Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/245/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211091
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414211091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa T. L.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár s. r. o. so sídlom Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 304,- € s príslušenstvom,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/149/2014-73 zo dňa 06.
11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 33,29 € na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., vedený v X. X. SA pobočka banky mX. č. ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 304 €
spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 08. 11. 2013 až do zaplatenia, titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.

Pokiaľ odporca namietal postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa, okresný súd vzťah medzi účastníkmi
konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľovi odporca predložil
formulárovú zmluvu, kde bol označený menom, rodným číslom, miestom svojho trvalého bydliska, a i
keď bol označený v záhlaví tiež IČOm, len na základe tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že zmluva
nemá spotrebiteľský charakter a navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Takéto tvrdenia odporcu v konaní žiadnym spôsobom nepreukazoval a
ani nereagoval na tvrdenie navrhovateľa, že uzavretiu zmluvy predchádzalo predloženie formulárového

textu zmluvy s tým, že príslušný text bol vpisovaný veriteľom a nie dlžníkom. Odporca nepreukázal ani
tvrdenia uvádzané vo svojich písomných vyjadreniach, že finančné prostriedky pre navrhovateľa ako
dlžníka boli poskytnuté za účelom podnikania. Všetky tieto skutočnosti sami o sebe nespochybňujú
tvrdenia navrhovateľa o tom, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľského charakteru. Obdobne posúdil i pri
určovanímiestnejpríslušnostizmluvuuzavretúmedziúčastníkmikonania KrajskýsúdBratislava,pokiaľ
rozhodol, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd v Žiari nad Hronom, a to práve s odkazom na
postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa v prejednávanej veci.

Nadväzne na to, okresný súd posúdil vyššie uvedený spotrebiteľský vzťah v zmysle zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, účelom ktorého je poskytnutie náležitej ochrany spotrebiteľovi. Za týmto
účelom je povinnosťou dodávateľa splniť si zákonnú povinnosť a v zmluvách o spotrebiteľských úverochuvádzať údaje tak, ako sú špecifikované v § 9 ods. 2 tohto zákona s tým, že aplikujúc ust. § 11 ods. 1
písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. pre prípad nesplnenia tejto povinnosti je potrebné považovať túto zmluvu
za bezúročnú a bezpoplatkovú. Z predloženého prehľadu splátok plnenia titulom úhrady úveru, mal

okresný súd za preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že okrem úhrady istiny úveru v rozsahu 500
€, nad rámec poskytol i plnenie vo výške 304 €, v celkovej sume 804 € so splatnosťou poslednej splátky
dňa 22. 06. 2012. Ak teda odporca od navrhovateľa prevzal sumu 804 €, istina predstavovala sumu 500
€, potom sumu 304 € prevzal odporca od navrhovateľa ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
odporca. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nepreskúmateľné, nespĺňajúce náležitosti
predpokladané zákonom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., v dôsledku čoho došlo voči odporcovi k
porušeniu jeho práva odňatím jeho možnosti konať pred súdom.

K posúdeniu zmluvy o úvere namietal jej posúdenie okresným súdom ako zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Tvrdil, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky
si berie na účel podnikania, ktorý podľa odporcu vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí
ako spotrebiteľ. Navrhovateľ vstupoval do úverového vzťahu s odporcom ako podnikateľ, ak poskytnuté

peňažné prostriedky použil na výkon podnikania, a teda, nie na svoju súkromnú potrebu. Zdôraznil,
že v prípade postavenia odporcu treba akceptovať aj jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu s
navrhovateľomvstupovalstým,žepovinnosťskúmaťúčelposkytnutiaúveru,resp.preverovaťpovolanie
klienta, neukladá veriteľovi žiaden právny predpis. Navrhol, aby odvolací súd ním napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku I. a III. zmenil tak, že žalobu navrhovateľa zamieta.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že úverovú zmluvu nemohol ovplyvniť,
nijako zmeniť, ani upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení, bez možnosti
pripomienkovania mu predložená na podpis. Vzhľadom na znenie zmluvy o úvere, znenie všeobecných
podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených

náležitostí zmluvy o úvere, ustanoveniam zmluvy o úvere bez príslušného vzdelania, poprípade
skúseností nemohol rozumieť a vyčítať z nej všetky, pre neho plynúce následky. Účel použitia finančných
prostriedkov za účelom podnikania bol uvedený len účelovo, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych
predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Naviac, navrhovateľ nemal a ani nemôže mať vedomosť o
tom, čo uvedenie tohto účalu znamená a spôsobuje, resp. má spôsobiť. Teda nemôže ani predpokladať,

ako si svoje postavenie môže zhoršiť, a preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných
prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov
Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora, ako aj judikatúru súdov Českej republiky, ktoré
pri posudzovaní týchto zmlúv posúdili úverový vzťah ako vzťah spotrebiteľský, a tak nevyhnutne
aplikovali ustanovenia právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vo výroku vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležte odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p..

