
teda považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom.
V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa dôsledne odlišuje problematika a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na

akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného
druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom
Občiansky zákonník zakotvil absolútnu neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách.

Vo všeobecnosti teda platí, že ak si aj účastníci spotrebiteľskej zmluvy dojednali aplikáciu Obchodného
zákonníka alebo Obchodný zákonník priamo upravuje daný typ zmluvy (v tomto prípade zmluvy o

úvere) ako tzv. absolútny obchod, prednostne sa na daný vzťah aplikujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Argumentáciu žalobcu v tomto smere s ohľadom na uvedené odvolací súd teda
neakceptoval. Vzhľadom na to, že samotná zmluva neobsahovala RPMN, poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahovala len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, avšak
ich obsah nemožno brať do úvahy už len z dôvodu, sú napísané neprimerane drobným písmom, že

už vzhľadom na túto samotnú okolnosť nie je možné sa s nimi oboznámiť, a preto sú neprijateľné a
neplatné. Ak boli úroky, poistné, poplatok z omeškania (uplatnené v návrhu), ako aj dojednanie iných
následkovodstúpeniaodzmluvyuvedenélenvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,nebolomožné
na ne prihliadnuť s ohľadom na záver, že úver bol bezúročný a bez poplatkov a pri odstúpení od zmluvy
bolo potrebné postupovať len v zmysle Občianskeho zákonníka tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

Žalovaná reálne poskytnutú sumu úveru riadne splatila a žalobca nárok na príslušenstvo úveru uplatnil
právne bezdôvodne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej by v zmysle § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP patrila
náhrada trov odvolacieho konania. Keďže si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP neuplatnila,
odvolací súd jej náhradu trov nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.