Argument odporcu uvedený v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné neobstojí,
nakoľko okresný súd výslovne odôvodnil, na základe akých skutočností považoval vzťah medzi
účastníkmi konania vytvorený na základe zmluvy o úvere za vzťah spotrebiteľský (str. 3 odôvodnenia),
súčasne preskúmaní zmluvy vyhodnotil, že táto neobsahuje náležitosti predpokladané zákonom č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,konkrétnev§9ods.2,vdôsledkučohojenevyhnutnézmluvu

o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b) považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.

Odvolací súd poznamenáva, že námietku odporcu, týkajúcu sa toho, že odôvodnenie predmetného
rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., považuje za námietkuvšeobecného charakteru bez toho, aby sám odvolateľ konkrétne uviedol, v čom považuje rozhodnutie
prvostupňového súdu za neodôvodnené a nepreskúmateľné. V odvolaní odporca poukázal len na ust. §
157ods.2,resp.judikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva,noneuviedolkonkrétne,nazákladečoho

nemal možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, ak tento stručne,
jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a najmä to, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Naopak,
v tomto rozsahu je nepreskúmateľné samotné odvolanie odporcu, ak neuviedol konkrétne okolnosti, na
základe čoho považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nedostatočne odôvodnené.

Keďže odvolací súd má za to, že odporcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom,
prejednal následne rozhodnutie okresného súdu vo veci samej.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrh vo veci samej bol podaný na Okresný súd Bratislava I., ktorý vec
postúpil podľa § 105 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 85 ods. 2 až 3 O. s. p. ako miestne príslušnému

Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Účastníci konania uzavreli dňa 25. 10. 2011 zmluvu o úvere, na
základe ktorej zmluvy odporca poskytoval navrhovateľovi úver vo výške 500 € a navrhovateľ ako dlžník
sa zaviazal uhradiť poskytnutý úver spolu so sumou zvýšenou o príslušný poplatok vo výške 304 € v
6-tich mesačných splátkach vo výške 134 €, počnúc dňom 01. 12. 2011. Z predloženého prehľadu
splátok je zrejmé, že navrhovateľ si riadne splnil poslednú splátku úveru dňa 22. 06. 2012 a spolu tak

poskytol plnenie pre odporcu vo výške 804 €. Napriek tomu, že ide o zmluvu o absolútnom obchode v
zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
Tento právny záver vyplýva najmä z toho, že odporca ako dodávateľ vystupoval pri jej uzavretí
jednoznačne v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a navrhovateľ vystupoval ako
spotrebiteľ, keď tento pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej

činnosti nekonal. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka ods. 1 platného v čase uzavretia tejto
úverovej zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatváral dodávateľ so spotrebiteľom. Uvedené ustanovenie výslovne konštatuje, koho považuje
za dodávateľa a koho za spotrebiteľa, keď v tomto prípade účastníci konania túto charakteristiku
spĺňajú. Odvolací súd neprihliadal na námietku odporcu, ak tvrdí, že navrhovateľ pri uzavretí zmluvy

nevystupoval ako spotrebiteľ, ak uvedené zo zmluvy o úvere nevyplýva. V prípade pochybností o tom,
či ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno dodávateľ. Existujúce pochybnosti
treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na účel podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, či odberateľ prijíma úver ako podnikateľ, a aký konkrétny

súvis s takýmto podnikaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
Zaškrtnutím políčka v zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľky,
bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľky a zistenia aký konkrétny súvis s takýmto povolaním
či predmetom činnosti spotrebiteľky vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, kontrolovaný subjekt, ako
poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej

obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. K vylúčeniu
zmluvy o úvere spod režimu právnej úpravy spotrebiteľských úverov môže dôjsť len v prípade, keď
je jednoznačne preukázané, že podnikanie spotrebiteľa patrí do skupiny povolaní vykonávaných v
tzv. podnikateľskom režime (resp. do skupiny iných povolaní), ako aj po náležitom vyhodnotení zhody
zmluvou proklamovanej okolnosti - poskytnutia úveru naozaj na výkon podnikania so skutočnosťou.

V prípade predmetnej zmluvy nedošlo k takémuto vyhodnoteniu a úver poskytnutý spotrebiteľovi bol bez
ďalšieho subsumovaný pod úpravu Obchodného zákonníka, čím bolo zhoršené postavenie spotrebiteľa
vo vzťahu k zvýšenej právnej ochrane zabezpečenej právnym režimom zákona o spotrebiteľských
úveroch, predovšetkým vo vzťahu k informáciám, s ktorými je povinný veriteľ oboznámiť spotrebiteľa
pred uzavretím zmluvy, vo vzťahu k náležitostiam, k výške zákonom regulovanej odplaty a v

neposlednomradekneuvedeniuzákladnéhoporovnávaciehoúdajuročnejpercentuálnejmierynákladov
(RPMN).

Vkonaníodporcanepreukázal,ženavrhovateľ priuzatváranípredmetnejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a uvedené nie je možné vyvodiť len z toho, že pri

údajoch meno a priezvisko navrhovateľa je uvedené aj jeho IČO, ak nižšie v zmluve je uvedené i jeho
rodné číslo a trvalý pobyt. Naviac, uvedenú formulárovú zmluvu, ktorá bola navrhovateľovi predložená,
nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom zmeniť či doplniť s tým, že ak by údaje v nej namietal, zrejme by
k uzavretiu zmluvy nedošlo. To, že zmluvu uzatváral s odporcom navrhovateľ ako podnikateľ, nevyplývaani z jeho podpisu na zmluve, ktorý nie je opatrený obchodným menom a pečiatkou podnikateľa a
všetky platby na základe zmluvného vzťahu boli prijaté veriteľom zo strany dlžníka bez akýchkoľvek
identifikačných údajov preukazujúcich tvrdenie o tom, že sa nejednalo o spotrebiteľský úver.

Hmotnoprávnym dôvodom pre vyhovenie návrhu navrhovateľa a jeho uplatneného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia bol právny záver okresného súdu, podľa ktorého je nutné považovať zmluvu
o úvere, ktorá neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.) za
bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle §11 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného právneho predpisu. Okresný

súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania bola vopred pripravená na formulári bez možnosti navrhovateľa ako spotrebiteľa
zasiahnuť do znenia jej obsahu, t. j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. Súd bol preto
ex offo povinný podrobiť daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťovať, či zmluva obsahuje náležitosti
predpokladané zákonom.

Po oboznámení sa s obsahom spisu je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto správne okresný súd vyhodnotil poskytnutý úver
podľa § 11 ods. 1 písm. b, d), zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy za bezúročný a

bez poplatkov. Následne na to dôvodne aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keďže z
predloženého prehľadu splátok plnenia titulom úhrady úveru mal za preukázané, že navrhovateľ okrem
istiny vo výške úveru v rozsahu 500 € zaplatil nad rámec i sumu 304 €, v dôsledku čoho odporca prijal
v tomto rozsahu (304 €) plnenie bez právneho dôvodu. Na základe absencie podstatných obligatórnych
náležitostí v úverovej zmluve, mal preto odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky

vo výške 500 €, a to bez úrokov a bez poplatkov, teda bez sumy 304 €, ktorú navrhovateľ uhradil bez
právneho dôvodu.

Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov prvostupňového konania, ak rozhodol podľa § 142 ods.
1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek

tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania nebol odvolaním napadnutý, avšak ide v
zmysle ust. § 206 ods. 2 O. s. p. o výrok súvisiaci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní odporca úspešný

nebol, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešným bol v odvolacom konaní navrhovateľ, ktorý
si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil riadne a včas, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu odporcu v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

v texte len „vyhláška“) + 1 x režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky s tým, že úkon je vo
výške 24,90 € a režijný paušál vo výške 8,39 €. Odporca je tak povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
odvolaciehokonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniaspoluvovýške33,29€,ato naúčetjeho
právneho zástupcu tak , ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.